Makak
Makak dlhochvostý
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) primáty (Primates) Podrad (subordo) celistvonosoblížne (Haplorhini) Polopodrad (semisubordo) antropoidné (Anthropoidea) Infrarad (infraordo) úzkonosovce (Catarrhini) Čeľaď (familia) mačiakovité (Cercopithecidae) Rod (genus) makak (Macaca)
Vedecký názov
Macaca Lacépède, 1799
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Makak (Macaca) je rod úzkonosovcov z čeľade mačiakovité (Cercopithecidae). Je známych celkom 26 druhov, z toho niektoré už vyhynuli.^[1]

Výskyt

Žijú v južnej a juhovýchodnej Ázii vrátane ostrovov (Sulawesi, Malé Sundy, Filipíny, Japonsko), na severozápade Afriky a jeden druh, makak magot (M. sylvanus), sa vyskytuje na Gibraltári v Európe. Oblasti Afriky a Európy však dnes obývajú iba sporadicky, ešte počas pleistocénu ale predstavovali bežnú súčasť tunajšej fauny.^[2]

Obývajú lesy, pláne aj skalnaté oblasti.^[3] Veľká ekologická diverzita medzi jednotlivými druhmi spôsobuje, že len málo druhov sa vyskytuje sympatricky. Jednu z výnimiek predstavujú makak vanderu (M. silenus) a makak bonet (M. radiata), ktorí sa spoločne vyskytujú v juhoindických lesoch.^[2] Hybridizácia často nastáva medzi makakom dlhochvostým (M. fascicularis) a makakom rézus (M. mulatta) v miestach, kde sa ich areály výskytu pretínajú.^[4]

Opis a správanie

Makaky sú celkom statné opice, ale stavba ich tela závisí na konkrétnom druhu a prostredí v ktorom žijú. Medzi robustné makaky patrí napr. makak japonský (M. fuscata) z chladných oblastí Japonska, naopak makak dlhochvostý z juhovýchodnej Ázie je menšia opica. Predné i zadné končatiny sú rovnako dlhé. Sú prispôsobené pohybu na zemi aj v stromoch a majú dobrý úchop. Makaky sa pohybujú po všetkých štyroch končatinách a využívajú aj šplhanie. Lebka nemá žiadne špecializované znaky. V papuli majú makaky lícne torby do ktorých si uschovávajú potravu.^[2][3]

Tvoria tlupy s rôznym množstvom opíc.^[3] Často sa objavujú mnohosamcové-mnohosamicové štruktúry s vysokou socializáciou. Častá je matrilineárna hierarchia, mladé samice v tlupe zostávajú, no mladé samce tlupu opúšťajú. Makaky sú vysoko prispôsobivé, plodožravé až všežravé opice. Niektoré druhy žijú synantropicky. Majú rozvinuté schopnosti učenia a napodobňovania, čo z nich robí inteligentné adaptabilné primáty schopné riešiť aj zložitejšie problémy.^[2] Rozmnožovanie prebieha sezónne v chladnejších areáloch, v trópoch celoročne.^[3]

Vo vedeckom výskume

Makaky patria spolu so šimpanzmi medzi najviac preskúmané primáty^[2] a hrajú veľkú úlohu vo vedeckom výskume.^[3] Obľúbeným druhom je z tohto pohľadu makak dlhochvostý (zrejme pre svoju malú veľkosť), ktorý je hojne využívaný napr. pre testovanie liekov proti rakovine, diabetu alebo kardiovaskulárnym poruchám.^[5] V 50. rokoch 20. storočia bola pomocou testovania na makakoch vyvinutá vakcína proti detskej obrne. Prebiehajú tiež pokusy s klonovaním a roku 2018 čínski vedci publikovali výsledky výskumu v ktorom sa makak dlhochvostý stal prvým klonovaným primátom pomocou metódy prenosu jadier somatických buniek (SCNT).^[3][6] Makaky tiež patrili k druhom, ktoré boli opakovane vysielané do vesmíru.^[7] Rad druhov je dnes však následkom ľudských činností ohrozený vyhynutím,^[2] makak chocholatý (M. nigra) a makak mentavejský (M. pagensis) potom patrí medzi kriticky ohrozené druhy.

Taxonómia

• Macaca sylvanus (Linné, 1758) – makak magot
• Macaca silenus (Linné, 1758) – makak vanderu
• Macaca nemestrina (Linné, 1766) – makak beruk
• Macaca sinica (Linné, 1771) – makak bandar
• Macaca mulatta (Zimmermann, 1780) – makak rézus
• Macaca radiata (É. Geoffroy, 1812) – makak bonet
• Macaca fascicularis (Raffles, 1821) – makak dlhochvostý
• Macaca nigra (Desmarest, 1822) – makak chocholatý
• Macaca maura (Schinz, 1825) – makak čierny
• Macaca arctoides (I. Geoffroy, 1831) – makak medveďovitý
• Macaca assamensis (M'Clelland, 1840) – makak asámský
• Macaca ochreata (Ogilby, 1841) – makak muna
• Macaca nigrescens, Temminck, 1849 – makak gorontalo
• Macaca leonina, Blyth, 1863 – makak Blythov
• Macaca cyclopis (Swinhoe, 1863) – makak taiwanský
• Macaca thibetana (Milne-Edwards, 1870) – makak tibetský
• Macaca fuscata (Blyth, 1875) – makak japonský
• Macaca tonkeana (Meyer), 1899 – makak tonkinský
• Macaca hecki (Matschie, 1901) – makak Heckov
• Macaca pagensis, Miller, 1903 – makak mentavejský
• Macaca libyca^†, Stromer, 1920
• Macaca anderssoni^†, Schlosser, 1924
• Macaca jiangchuanensis^†, Pan et al., 1992
• Macaca siberu, Fuentes & amp; Olson, 1995
• Macaca munzala, Sinha et al., 2004 – makak arunačalský
• Macaca leucogenys, Li, Zhao & Fan, 2015^[1]

Referencie

Literatúra

• DOBRORUKA, Luděk J. Poloopice a opice. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1979. (Zvířata celého světa; zv. 5.) S. 151 – 163. (po česky)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Makak
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Makak

Externé odkazy

• Macaque Monkey Brain Atlas
• Primate Info Net Macaca Factsheets