Matúš Černák
slovenský politik, diplomat a pedagóg
Narodenie	23. august 1903 Turčianske Teplice-Vieska
Úmrtie	5. júl 1955 (51 rokov) Mníchov
Rodičia	Matúš Černák Alžbeta rod. Kupčeková
Odkazy
Commons	Matúš Černák
Biografický portál

Matúš Černák (* 23. august 1903, Turčianske Teplice – † 5. júl 1955, Mníchov) bol slovenský diplomat Slovenského štátu, verejný činiteľ a politik HSĽS, ktorý zomrel v dôsledku atentátu v Mníchove.

Životopis

Študoval na gymnáziu v Prievidzi, Kežmarku, 1919-1922 v Banskej Bystrici, potom na univerzite v Lipsku a v Prahe. Od roku 1928 pôsobil ako stredoškolský profesor v Trnave a v Bratislave. od r. 1938 člen HSĽS, 1938 minister bez kresla v prvej Syrového vláde, 1938-1939 minister školstva a národnej osvety slovenskej autonómnej vlády. V r. 1939 - 44 veľvyslanec Slovenského štátu v Berlíne, od roku 1942 aj vo Fínsku a Dánsku. Ako bývalý študent Lipskej univerzity bol od mladosti kultúrne orientovaný na Nemecko, ako vyslanec Slovenskej republiky v Berlíne v Nemecku prežil prakticky celú vojnu a vybudoval si tam širokorozvetvené kontakty.^[1]

Po vojne bol zajatý spojencami a odsúdený Národným súdom v Bratislave na 3 roky väzenia. Po prepustení, koncom roku 1948 emigroval a od roku 1950^[2] žil v Mníchove, kde prevzal po Jozefovi Paučovi vedenie Sidorovej Slovenskej národnej rady v zahraničí (SNRvZ) v Nemecku, sústreďujúcej emigrantov, najmä prívržencov slovenskej samostatnosti. Vydával a redigoval časopis (orgán SNRvZ) Slobodné Slovensko, prispieval aj do iných krajanských časopisov.
V Mníchove bol naňho 5. júla 1955 spáchaný atentát, keď na pošte explodovala zásielka, ktorú otváral. Spolu s ním zahynuli aj dvaja ďalší zákazníci a 10 boli zranení. Pohreb sa konal 12. júla 1955 v Mníchove za účasti vysokých nemeckých vládnych predstaviteľov. Páchateľa atentátu sa nemeckej polícii nepodarilo vypátrať. Najpravdepodobnejšia z verzií hovorila, že za akciou bola ŠtB.^[3]

Slovenská národná rada v zahraničí vydala k atentátu knižku Wer war Matúš Černák? (Kto bol Matúš Černák?) a bezprostredne po udalosti dlhý Ohlas, v ktorom protestovala proti politickej vražde, upozorňovala svetovú verejnosť na slovenský problém a ubezpečovala, že ani fyzické násilie neodvráti slovenský exil „od boja proti komunizmu a za demokratické, kresťanské a samostatné Slovensko.^[4]

Okolnosti atentátu v roku 2009 opísal český historik Prokop Tomek v časopise Pamäť národa, ktorý vydáva slovenský Ústav pamäti národa. Verziu, že by išlo o čin exilového konkurenta, podľa Prokopa vyšetrovanie nepotvrdilo. No desaťročia neexistovala žiadna konkrétna informácia, ktorá by prisúdila zodpovednosť československému bezpečnostnému aparátu.^[3]

V roku 2015 Radek Schovánek tvrdil, že v archíve americkej CIA, našiel záznam, ktorý z atentátu usvedčuje ŠtB.^[3]

Roku 1991 Černákov syn Boris uložil urnu s jeho pozostatkami na Bratislavskom cintoríne.

Dielo

• Postavenie Slovenska v ČSR zo stránky kultúrnej (Politika č. 1/1932)

Referencie

Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
• Slovenský biografický slovník

Externé odkazy

• Přísně tajné vraždy (32/42): Když zabíjí profesionál – Proč musel zemřít slovenský exilový politik Matúš Čerňák? – dokumentárna relácia Českej televízie (online)
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.