Mannov zákon je zákon o zákaze tzv. „bieleho otroctva“, ktorý bol v Spojených štátoch amerických prijatý v roku 1910 ako White-Slave Traffic Act. Zákon je však známejší pod názvom podľa svojho predkladateľa, amerického kongresmana menom James Robert Mann.

Podstata zákona

Biele otroctvo (po anglicky: White slavery) je aj synonymom pre obchod s dievčatami alebo tiež "obchod s bielym mäsom". Tento termín vznikol v 19. storočí v Británii v súvislosti s detskou prostitúciou. Zákon mal primárne potláčať prostitúciu a skutky, ktoré sa považujú za „amorálne“ a taktiež zakazoval prevoz žien z jedného štátu do druhého pre „nemorálne účely“.

Zneužívanie zákona

Podobne postavený zákon, ktorý pojem amorálnosti ponecháva na subjektívne definovanie, však mohol byť rôznymi puritánskymi združeniami, ktoré mali svoje zastúpenie v kongrese, zneužitý a účelovo použitý. A zneužívaný aj skutočne bol. Prvým človekom odsúdeným podľa tohto zákona bol majster v ťažkej váhe, boxer Jack Johnson, ktorý prehovoril jednu ženu aby odišla z verejného domu a žila sním v inom štáte. Napriek tomu, že si ju vzal za ženu, bol odsúdený na jeden rok. Vážne bola poškodená aj povesť a kariéra jedného z priekopníkov sociológie William I. Thomas. Bol obvinený, že sa stýka s manželkou armádneho dôstojníka, ktorý v tom čase slúžil vo Francúzsku. Charlie Chaplin z dôvodov, že sa voči nemu chystalo použitie Mannovho zákona, opustil USA a v roku 1950 sa usadil vo Švajčiarsku.

Významné osobnosti postihnuté Mannovým zákonom

• Chuck Berry - hudobník
• Charlie Chaplin - herec
• Rex Ingram - herec
• Jack Johnson - boxer
• William I. Thomas - sociológ
• Frank Lloyd Wright - architekt
• Charles Manson - vodca zločineckej skupiny známej ako „Rodina“ (The Family), ktorá mala na svedomí niekoľko brutálnych vrážd, medzi nimi aj Sharon Tate, manželku režiséra Romana Polanského