Marmeláda je v tradičnom ponímaní a do roku 2004 aj podľa právnych predpisov opak džemu v tradičnom ponímaní, čiže nátierka vytvorená rozvarením ovocia (čerstvého alebo polotovaru), ktoré sa pretrie sitom a zvarí s cukrom a ďalšími prísadami tak, aby vznikol výrobok s mazľavo rôsolovitou konzistenciou.^[1]. Pokiaľ ide o právne predpisy, posledný právny predpis používajúci túto tradičnú definíciu uvádzal nasledujúcu definíciu: výrobok z ovocia alebo zo zeleniny polotuhej až tuhej homogénnej rôsolovitej konzistencie, s prídavkom cukru alebo iných sladidiel, alebo aj iných prísad a prídavných látok. ^[2]

Marmeláda v tomto tradičnom ponímaní sa používa najčastejšie ako nátierka alebo ako plnka do jedál z múky. Na rozdiel od džemu v marmeláde nie sú viditeľné kusy ovocia. Marmeláda môže byť z jedného druhu ovocia alebo z viacerých druhov ovocia. Často sa kombinuje jeden druh ovocia s jablkovou dreňou. Pripravuje sa obyčajne tak, že sa z rozvareného ovocia pripraví pretlak, ktorý sa následne varí na prudkom plameni do rôsolovitej konzistencie, a po odparení určitej časti vody sa pridá cukor. Na dosiahnutie rôsolovitej konzistencie je potrebný istý obsah pektínu a kyselín v použitom ovocí (napr. v jablkách je veľa pektínu, v čerešniach je málo pektínu). Preto sa z niektorých druhov ovocia dajú rôsolovité hmoty (t.j. marmelády) variť len po pridaní pektínu a kyseliny.^[3]

Referencie