A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Malé Kršteňany | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Partizánske |
Región | Stredné Ponitrie |
Nadmorská výška | 207 m n. m. |
Súradnice | 48°38′20″S 18°25′32″V / 48,6388°S 18,4255°V |
Rozloha | 6,29 km² (629 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 519 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 82,51 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1255 |
Starosta | Eva Mešinová[3] (nezávislá) |
PSČ | 958 03 (pošta Partizánske 1) |
ŠÚJ | 505129 |
EČV (do r. 2022) | PE |
Tel. predvoľba | +421-38 |
Adresa obecného úradu |
č.105 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 038/748 5210 |
Fax | 038/748 5091 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Malé Kršteňany | |
Webová stránka: malekrstenany.ocu.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Malé Kršteňany sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.
Prírodné pomery
Obec leží na styku výbežku Strážovských vrchov a juhozápadnej časti Hornonitrianskej kotliny.
Názov
Pôvod názvu obce nie je úplne jasný. Môže pochádzať z toho, že na biskupský salaš, ktorý bol známy od roku 1255, chodili kňazi krstiť deti pastierov, prípadne od mena Kršten (Kristián), či od slova "tŕstie". Najpravdepodobnejšie však je, že názov obce môže pochádzať z toho, že predkom tekovských Huňadyovcov je Adam Naď z Huňadskej stolice, ktorý v roku 1607 získal majetok a kúriu v Malých Kršteňanoch, ktoré sa stali prídomkom rodu de Kis Kresztyímu.
Dejiny
Najstaršou písomnou zmienkou, ktorá sa zachovala o živote v obci je Historia Domus, ktorá je písaná od roku 1800 po latinsky, maďarsky a slovensky. Začal ju písať správca farnosti Jozef Dubina. Píše, že už v roku 1255 bola na mieste dnešného kostola kaplnka, ktorú postavili pastieri na biskupskom salaši, kam chodili kňazi krstiť deti týchto pastierov. Pretože tento údaj je najstaršou písomnou zmienkou o obci, považuje sa za základný rok vzniku obce. Dobre datované hroby z 12. storočia sú indíciou existencie kostola už v tomto období.
31. augusta 1271 podpísal uhorský kráľ Štefan V. listinu, ktorou potvrdzuje nitrianskemu biskupstvu i vlastníctvo majetkov v Malých Kršteňanoch. Od 14.storočia sa obec uvádza ako majetok patriaci hradu Veľké Uherce a takisto ako majetok už spomínaného Nitrianskeho biskupstva až do 19. storočia. Zo šľachtických rodov sú ako majitelia obce známe rody: Ostrožie, Forgáč, Dóczy a Šimoni.
V roku 1310 pri pustošení vojsk Matúša Čáka bolo 50 rodín (približne 250 ľudí) nútených rozobrať svoje drevené domy a odsťahovať sa na jeho panstvá do okolia Bánoviec nad Bebravou. V rokoch 1682 – 1683 obec zasiahli pustošivé vpády tureckých vojsk.
Prvá správa o farnosti pochádza z roku 1332. Až do roku 1767 patrila k farnosti aj filiálka Synan (dnes Šimonovany). Podľa údajov z týchto rokov bol malokršteniansky kostol zasvätený Kráľovnej anjelov, dnes je zasvätený Narodeniu Panny Márie. V roku 1776 prešla obec z rozsiahlej Ostrihomskej arcidiecézy pod novovytvorenú Banskobystrickú diecézu. Vznik banskobystrického biskupstva schválil pápež Pius VI. 13. marca 1776 bulou Regalium Principum, na podnet cisárovnej Márie Terézie. V roku 1798 zničil požiar vtedajšiu faru.
V roku 1896 dva požiare po sebe zničili takmer celú obec. V roku 1924 až do úplnej prestavby v roku 1933 musel byť kostol zatvorený pre nevyhovujúce podmienky. Jeho prestavba začala na jeseň v roku 1932 za pôsobenia Dp. Lukáša Berenyiho. 5. júla 1933 bol kostol slávnostne vysvätený vdp. dekanom z Bystričian. Počas prestavby kostola bola zrušená aj rodinná hrobka rodiny Huňadyovcov, nevedno však, či sa táto hrobka nachádzala priamo v kostole, alebo v jeho okolí. Kostol bol prestavaný od základov okrem veže. Veža je pôvodná z približne 13.-14. storočia.
V roku 1928 začal podnikateľ Alois Sova ťažbu dolomitu. Surovina bola zaslaná na expertízu, kde sa zistilo, že ide o veľmi dobre prírodné hnojivo. Rozbor vykonal Dr. Stoklasa v roku 1930. Táto surovina dostala názov Galmag a obsahovala podľa vtedajších rozborov 50% MgO a 50% CaO. Ťažbou dolomitu sa poskytli pracovné príležitosti pre miestnych občanov. V tomto období technika povrchovej ťažby spočívala len v ručných nástrojoch, ako bol krompáč a lopata. Odvoz dolomitu zabezpečovalo miestne obyvateľstvo konskými záprahmi na železničnú stanicu do Veľkých Uheriec. Pri prácach došlo niekoľkokrát k nehodám, ktoré si vyžiadali aj ľudské obete. Zahynuli pri tom Ignác Kopál, Jozef Riziky, Jozef Ištván a Ondrej Paulík. Ložisko dolomitu pri obci patrí medzi najvýznamnejšie na Slovensku.
5. júla 1931 v popoludnajších hodinách pri službách Božích udrel blesk do drevenej kaplnky, pričom usmrtil jednu ženu a šesť ďalších osôb zranil.
Do života miestneho obyvateľstva sa negatívne zapísala druhá svetová vojna. V roku 1942 bola do koncentračného tábora odvlečená štvorčlenná židovská rodina Bockových, ktorá mala živnosť v obchode so zmiešaným tovarom v strede obce. Po skončení vojny sa nikto z nich domov už nevrátil.
V jesennom období roku 1944, v čase potlačenia SNP boli do koncentračného tábora odvedení viacerí občania, partizáni: Vincent Gašparovič, František Riziky, Ján Riziky, Gustáv Riziky a Peter Obert. Vincent Gašparovič sa z koncentračného tábora nevrátil.
V čase SNP sa občania s najnutnejšími potrebami odsťahovali do miestnych hôr, kde zostali až do 9. septembra 1944, kedy bolo povstanie potlačené. 23-ročný Jozef Kováčik, účastník SNP, zahynul s ďalšími dvoma partizánmi v chotári obce. Všetci traja boli pochovaní na miestnom cintoríne, jedného z nich si po skončení vojny po exhumácii odviezli do rodnej dediny. Druhý, 23-ročný Ján Tokoš z obce Popudinské Močidľany, je pochovaný na miestnom cintoríne.
Obec bola oslobodená 3. apríla 1945 vo večerných hodinách vojskami 2. ukrajinského frontu Červenej armády a vojskami rumunskej armády. Tento deň pripadol na utorok po Veľkonočnej nedeli. Prechod frontu si vyžiadal aj jednu obeť: stal sa ňou 14-ročný Gejza Dubina, po zásahu delostreleckého granátu. Došlo i k požiaru jedného rodinného domu.
Od roku 1945 do dnešného dňa zanikli niektoré priezviská ako boli: Ďuriš, Vrbovskí, Lojko, Kaločaj, Bock a podobne. Z početného rodu Gašparovič žije dnes v obci už len jeden občan. Najpočetnejšie priezviská v obci sú Kopál, Riziky, Dubina, Kardoš
20. mája 1965 pri pretrhnutí hrádze s popolčekom v Zemianskych Kostoľanoch došlo k zaplaveniu záhrad, lúk a pasienkov v chotári obce. Nános popolčeka z elektrárne Nováky obsahoval arzén, v dôsledku čoho bola zaplavená pôda viac ako 20 rokov nevhodná na pestovanie poľnohospodárskych produktov.
Kultúrne zaujímavosti
Významnou osobnosťou pochádzajúcou z obce je literárny teoretik, profesor PhDr. Ján Kopál. V roku 1827 tu zomrel František Knapovský, osvetový a ľudovovýchovný pracovník a náboženský spisovateľ.
Stavebnou pamiatkou je niekoľkokrát prestavaný, pôvodne gotický kostol zo 14. storočia. Doteraz najväčšia rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1932 - 1933. Oprava vonkajšieho vzhľadu kostola sa uskutočnila v roku 2003 za pôsobenia dp. Mgr. Štefana Bieľaka, kedy boli k hlavnej budove pristavené prístrešky a vymenená strešná krytina. Posledná rekonštrukcia interiéru kostola prebehla v roku 2010 za pôsobenia dp. Mgr. Jána Salíka.
Od roku 2016 sa koná v obci Malokršteniansky deň dobrôt, ktorý sa teší hojnej účasti ľudí z obce ako aj okolitých obcí. V minulých rokoch tento festival navštívili aj herci Ivan Tuli Vojtek a Matej Landl, ako aj predseda VUC Trenčianskeho kraja Jaroslav Baška.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk