A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Martha Argerichová | |
argentínska klaviristka | |
Narodenie | 5. jún 1941 (82 rokov) Buenos Aires, Argentína |
---|---|
Odkazy | |
Commons | Martha Argerichová |
Martha Argerichová (vyslov , * 5. jún 1941, Buenos Aires, Argentína) je popredná svetová klaviristka. Patrí medzi najvýznamnejších klaviristov druhej polovice 20. storočia a často býva tiež označovaná ako najlepšia klaviristka.
Kariéra
Narodila sa v Buenos Aires.[1] Na klavír sa učila hrať už od svojich troch rokov. V ôsmich rokoch verejne debutovala s Beethovenovým Klavírnym koncertom č. 1,[2][3] ktorý aj nahrala.[4][5][6]
V roku 1955 sa jej rodina presťahovala do Rakúska, kde študovala u svetoznámeho klaviristu Friedricha Guldu. V roku 1957, vo svojich šestnástich rokoch vyhrala prestížnu Medzinárodnú hudobnú súťaž v Ženeve. Neskôr svoje umenie zdokonaľovala u Artura Benedettiho Michelangeliho. V roku 1965 vyhrala Medzinárodnú klavírnu súťaž Fryderyka Chopina vo Varšave. Od roku 1966 sa začala venovať aj nahrávaniu. Vo svete vystupovala hlavne ako koncertná klaviristka. V osemdesiatych rokoch sa začala viac orientovať na komornú hudbu. V roku 1980 vzbudila rozruch, keď vystúpila z poroty Chopinovej súťaže vo Varšave na protest proti tomu, že chorvátsky klavirista Ivo Pogorelić vypadol zo súťaže už v treťom kole. Vyhlásila o ňom, že je génius, čím mu pomohla k medzinárodnému úspechu. Aj naďalej sa venuje podpore mladých talentov, založila súťaž, ktorá nesie jej meno a je prezidentkou Medzinárodnej klavírnej akadémie Lake Como.
Osobný život
Argerichová sa vždy úzkostlivo vyhýbala publicite, kvôli čomu nebola v počiatočnom období svojej kariéry adekvátne známa. Málo známe sú aj detaily z jej súkromia. Je však známe, že má tri dcéry s troma rôznymi mužmi, s ktorými bola zosobášená – druhým z nich bol známy dirigent Charles Dutoit, tretím americký klavirista Stephen Kovacevich.
Umelecká činnosť
Martha Argerichová zaujala hudobnú verejnosť svojím temperamentom, rebelantským duchom, a predovšetkým spontánnou a nenásilne virtuóznou interpretáciou diel. Napriek tomu že je klaviristkou neobyčajných možností, jej technika hry je považovaná za veľmi svojskú a nepríkladnú, podobne ako tomu bolo u Vladimira Horowitza.
Jej repertoár je široký, zahŕňa na jednej strane skladby klasicizmu (klavírne koncerty Haydna a Mozarta) a skorého romantizmu, na druhej strane skladby 20. storočia, ktorými si získala najväčšie uznanie. Vytvorila početné nahrávky diel Chopina, Schumanna a Ravela. V koncertnej literatúre sa sústredila hlavne na ruských autorov, z čoho vyniká predovšetkým jej interpretácia Prokofievovho Klavírneho koncertu č. 3. Vytvorila tiež množstvo nahrávok komornej hudby. Vystupuje a nahráva často s huslistom Gidonom Kremerom, violončelistom Mišou Maiským a brazílskym klaviristom a jej blízkym priateľom Nelsonom Freireom.
Významné nahrávky
- Sergej Prokofiev: Klavírny koncert č. 3 C dur, Berliner Philharmoniker, Claudio Abbado (1967, Deutsche Gramophon)
- Piotr Iljič Čajkovskij: Klavírny koncert č. 1 b mol, Royal Philharmonic Orchestra, Charles Dutoit (1971, Deutsche Grammophon)
- Sergej Rachmaninov: Klavírny koncert č. 3, Berlin Radio Symphony Orchestra, Riccardo Chailly (1982, Philips)
- Olivier Messiaen: Visions de l'Amen, Alexander Rabinovič (1989, Philips)
- Dmitrij Šostakovič: Klavírne trio č. 2, Gidon Kremer, Miša Maisky (1998. Deutsche Grammophon)
Dokumentárne filmy
- Georges Gachot: Martha Argerich, conversation nocturne Archivované 2019-10-19 na Wayback Machine. Idéale Audience, ARTE France, BR, 2002 (deutscher Titel: Martha Argerich, Nachtgespräch)
- Stéphanie Argerich: Argerich: A Daughter’s View. CH 2012.[7]
Referencie
- ↑ http://www.associatepublisher.com/e/m/ma/martha_argerich.htm
- ↑ Článek o Marthě Argerich
- ↑ Info na Classical Music Guide
- ↑ Nahrávka z r. 1949 na YouTube
- ↑ Seznam nahrávek
- ↑ Prodej CD s nahrávkou z roku 1949[nefunkčný odkaz na eBay
- ↑ Martin Meyer: Mutter Martha und ihre Töchter. v: Neue Zürcher Zeitun, 4. apríl 2013, prístup 5. apríl 2013.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martha Argerichová
Externé odkazy
- Martha Argerichová v Internet Movie Database (po anglicky)
- Progetto Martha Argerich Archivované 2012-09-18 na Archive.today
- Interview
- Martha Argerichová
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk