Ako mečiarizmus sa označuje spôsob vládnutia na Slovensku v rokoch 1992 – 1998. Jeho vedúcim predstaviteľom bol Vladimír Mečiar, predseda vlády počas tohto obdobia (okrem 9 mesiacov v roku 1994). Vyznačuje sa väčšinovým vládnutím, ktoré spochybňuje práva opozície a menšín.^[1]

Roky 1994 – 1998, kedy vládla tretia vláda Vladimíra Mečiara, bývajú označované ako vrchol mečiarizmu.^[2] Vláda autoritatívneho premiéra v spojení s nacionalistickou SNS a radikálnym ZRS, jej snahy o zmenu viacerých zákonov (špecificky volebného zákona pred voľbami 1998) či iné zákonné a nezákonné postupy (únos Michala Kováča ml., nezákonné odvolanie mandátu Gauliedera či Mečiarove amnestie) naznačovali inklináciu k autoritarizmu.^[3]

Mečiarizmus sa zvykne zaraďovať medzi tzv. neliberálne (iliberálne) demokracie. Okrem mečiarizmu sa zvykne do rovnakej kategórie, z toho istého obdobia, zaraďovať vláda Slobodana Miloševiča v Juhoslávií, Iona Iliescu v Rumunsku a Franja Tuđmana v Chorvátsku.^[4] Nemecký politológ Wolfgang Merkel zaraďuje režim tretej Mečiarovej vlády k neliberálnym demokraciam^[5] s určitými delegatívnymi prvkami. Označuje sa tým režim, v ktorom slobodne zvolené vlády porušujú základné ľudské práva a občianske slobody, resp. nerešpektujú právny štát alebo sa ho nesnažia budovať.^[6]

Na exekutívnej zložke štátnej moci ostal nezávislý ústavný súd, dobre organizované boli mimovládne organizácie. Hoci boli obmedzené kontrolné mechanizmy opozície, bola zachovaná časová deľba moci, ktorá nakoniec viedla k výmene politickej reprezentácie.^[6]

Referencie

Literatúra

• LEŠKO, Marián. Mečiar a mečiarizmus : politik bez škrupúľ, politika bez zábran. Bratislava : VMV, 1996. 239 s. ISBN 80-967275-3-2.
• ŠIMKO, Ivan. Ako sme si nasadili červené nosy a vyhnali Mečiara : Dramatický príbeh porážky mečiarizmu. 1. vyd. Žilina : Artis Omnis, 2018. 331 s. ISBN 978-80-8201-024-7.

Pozri aj

• Vladimír Mečiar
• Politický vývoj Slovenska od roku 1989