A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mazdakizmus bolo dualistické náboženské a sociálne hnutie šíriace sa prevažne v 5. – 6. storočí v Perzskej ríši.[1] Vychádzalo najmä zo zoroastrizmu, no mazdakistická doktrína mala aj prvky gnózy[2] a manicheizmu.[3] Učenie sa prehlasovalo reformným hnutím zoroastrizmu a niektorými zoroastrijcami i cudzými dobovými historikmi (napr. Ján Malalas) bolo vnímané ako heréza.[4] Prívrženci hnutia sa nazývajú mazdakisti[5][pozn. 1]. Samotní prívrženci sa nazývali derest-dénán, čo možno preložiť ako pravoverní.[2] Mazdakizmus bol prvým aplikovaným systémom do praxe, ktorí sa podobal komunizmu.[6][7][8][2]
Dejiny
Náboženstvo založil zrejme v 4. storočí nášho letopočtu perzský zoroastrijský kňaz Zardušt,[2] pomenované je však po Mazdakovi, synovi Bámdádána, kazateľovi, ktorý verejne vystupoval počas vlády sásánovského perzského veľkokráľa Kaváda I. (498 – 531). Základom ich učenia bola syntéza zoroastrizmu a manicheizmu. Mazdak hlásal ľudskú rovnosť a boj proti nespravodlivosti. Nabádal bohatých, aby sa o svoj majetok podelili s chudobnými,[1] vďaka čomu sa hnutie stalo značne populárnym. Ich náboženské obce fungovali na princípe spoločného vlastníctva majetku a žien.[9] Hoci si hnutie spočiatku získalo podporu kráľa Kaváda,[2] ktorý pre sympatie k nemu dočasne prišiel o trón. Kávad sa síce neskôr vrátil na trón a situácia sa dočasne ustálila, svojimi postojmi a antiklerikalizmom ale mazdakisti nakoniec znovu vyvolali odpor bohatých šľachticov a zoroastrijského kléru na čele s princom Husravom, čo viedlo k potlačeniu hnutia v rokoch 528/529. Samotný Mazdak bol popravený[9] a spolu s ním bolo následne zavraždených aj viacero jeho stúpencov.[1] Výrazne tvrdo proti hnutiu zakročil Kavádov syn Husrav I., za ktorého vlády sa mazdakisti stiahli do ústrania a ďalej pôsobili len ako drobné sekty do pádu Sásánovskej ríše a príchodu islamu v 7. / 8. storočí.[2][3]
Učenie
Mazdakistické učenie sa vyvíjalo postupne a pre nedostatok priamych zachovaných správ ho možno spoznať prevažne len z moslimských, či byzantsko-sýrskych prameňov, ktoré reflektovali až neskoršie mazdakistické zmýšľanie.
Mazdakisti verili dva princípy - Svetla a Temnoty (Dobra a Zla). Svetlo je podľa nich vybavené vedomosťami a pocitmi, koná podľa slobodnej vôle. Temnota je nevedomá a slepá, pôsobí náhodne a bez cieľa. Princípy sa prelínajú, oddelujú a ich vzájomným zmiešaním vznikol svet, ako aj dve bytosti - Boh Svetla a Boh Temnoty. Boh Svetla sídli v raji a podliehajú mu ("stoja pred jeho trónom") štyri sily - vnímanie (rozlišovanie), inteligencia (porozumenie), pamäť (zachovanie) a radosť. Sily vládnu nad svetom a dopomáhajú im siedmi vezíri (7 antických planét) a dvanásť duchovných bytostí (znamenia zverokruhu). Toto usporiadanie bolo pripodobnené perzskému dvoru, ktorému vládol veľkokráľ a jemu slúžili štyria vysokí úradníci.[3] Oproti tomu ľudí od spravodlivosti odvracia päť démonov - závisť, hnev, pomsta, potreba a chamtivosť.[2] Človek sa má podľa mazdakistickej náuky svojimi činmi snažiť uvoľniť Svetlo vo svete a tento cieľ má dosiahnuť morálnym správaním a asketickým životom. Nesmie zabíjať ani jesť mäso. Musí byť jemný, láskavý a pohostinný (podoba s manicheizmom). S cieľom a znížiť príčiny chamtivosti a sporov sa Mazdak usiloval o spoločné vlastníctvo majetku a žien. Prehlásil, že Boh dal ľudom prostriedky na živobytie na Zemi, aby si ich ľudia rozdelili medzi sebou tak, aby nikto nemal viac ako druhý. Ľudia sa ale skazili a usilovali o nadvládu medzi sebou. Silní porazili slabých a získali exkluzívne vlastníctvo obživy a majetku. Je preto podľa neho nutné, aby človek vzal od bohatých na darovanie chudobným, aby sa všetci stali rovnocennými v bohatstve. Ktokoľvek vlastní nadbytočný majetok, ženy alebo tovar, nemá naň viac práva ako iní.[3] Zdroje pojednávajúce o mazdakizme spravidla náboženstvu striktne vytýkajú jeho postoj k promiskuitnému zdieľaniu žien, to však zrejme nebolo pravým cieľom náuky. Naopak s touto otázkou zrejme súvisela istá liberalizácia spoločnosti spojená so zmiernením manželského práva, hoci ide spravidla len o domnienky. Možno usúdiť, že v duchu svojej náuky sa Mazdak snažil zakázať, alebo obmedziť mnohoženstvo, fungovanie háremov, ako i levirátnych manželstiev a substitučných sukcesiií spojených s manželstvom ovdovelej ženy. Náboženské povinnosti sa pre mazdakistov stávali irelevantnými v prípade, že dospeli k poznaniu božieho tajomstva (podobnosť s gnózou). Tento stav nastal, keď sa stala osoba božou (rabbání) v dôsledku toho, že sa v nej stretli štyri sily, sedem vezírov a dvanásť bytostí (antinomianizmus).[2]
Pramene
Nezachovali sa žiadne mazdakistické práce, takmer všetky zdroje, ktoré hnutie spomínajú sú voči nemu naladené nepriateľsky. Pramene môžu byť rozdelené do dvoch skúpín na dobové a post-sásánovské. Medzi dobové patria najmä sýrske a byzantské pramene (napr. Prokopiove Perzské vojny, či kronika Jána Malala). Medzi neskoršie pramene patria postsásánovské perzské a arabské diela, na ktoré malo vplyv ranejšie dielo Chwadaj-námag. Jedným z najvýznamnejších diel pojednávajúcich o mazdakizme je správa moslimského hereziológa al-Šáhrastáního, ktorého zdroj Abú Isá Hárún al-Warrák zrejme čerpal priamo z neskorých mazdakistických prameňov. Jedna z najúplnejších správ o sociálnych aspektoch mazdakistov pochádza z islamského diela Ghurar achbár mulúk al-furs.[2]
Poznámky
- ↑ Možno sa stretnúť aj s pomenovaním mazdakovci, ktoré je však pravdepodobne české.
Referencie
- ↑ a b c Mazdakizmus In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 45.
- ↑ a b c d e f g h i MAZDAKISM In: Encyclopedia of religion. Ed. Lindsay Jones. 2nd Ed. Vol. 9. MARY – NDEMBU RELIGION. Detroit : Macmillan Reference USA, 2005. ISBN 0-02-865742-X. S. 5800 – 5801. (po anglicky)
- ↑ a b c d Mazdakism Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ YARSHATER, Ehsan; FISHER, W. B.. The Cambridge History of Iran. Cambridge : Cambridge University Press, 1968. ISBN 978-0-521-24693-4. S. 997, 1000. (po anglicky)
- ↑ Kaukazská Albánia In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ CRONE, Patricia. The Nativist Prophets of Early Islamic Iran: Rural Revolt and Local Zoroastrianism.. Cambridge : Cambridge University Press, 2012. ISBN 9781139510769. S. 1000. (po anglicky)
- ↑ Wherry, Rev. E. M. (1882). A Comprehensive Commentary on the Quran comprising Sale's translation and Preliminary Discourse. Boston: Houghton, Mifflin and Company. S. 66
- ↑ ŠEMBERA, František. Dějepis všeobecný: Dějiny středověké I. Praha : J. Otto, 1881. Dostupné online. S. 363. (po česky)
- ↑ a b Mazdakovci . . Dostupné online. Archivované 2020-07-06 z originálu.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk