Manažment (činnosť) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Manažment (činnosť)

Manažment (iné názvy pozri nižšie) je proces vedenia a smerovania celej alebo časti organizácie (často podniku, pozri aj manažment), zriedkavo aj celej ekonomiky, prostredníctvom nasadenia a manipulácie zdrojov (ľudské, finančné, materiálne, intelektuálne alebo nehmatateľné). Definície manažmentu sa rôznia (pozri nižšie).

Osoba venujúca sa manažmentu sa volá manažér (iné názvy pozri nižšie).

Názvy

Manažment

Pokiaľ ide o voľbu medzi variantmi manažment, management a pod., jediným kodifikovaným (a teda spisovným) slovenským tvarom je od roku 1991 tvar manažment. V literatúre aj slovníkoch sa vyskytujú tieto varianty (všetky sú od roku 1991 nespisovné): management, menežment, menedžment a menidžment. Z uvedených tvarov sa pred rokom 1991 uvádzal v slovníkoch cudzích slov tvar management. Kodifikačné príručky slovo management ani žiadne jeho spomenuté varianty pred rokom 1991 neuvádzali, takže vtedy nebolo jasné, či je slovo spisovné. Napriek tomu, že kodifikovaný je len tvar manažment, viaceré ekonomické texty ešte dlho po roku 1991 (minimálne v 90. rokoch) používali aj tvar management - napr. Ekonomická encyklopédia z roku 1995 rôzne chaoticky uvádza oba tvary (management aj manažment)[1] a učebnica Finančný trh z roku 1999 rozoberá napr. "burzový management"[2]. Univerzita Komenského síce používa v názve svojej fakulty tvar management (Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave), ale vo všetkých iných kontextoch aj na svojich webových stránkach používa tvar manažment [3][4]. Treba dodať, že v češtine je na rozdiel od slovenčiny kodifikovaný tvar management [5] Anglická podoba slova znie management, nemecká Management.

Slovo manažérstvo sa uvádza v jazykových slovníkoch najneskôr od 60. rokov 20. stor. vo význame činnosť (prípadne povolanie alebo činnosť) manažéra (pričom pojem manažér bol spočiatku obmedzený len na oblasť športu a umenia - pozri aj nižšie); z kodifikačných príručiek ho prvýkrát uviedol Krátky slovník slovenského jazyka koncom 80. rokov 20. stor. Pokiaľ ide o jeho vzťah k slovu manažment, dá sa konštatovať nasledovné:

  • Kačala (1995/1996) (atypicky a bez dokladov) postuluje, že slovo manažment má nie 2 (ako v iných textoch), ale až 3 základné významy (1.súbor manažérov, 2. systém a metódy riadenia a 3. súbor riadiacich činností), pričom tretí (ale nie aj druhý) význam odporúča na lepšie odlíšenie od ostatných dvoch označovať termínom manažérstvo. Krátky slovník slovenského jazyka (2003) uvádza manažérstvo ako "činnosť manažéra", kým manažment je (popri súbore manažérov) "systém a metódy riadenia podnikovej činnosti, hospodárstva; manažérstvo, vedenie, riadenie". Veľký slovník cudzích slov (2000) uvádza manažérstvo ako "povolanie a činnosť manažéra", kým manažment je (popri súbore manažérov) buď "súbor riadiacich činností, vedenie" alebo "totálny systém riadenia (pri automatizácii výroby)".
  • Naopak, Kačala (1992), Slovník cudzích slov (akademický) a Slovník súčasného slovenského jazyka považujú slová manažérstvo a manažment (okrem významu súbor manažérov) za úplné synonymá. Podobne texty mnohých (ale nie všetkých) STN v 21. storočí prekladajú anglické slovo management slovom manažérstvo (a nie slovom manažment).[6][7][8]

Slovo manažering (varianty: managering, menežering, menedžering) uvádza Slovník cudzích slov (akademický) ako synonymum slova manažment (Možno poznamenať, že Obretalová 1992 ešte pred 1. vydaním tohto slovníka vyslovila názor, že tvar manažering je navyše nesprávny, lebo je podľa nej nesprávne utvorený.)[9] Veľký slovník cudzích slov (2000) naopak tvar manažering uvádza oddelene od termínu manažment a definuje ho ako "riadenie, vedenie, organizovanie podnikov a podujatí v širokom zmysle slova", čiže ho definuje širšie než manažment. V praxi sa termín manažering, zdá sa, sa používa najmä v kontextoch mimo klasického riadenia podniku; napríklad ako akýsi pendant k termínu inžiniering - definícia manažeringu potom znie napríklad takto: "komplexné alebo čiastočné riadenie projektov."[10]

Mnohé (najmä skôr staršie) texty prekladajú anglické slovo management slovenským slovom riadenie. Problém takéhoto prekladu je možná zámena s ďalšími významami slovenského slova riadenie; najmä môže dôjsť k zámene s riadením ako prekladom anglického slova control (control je niečo iné než manažment, resp. je to len časť manažmentu, napr. quality management a quality control sú dva rôzne pojmy - pozri aj napr. rôzne významy slova riadenie uvedené v rozlišovacích stránkach riadenie kvality či manažment portfólia).

Zdroje tejto podkapitoly (ak nie je vyššie uvedené inak) sú: [11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23]

Manažér

Jediný kodifikovaný (a teda spisovný) slovenský tvar je v súčasnosti manažér. Uvádza sa v jazykových slovníkoch najneskôr od 60. rokov 20. stor.; z kodifikačných príručiek ho prvýkrát uviedol Krátky slovník slovenského jazyka koncom 80. rokov 20. stor. Do 60. rokov slovníky a príručky uvádzali len (a v 70. rokoch aj) tvar manager. Ďalšie tvary v literatúre a sčasti slovníkoch po druhej svetovej vojne až zhruba do začiatku 21. storočia boli menežér, menedžér a menedžer; všetky sú od konca 80. rokov 20. storočia nespisovné. Treba poznamenať, že zhruba do 60. rokov sa v slovenských slovníkoch pojem manažér chápal užšie než dnes - vzťahoval sa len na šport alebo umenie. [24][25][26][27][17][18][19][20][21][22]

Etymológia

Slovo manažment pochádza z angl. slova management, ktoré vzniklo z angl. slovesa to manage „riadiť, narábať“. Toto sloveso vzniklo z tal. slovesa maneggiare „narábať“, ktoré vzniklo z ľud. latin. slovesa manidiare „narábať“, ktoré vzniklo z lat. podstatného mena manus „ruka“.

Definície

  • zdôrazňujúce úlohu vedenia ľudí:
    • "Manažment je proces vytvárania a udržiavania určitého prostredia, v ktorom jednotlivci pracujú spoločne v skupinách a účinne/efektívne dosahujú vybrané ciele" (H. Koontz, H. Weihrich)
    • "Manažment znamená vykonávanie úloh prostredníctvom práce iných" (American Management Association)
    • "Manažment je vykonávanie vecí prostredníctvom ostatných ľudí" (E. Dale, J. Hays)
  • zdôrazňujúce špecifické funkcie vykonávané riadiacimi pracovníkmi:
    • "Manažment je proces plánovania, organizovania, vedenia a kontroly organizačných činností zameraných na dosiahnutie organizačných cieľov" (K. H. Chung)
    • "Manažment sú typické činnosti, ktoré manažér vykonáva, ako je rozhodovanie, organizovanie, plánovanie, kontrolovanie, vedenie ľudí, koordinovanie, motivovanie atď." (K. Muller)
  • zdôrazňujúce predmet štúdia a jeho cieľ:
    • "Manažment je oblasť štúdia, ktorá sa venuje stanoveniu postupov, ako čo najlepšie dosiahnuť ciele organizácie" (S. P. Robbins)
    • "Manažment je proces optimalizácie využitia ľudských, materiálových a finančných zdrojov k dosiahnutiu organizačných cieľov (J. A. Pearce, R. B. Robinson)
    • "Manažment možno chápať ako proces vytvárania a ďalšieho aktívneho rozvíjania podnikateľsky orientovaného správania sa organizácie" (L. Vodáček)
  • celkový pohľad:
    • "Manažment je dynamický proces, v ktorom sa manažéri v podmienkach neustále sa meniaceho prostredia snažia prostredníctvom ľudského potenciálu organizácie dosahovať jej ciele pri hospodárnom a účinnom využívaní obmedzených zdrojov" (J. Papula)
    • "Manažment treba chápať nielen ako riadenie, ale umenie riadiť. Odbornosť v riadení je daná schopnosťou plánovať, organizovať, motivovať a viesť ľudí, koordinovať, komunikovať a kontrolovať tak, aby podnik fungoval úspešne" (P. F. Drucker)
    • "Manažment je proces práce s a prostredníctvom ľudí pre dosiahnutie organizačných cieľov v meniacom sa prostredí" (R. Kreitner)
    • "Manažment je podnikateľsky orientované a z marketingu vychádzajúce riadenie podniku, zabezpečujúce jeho prosperitu (J. Štefánik)
    • "Manažment je súbor prístupov, názorov, skúseností, odporúčaní a metód, ktoré vedúci pracovníci (manažéri) používajú na zvládnutie špecifických činností (manažérskych funkcií), smerujúcich k dosiahnutiu sústavy cieľov organizácie" (L. Vodáček)

Obsah pojmu

  • vykonávateľmi manažérskych funkcií sú ľudia (manažéri)
  • je aplikovateľný na množstvo organizačných jednotiek (priemyselné a nepriemyselné podniky, ich organizačné časti)
  • je aplikovateľný na rôzne úrovne riadenia (podnik, divíziu, prevádzku, dielňu, kolektív)
  • je aplikovateľný na rôzne činnosti (obchodná, technická, výrobná, personálna)
  • poslaním je dosiahnutie stanovených cieľov

Manažérske funkcie

Manažérske funkcie sú:

  • plánovanie (stanovuje ciele a postupy na ich dosiahnutie),
  • organizovanie (určuje ľuďom ako majú zaisťovať plánované úlohy),
  • formovanie personálu (určenie nárokov na potrebných pracovníkov, ich výber a rozmiestnenie),
  • vedenie ľudí (priame a nepriame usmerňovanie zamestnancov tak, aby včas a efektívne plnili určené úlohy),
  • kontrola (proces sledovania, rozboru, hodnotenia a prijímania záverov v súvislosti s odchýlkami medzi plánom a realizáciou).

Manažérske schopnosti (Managment skills)

Manažérske schopnosti je súbor schopností, ktoré musí ovládať každý manažér. Slúžia na vedenie pracovníkov k dosiahnutiu podnikových cieľov. Do základných manažérskych schopností zaraďujeme komunikáciu. Sú to schopnosti manažérov potrebné na vykonávanie aktivít v podniku. Odborná príprava je osobne dôležitá pre prvostupňových manažérov.
Manažérske schopnosti sa dajú získať, a to postupným tréningom manažérov.

Oblasti, kategórie a implementácie manažmentu

Iné projekty

Zdroje

  1. MICHNÍK, Ľubomír. Ekonomická encyklopédia. Slovník A-Ž. 1. vyd. Bratislava : Sprint, 1995. 629 s. ISBN 80-967122-2-5. S. 319-320.
  2. CHOVANCOVÁ, Božena; JANKOVSKÁ, Anežka; HÁJNIKOVÁ, Jana; MAJCHER, Milan; ŠTURC, Boris. Finančný trh : nástroje, transakcie, inštitúcie. Bratislava : Eurounion, 1999. 538 s. ISBN 80-88984-03-3. S. 530 a nasl..
  3. Fakulta managementu UK . fm.uniba.sk, . Dostupné online.
  4. O fakulte . fm.uniba.sk, . Dostupné online.
  5. Internetová jazyková příručka . prirucka.ujc.cas.cz, 2004-, . Dostupné online.
  6. STN EN ISO 9000:2016
  7. STN EN ISO 9000:2001
  8. STN ISO 31000:2019
  9. OPLETALOVÁ, Manažering? Management!. In: Naše řeč, ročník 75 (1992), číslo 1, S. 53-54
  10. evo.gov.sk, . Dostupné online.
  11. KAČALA, J. Slovo manažment v slovenčine. In: Kultúra slova 1992, č. 5-6
  12. KAČALA, J. Manažment a manažérstvo. In: Kultúra slova č. 1996 a In: Jazyková poradňa Slovenského rozhlasu 17. 1. 1995
  13. manažment; manažérstvo. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
  14. manažérstvo. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  15. manažment; manažérstvo. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
  16. manažment; manažérstvo; manažering. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  17. a b ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 745.
  18. a b KAČALA, Ján. Pravidlá slovenského pravopisu. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1991. 535 s. ISBN 80-224-0080-7. S. 239.
  19. a b Veľký slovensko-ruský slovník II. L-O, Bratislava:Veda, 1982, S. 123
  20. a b IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, c1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-x Chybné ISBN. S. 189.
  21. a b Pravidlá slovenského pravopisu 1971
  22. a b IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. Slovník cudzích slov A/Z, Bratislava: SPN, 1979, S. 544
  23. Ekonomický časopis.  : Slovenska akad. vied, 1969. 1026 s. S. 371-372.
  24. SABOL, J. Manager či manažér? In: Kultúra slova, č. 4, 1965 S. 248
  25. manažér. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
  26. manažér. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  27. manager. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s.

Literatúra

  • BĚLOHLÁVEK, F., KOŠŤAN, P., ŠULEŘ, O: Management. Olomouc: Rubico, 2001, 642 s. ISBN 80-85839-45-8
  • CRAINER, S.: Kompendium managementu (50 knih, které změnily management). Praha: Computer Press, 1988. 196 s. ISBN 80-7226-109-6
  • COLEMAN, R. - BARRIE, G.: 525 způsobů jak se stát lepším manažerem. Praha: Management Press, 1993. 381 s. ISBN 80-85603-27-6
  • DONELLY, J. H. - GIBSON, J. L. - IVANCEVICH, J. M.: Management. Praha: Grada, 1997. 824 s. ISBN 80-7169-422-3
  • HITTMÁR, Š.: Manažment. Žilina: EDIS, 2006. 301 s. ISBN 80-8070-558-5.
  • KAMP, Di: Manažer 21. století Praha: Grada, 2000. 216 s. ISBN 80-247-0005-0
  • KOONTZ, H. - WEIHRICH, H.: Management. Praha: Victoria Publishing, 1993. 664 s. ISBN 80-85605-45-7
  • MÍKA, V.T.: Manažment. Úvod do riadenia organizácie v podmienkach rizika a v krízových situáciách. Žilina: EDIS, 2013. 177 s. ISBN 978-80-554-0760-9.
  • MILGROM, P. - ROBERTS, J.: Modely rozhodování v ekonomii a managementu. Praha: Grada, 1997. 824 s. ISBN 80-7169-411-8
  • SEDLÁK, M.: Základy manažmentu. Bratislava: Wolters Kluwer, 2012. 330 s. ISBN 978-80-8078-455-3.
  • TRUNEČEK, J. a kol.: Management I. Praha: Ediční oddělení VŠE, 1995. 221 s. ISBN 80-7079-929-3
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Manažment (činnosť)

Émile Durkheim
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Hegel
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Multikulturalizmus
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk