Manifest siedmich (čes. Manifest sedmi) bol protest siedmich umelcov proti novej línii Komunistickej strany Česko-Slovenska po jej V. zjazde (boľševizácia strany a podriadenie KSČ smerniciam Kominterny) v roku 1929. Text vznikol na podnet Ivana Olbrachta,^[1] vyšiel ako leták s názvom Spisovatelé komunisté komunistickým dělníkům. Vyzýval odstrániť nové vedenie strany, ktoré podľa názoru podpísaných ohrozovalo masový charakter a akcieschopnosť KSČ. Signatárov potom zo strany vylúčili.

Signatári

• Ivan Olbracht
• Helena Malířová (žena Ivana Olbrachta)
• Stanislav Kostka Neumann
• Josef Hora
• Jaroslav Seifert
• Marie Majerová
• Vladislav Vančura

Prejav „siedmich“ odsúdilo nielen vedenie strany, ale aj antimanifest komunistických spisovateľov, ktorí zachovali lojalitu vedeniu. Zásadní stanovisko k projevu "sedmi" podpísali Karel Teige, Konstantin Biebl, Vítězslav Nezval, Vilém Závada, František Halas, Karel Konrád, Jiří Weil, Julius Fučík, Bedřich Václavek, Vladimír Clementis, Ladislav Novomeský a Vojtěch Tittelbach.

Referencie

1. ↑ Lexikon české literatury 3/I. Praha: Academia, 2000, s. 664-671.

Externé odkazy

• Text Manifestu sedmi v edícii Avantgarda známá a neznámá, sv. 3.
• Text "Zásadního stanoviska", tamtiež.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Manifest sedmi na českej Wikipédii.