Manažérska choroba alebo manažérsky syndróm je staršie označenie pre (klinicky nie presne vymedzený) komplex psychosomatických symptómov ako dôsledok dlhodobého telesného a psychického prepínania u mužov stredného veku (medzi 40 až 60 rokom života) v riadiacich funkciách. Prejavuje sa poklesom výkonnosti, znížením koncentrácie, podráždenosťou, popudlivosťou, ochabujúcou iniciatívou, depresívnymi náladami, poruchami spánku, potencie a.i. a najmä sklonom ku koronárnej chorobe srdca (srdcovému infarktu).

Pojem je kalkom nemeckého pojmu "Managerkrankheit" (alebo "Managersyndrom"), ktorý vznikol v Nemecku v 50. rokoch 20. storočia, keď tam bol pozorovaný vysoký výskyt úmrtí na srdcové infarkty u ľudí pracujúcich vo vyšších, zodpovedných pozíciách. V anglicky hovoriacich krajinách takýto pojem nikdy neexistoval (hoci etymologicky je prvé slovo anglické) a ak tak len ako kalk nemeckého názvu. Správnosť takéhoto pojmu kvôli nejasnému vymedzeniu bola od začiatku sporná, v 70. rokov (prvýkrát v roku 1974) ho prevažne nahradil širší pojem syndróm vyhorenia (ktorý sa okrem iného vzťahuje na všetky vrstvy obyvateľstva), ale niektorí autori pojem manažérska choroba používajú dodnes.

Neskoršie výskumy spochybnili aj pôvodný dôvod vzniku pojmu, teda pozorovanie, že u riadicich pracovníkov mužského pohlavia je vyššie riziko infarktu. Ukázali totiž, že v skutočnosti je riziko infarktu výrazne vyššie práve u ľudí z "najnižších" povolaní než u riadiacich pracovníkov. Takisto sa ukázalo, že riziko nie je vyššie u mužov. Tieto zistenia niektorí autori vykladajú ako zmenu situácie v spoločnosti v posledných desaťročiach, iní zas tak, že v 50. rokov došlo k štatistickému omylu spočívajúcemu v zameraní sa len na istú skupinu obyvateľstva (t. j. riadiacich pracovníkov), ktorá je relatívne najviac na očiach.

• syndróm vyhorenia

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• ^{[nefunkčný odkaz}