Mauretánia alebo Mauritánia môže byť aj staroveká krajina v dnešnom severnom Maroku a severnom Alžírsku, istý čas aj rímska provincia, po latinsky Mauretania alebo Mauritania, pozri Mauretánia (staroveká krajina).

Mauritánska islamská republika
Vlajka Znak
Národné motto: شرف إخاء عدل Honneur, Fraternité, Justice (Česť, bratstvo, spravodlivosť)
Štátna hymna: Národná hymna Mauritánie
Miestny názov
• dlhý	لجمهورية الإسلامية الموريتان Al-Džumhúríja al-Islámíja al-Mauritáníja (arab.) République islamique de Mauritanie (fr.)
• krátky	Mauritáníja, Mauritanie
Hlavné mesto	Nouakchott 18°9′ s.š. 15°58′ z.d.
Najväčšie mesto	Nouakchott
Úradné jazyky	arabčina, francúzština
Štátne zriadenie Prezident Najvyššej rady štátu Predseda vlády	vojenská junta Mohamed Ould Ghazouani Mohamed Ould Bilal
Vznik	28. november 1960
Susedia	Alžírsko, Mali, Západná Sahara, Senegal
Rozloha  • celková  • voda (%)	1 025 520 km² (28.)   300 km² (0,03 %)
Počet obyvateľov  • odhad (júl 2005)  • sčítanie (1988)  • hustota (júl 2005)	3 069 000 (132.) 1 864 236 3,0/km² (189.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2005 7 159 mil. $ (143.) 2 402 $ (130.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0,477 (152.) – nízky
Mena	ouguiya (MRO)
Časové pásmo  • Letný čas	GMT (UTC) bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód	MRT / MR
Medzinárodná poznávacia značka	RIM
Internetová doména	.mr
Smerové telefónne číslo	+222

Súradnice: 21°S 11°Z / 21°S 11°Z / 21; -11

Mauritánia, dlhý tvar Mauritánska islamská republika (do polovice 90. rokov 20. storočia bol slovenský názov Mauretánia a Mauretánska islamská republika), je štát v západnej Afrike.

Poloha

Susedí so Senegalom na juhozápade, s Mali na juhovýchode, s Alžírskom na severovýchode a so Západnou Saharou na severozápade. Západná časť Mauritánie hraničí s Atlantickým oceánom a jej pobrežie má dĺžku takmer 600 km.

Dejiny

Územie dnešnej Mauritánie patrilo od 8. storočia Ghanskej ríše. V roku 1076 ríšu dobyli Almoravidovci, ktorí vytvorili ríšu novú, siahajúcu až do Španielska. Tá sa však rozpadla v roku 1147 a pokým južná časť sa stala súčasťou Malijskej ríše, sever dnešnej Mauritánie ovplyvňovalo arabské Maroko. Vojnou Šar Bubu v rokoch 1644 až 1677 ovládli Arabi aj zvyšok územia.

Od 15. storočia sa začali do oblasti dostávať obchodníci z Portugalska, Španielska, Británie, Holandska a Francúzska. Francúzski kolonizátori ovládli územia západnej časti kontinentu, medzi ním aj dnešnej Mauritánie, od 18. storočia, ktorí tu neskôr vytvorili Francúzsku Západnú Afriku. Nezávislosť Mauritánia vyhlásila 28. novembra 1960 a následne bolo založené nové hlavné mesto Nouakchott.

Počas pohraničných konfliktov utrpeli vzťahy so Senegalom i Západnou Saharou, pričom hraničné pásmo so severným susedom je dodnes zamínované. Krajina taktiež opustila Hospodárske spoločenstvo západoafrickych štátov (ECOWAS). Pri vojenskom prevrate 3. augusta 2005 bol zvrhnutý prezident Maavíja uld Sídí Ahmed Tajá, ktorého na čele štátu nahradil plukovník Alí Uld Mohammed Fál a následne demokraticky zvolený prezident Sídí Uld Abdalláh.

Obyvateľstvo

Približne 70 % obyvateľstva Mauritánie tvoria Mauri, národ arabsko-černošského pôvodu, ktorý sa delí na niekoľko etnicko-jazykových skupín. Samotní Mauri sa delia na bielych a čiernych Maurov. Početní sú tiež čierni Afričania (Afro-Mauritánci), ktorých je okolo 30 % a kde patria napríklad kmene Halpulaar, Wolof a Soninke, obývajúce najmä južné oblasti. Politickú i vojenskú moc v krajine ovládajú bieli Mauri, ostatné etniká majú len minimálne zastúpenie vo verejnom a súkromnom sektore.

Až 99 % Mauritáncov vyznáva islam, no napriek tomu v krajine existuje kresťanská komunita. Úradným jazykom je arabčina a gramotnosť dosahuje asi 34 %.

Ekonomika

Stále väčšie sucho a rozširovanie púšte v oblasti sahelu spôsobuje zmenu života kočovných pastierov dobytka, ktorí sa sťahujú do slumov. Príjmy chudobnej krajiny plynú z vývozu železnej rudy a rybolovu, ktorý však výrazne redukuje bohatstvo pobrežných vôd. K tomuto ohrozeniu sa od roku 2001 pridalo i objavenie ložísk ropy v pobrežných vodách, ktorej ťažba prináša napriek výraznej korupcii celú tretinu príjmov štátneho rozpočtu. HDP na 1 obyvateľa dosahuje len asi 500 USD a dovážajú sa najmä stroje a spotrebný tovar.

Mestá

• Nouakchott (hlavné mesto, 822 000 obyvateľov)
• Nouadhibou (90 000 obyvateľov)
• Kaédi (55 000 obyvateľov)

Zaujímavosti

V mauretánskom Chinguetti sa nachádza najstaršia nepretržite fungujúca knižnica s prevažne duchovnou (islamskou) tematikou v celej Afrike. K videniu sú tu až deväť storočí staré Korány a ďalšie vzácne knihy.^[1] Chinguetti so svojou knižnicou býva označované ako siedme najsvätejšie miesto islamu a je na zozname chráneného kultúrneho dedičstva UNESCO. Mestečko bolo založené v roku 777 a od 11. storočia bolo zastávkou obchodných karavan a strediskom učencov vtedajšieho moslimského sveta. V 13. storočí sa stalo dôležitou križovatkou karavan medzi stredomorím a subsaharskou Afrikou. Vrchol svojej slávy dosiahlo Chinguetti v 17. storočí, kedy bolo povinnou zastávkou karavan smerujúcich do Mekky. Kedysi malo päť veľkých knižníc s tisíckami kníh, ktoré lákali učencov zo vzdialených krajín. V tom čase tu panoval obchodný ruch, ktorý tiež umožnil získať vzácne knihy z vtedajších centier islamskej vzdelanosti Káhiry, Bagdadu, Damasku, Jeruzalema alebo Timbuktu. Dnes tu žije iba niekoľko desiatok obyvateľov. Knižnica je súkromná, dedí sa v otcovskej línii a od svojho založenia je nepretržite funkčná.^[2]

Po dodnes zaminovanej hranici Mauretánie a Západnej Sahary vedie železničná trať v dĺžke viac ako 700 kilometrov, po ktorej raz týždenne preváža nákladný vlak železnú rudu z povrchových baní v oblasti Zouérat na severe krajiny až Atlantickému oceánu do Nouadhibou. So svojimi 210 nákladnými vagónmi a dĺžkou 2,5 kilometra ide o najdlhší a najťažší vlak na svete. Ľudia môžu bez obmedzenia naskočiť na vagóny s nákladom.^[3]

Galéria

• 

  Mešita v Chinguetti

• 

  Stopy po Dakarskej rally

• 

  Zbierka koránov v knižnici v Chinguetti

• 

  Richatský útvar

• 

  Krajina v Mauritánii

• 

  Chinguetti, Mauritánia.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mauritánia

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mauritánie na českej Wikipédii.

1. ↑ HAVELKA, Ondřej. Prolistovat si devět století starý Korán? V Mauretánii můžete. . Dingir, . Dostupné online. (po česky)
2. ↑ HAVELKA, Ondřej. Západní Saharou a Mauretánií. In: Západní Afrikou. 1. vyd. Praha : GEN, 2011. ISBN 9788086681771. S. 92-109.
3. ↑ Mauretánie je země s nejstarší knihovnou, nejdelším vlakem, ale i všudepřítomným rasismem . HedvabnaStezka.cz, 2018-10-03, . Dostupné online. (po česky)