Majster Bolfgangus
maliar
Štát pôsob.	Svätá rímska ríša
Narodenie	asi začiatok 15. storočia
Úmrtie	asi po roku 1465/1471
Odkazy
Commons	Majster Bolfgangus
Umelecký portál  Biografický portál

Majster Bolfgangus (* začiatok 15. storočia – † asi po roku 1465^[1]/1470^[2]/1471^[3]) bol stredoveký maliar fresky, ktorý sa radí k najlepším freskárom tretej štvrtiny 15. storočia v Kraňsku.^[3] Všeobecne je považovaný za prvého slovinského predstaviteľa, ktorý prekročil rámec tzv. krásneho slohu smerom k neskorogotickému realizmu.^[1]

V slovinskej odbornej literatúre označovaný ako: Majster Bolfgangus, Majster Bolfgang alebo Majster Bolfgang z Crngrobu či Majster Volfgang.^[1] Niekedy sa v (najmä v novej) odbornej literatúre používa označenie ako: Bolfgangus de...cz... .^[1]

• slovin. Mojster Bolfgangus, Mojster Bolfgang, Mojster Bolfgang iz Crngroba, Mojster Volfgang^[1]
• nem. Meister Bolfgangus, Meister Bolfgangus von Crngrob‏, Bolfgangus von Crngrob^[2]

O jeho živote sa zachovalo len málo informácií. Miesto jeho narodenia a vzdelania zostáva neznáme, avšak predpokladá sa, že pochádzal z oblasti Horného alebo Dolného Kraňska. Činný v rokoch 1450 – 1465 na území Kraňska. Pravdepodobne okolo roku 1450 podnikol vandrovku do oblastí horného Porýnia. Tam sa oboznámil s tvorbou Konráda Witza a Majstra E. S., ktorého ranné grafiky sa odrážajú v Bolfgangových dielach, najmä na nástenných maľbách pútnického kostola Zvestovania Panny Márie v Crngrobe.^[1] V severnej lodi kostola vytvoril maľby ako Narodenie Ježiša Krista, svätý Bartolomej, Wolfgang z Regensburgu, štyri svätice – svätá Dorota, Katarína Alexandrijská, Barbora, Margarita z Antiochie a ďalšie postavy svätcov.^[4] Pravdepodobne po skončení prác na nástennej maľbe postáv apoštolov (1450 – 1460) v Kostole svätého Juraja v Zgornje Gorje odcestoval znova do horného Porýnia, kde získal grafické listy od Majstra E. S., ktoré neskôr významne ovplyvnil okruh jeho dielne.

Nasledujúce desaťročie Bolfgang pôsobil na viacerých miestach. Roku 1464 vytvoril nástennú maľbu svätého Krištofa (nezachovala sa) na južnej strane lode Kostola Zvestovania Panny Márie v Crngrobe.^[1] V rokoch 1460 – 1465 zhotovil nástenné maľby (neskôr prekryté zvonicou) pre Kostol svätého Mikuláša v Strahinje. Medzi rokmi 1463 – 1465 pracoval na výzdobe klenby presbytéria Kostola svätého Jána Krstiteľa v Mirne, kde využil už zavedenú ikonografickú schému tzv. kranského presbytéria – uprostred Ježiš Kristus ako sudca a Panna Mária s dieťaťom v mandorle, ktorí sú obklopení symbolmi štyroch evanjelistov, cirkevnými otcami, hudobnými nástrojmi a arma Christi. Roku 1465 sa podieľal nástenných maľbách (vonkajšie fresky prekryla roku 1739 zvonica) v Kostole svätého Mikuláša v Mevkuži. Tu pravdepodobne spolupracoval s jeho nástupcom tzv. Máčskym majstrom, ktorý o dva roky neskôr pôsobil samostatne v Mače nad Preddvorom. Kontinuitu medzi majstrami potvrdzuje aj použitie rovnakých šablón na textilné vzory. Pravdepodobne zomrel niekedy po roku 1465.^[1]

Majster Bolfgangus bol významným predstaviteľov neskorogotickej nástennej maľby na území dnešného Slovinska. Jeho tvorba spája idealizmus tzv. internacionálnej gotiky s realizmom, čo sa prejavuje na ladnosti kriviek postáv a logickom usporiadaní drapérie.^[4] Majster Bolfgangus pravdepodobne inšpiráciu čerpal z grafických listov juhonemeckých rytcov, ako boli Majster E. S. alebo Majster hracích kariet, ktoré prispôsoboval miestnym umeleckým tradíciám a potrebám.^[3] Výrazný vplyv Majstra E. S. je možné sledovať najmä na nástenných maľbách v pútnickom Kostole Zvestovania Panny Márie v Crngrobe. Konkrétne na podobizni kľačiacej Panny Márie v scéne Narodenia Ježiša Krista. Nástenné maľby v Kostole svätého Jána Krstiteľa v Mirne predstavujú ďalšiu etapu vývoja maliarskeho rukopisu. Postavy sa vyznačujú detailným zobrazovaním dobových odevov a gestami, ktoré zasahujú do priestoru, čím získavajú plastickosť. Niektoré z nich, ako svätý Hieronym a svätá Dorota, sú vernými kópiami rytín Majstra E. S.^[1]

Významnou prácou Majstra Bolfganga na území dnešného Slovinska je súbor nástenných malieb pútnického Kostola Zvestovania Panny Márie v Crngrobe. Medzi jeho dielo patrí výmaľba transeptu, severnej a južnej strane lode. Nástenné maľby boli prvýkrát identifikované koncom 19. storočia historik a kaplán Franc Pokorn, ktorý objavil pod votívnym obrazom svätého Wolfganga z Regensburgu nápis s vročením: An(n)o do(mini) McccLIII comp/letu(m) e(st) p(er) Bo/lfgan(n)gum de...cz.^[1] Hoci meno autora nebolo v tom čase stotožnené. Autora identifikoval až slovinský historik umenia Franc Stele v roku 1935. Niektoré časti malieb boli sňaté a uložené v Pamiatkovom úrade a na Katedre dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity v Ľubľane. V hornej časti transeptu je vyobrazený motív Narodenia Ježiša Krista (zachovala sa len polovica výjavu). Pod ním boli zobrazený Traja králi. Na severnej strane lode je svätý Wolfgang z Regensburgu s modelom kostola, pod ním bola svätá Anna Samotretia (maľba bola v 50. rokoch 20. storočia sňatá a prevezená do Kostola nanebovzatia Panny Márie na ostrove Bledského jazera) a svätý Martin z Tours. Na južnej strane lode je vyobrazený svätý Bartolomej a štyri svätice ako svätá Dorota, Katarína Alexandrijská, Barbora, Margarita z Antiochie.^[1]

Medzi ďalšie Bolfgangove diela patrí fragmentárne zachovaná maľba postáv apoštolov v presbytériu Kostola svätého Juraja v Zgornje Gorje. Okolo roku 1464 opäť pôsobil v Crngrobe, kde na exteriéri južnej lode pútnického Kostola Zvestovania Panny Márie vytvoril fresku svätého Krištofa. Maľba bola úplne zničená. Ďalej nástenná maľba svätého Krištofa (1460 – 1465) na exteriéri severnej lode Kostola svätého Mikuláša v Strahinje. Freska bola neskôr prekrytá zvonicou.^[1] Niekoľko nástenných malieb 1463 – 1465) vytvoril v Kostole svätého Jána Krstiteľa v Mirne. Vo výklenku severovýchodnej lode je scéna ako je Ján Krstiteľ odvádzaný na miesto popravy. Fresky v presbytériu nadväzujú na ikonografickú schému tzv. kranského presbytéria. Uprostred je vyobrazený Ježiš Kristus ako sudca a Panna Mária s dieťaťom v mandorle, ktorí sú obklopení symbolmi štyroch evanjelistov, cirkevnými otcami, hudobnými nástrojmi a arma Christi.^[4] Ďalej sú tu postavy ako Apokalyptická žena, štyri svätice (podobne ako v Crngrobe), anjeli a akantová výzdoba. Roku 1465 sa podieľal nástenných maľbách v Kostole svätého Mikuláša v Mevkuži. Výmaľba interiéru bola realizovaná krátko po prestavbe kostola. Bolfgang tu zhotovil fresku svätého Krištofa, ktorú roku 1739 prekryla zvonica. Majster Bolfgangus v interiéri pravdepodobne spolupracoval so svojím nasledovníkom tzv. Máčskym majstrom, ktorý o dva roky neskôr pôsobil samostatne v Mače nad Preddvorom. Kontinuitu medzi majstrami potvrdzuje aj použitie rovnakých šablón na textilné vzory. Na stene víťazného oblúka je vyobrazená Panna Mária (pôvodne identifikovaná ako svätá Gertrúda z Helfty) a svätý Primus, nad nimi je motív Zvestovania Pána a južnej strane lode je svätý Florián.^[1]

Niekoľko neskorších nástenných malieb (1467, Kostol svätého Mikuláša v Mače nad Preddvorom; 1465 – 1470, Kostol nanebovzatia Panny Márie na ostrove Bledského jazera; 1471, Kaplnka Najsvätejšej Trojice Kostola svätého Michala archanjela v Žminje) sa pripisujú Bolfgangovmu okruhu.^[3] Majster Bolfgangus udržiaval pravdepodobne rozsiahlu dielňu, ktorá formovala miestnych majstrov pôsobiacich v rôznych lokalitách Horného Kraňska a blízkych regiónoch. Dielňa si udržala kontinuitu až do konca 15. a začiatku 16. storočia, vďaka práci majstrov ako: Máčský majster, Majster fresiek vo farskom kostole na ostrove Bled, Goropeský majster, Majster fresiek v Jammniku na Kropou, Majster svätého Jakuba z Ribna (činný v Kraňsku a Primorsku)^[1] a Majster Leonard (nazývaný aj Majster zo Svetiho Andreja pri Dole Krašcehu alebo Majster uzavretej záhrady), ktorého možno považovať za posledného predstaviteľa tejto dielenskej tradície. Podobne ako Bolfgang aj jeho okruh čerpali inšpiráciu z grafických listov, najmä od Majstra E. S., ale aj z holandskej štyridsať stranovej Biblia pauperum (1450)

.^[3] Významnou črtou dielne bola schopnosť zabezpečiť komplexné umelecké a remeselné vybavenie pre objednávateľov, čo dokazuje napríklad štýlovo príbuzná drevená plastika ukrižovaného Ježiša Krista v Kaplnke svätého Kríža v Svetine.^[1]

• STELE, France. Monumenta artis Slovenicae. Ljubljana : Akademska založba, 1935. 60 s. Del 1. Srednjeveško stensko slikarstvo. (po slovinsky)
• STELE, France. Crngrob. Ljubljana : Mladinska Knjiga, 1962. 72 s. (po slovinsky)
• STELE, France. Slikarstvo v Sloveniji od 12. do srede 16. stoletja. 2.. vyd. Ljubljana : Slovenska matica, 1969. 361 s. (po slovinsky)
• STANGE, Alfred. Deutsche Malerei der Gotik. Band. 11. Österreich und der ostdeutsche Siedlungsraum von Danzig bis Siebenbürgen in der Zeit von 1400 bis 1500. Berlin, München : Deutscher Kunstverlag, 1961. S. 111. (po nemecky)
• ROZMAN, Ksenija. Freske na Jamniku. Kranjski zbornik (Kranj: Mestna občina Kranj), 1975, s. 185 – 196. (po slovinsky)
• HÖFLER, Janez. Zwei frühe Wandgemälde nach den Stichen des Meisters E. S.. Österreichische Zeitschrift für Kunst und Denkmalfplege (Wien: Bundesdenkmalamt), 1982, čís. 36, s. 144 – 149. (po nemecky)
• CVEC, Emilijan. Ikonografski problem Bolfgangove freske Rojstva v Crngrobu. Loški razgledi (Škofja Loka: Muzejsko društvo v Škofji Loki), 1983, čís. 30, s. 35 – 41. (po slovinsky)
• HÖFLER, Janez. Stensko slikarstvo na Slovenskem med Janezom Ljubljanskim in Mojstrom sv. Andreja iz Krašc. Ljubljana : Znanstveni inštitut Filozofske fakultete, Partizanska knjiga, 1985. 94 s. (po slovinsky)
• Janez Höfler. Meister Bolfgangus und die Rolle der deutschen Druckgraphik in der Wandmalerei der zweiten Hälfte des 15. Jahrhunderts in Slowenien. In: Akten des XXV. Internationalen Kongresses für Kunstgeschichte, Wien, 4.-10. September 1983. Wien : Böhlau Verlag, 1985. ISBN 3-205-06383-X. S. 91 – 93. (po nemecky)
• ŽELEZNIK, Adela. Novoodkriti freski v podružnični cerkvi sv. Miklavža v Mevkužu pri Zgornjih Gorjah. Zbornik za umetnostno zgodovino. (Ljubljana: Slovensko umetnostnozgodovinsko društvo), 1989, čís. 25, s. 71 – 74. (po slovinsky)
• Janez Höfler. Mojster Bolfgang in njegov krog, Gotika v Sloveniji. In: BALAŽIC, Janez. Gotika v Sloveniji. Ljubljana : Narodna galerija, 1995. ISBN 961-6029-06-1. S. 272 – 280. (po slovinsky)
• Janez Höfler. O Mojstru Bolfgangu in nekaterih pogledih na srednjeveško stensko slikarstvo v Sloveniji,. In: Raziskovanje kulturne ustvarjalnosti na Slovenskem : Šumijev zbornik : ob dvajsetletnici Znanstvenega inštituta. Ljubljana : Znanstveni inštitut Filozofske fakultet, 1999. ISBN 86-7207-111-5. S. 343 – 364. (po slovinsky)
• ZADNIKAR, Tomaž. Mojster Bolfgang na Gornjem Porenju : nekateri novi viri za sliko Kristusovega rojstva v Crngrobu. Zbornik za umetnostno zgodovino (Ljubljana: Slovensko umetnostnozgodovinsko društvo), 2004, čís. 40, s. 71 – 99. ISSN 0351-224X. (po slovinsky)
• KRIŽNAR, Anabelle. Fragmenti stenskih poslikav, hranjeni na Filozofski fakulteti v Ljubljani, in njihova provenienca. Zbornik za umetnostno zgodovino (Ljubljana: Slovensko umetnostnozgodovinsko društvo), 2005, čís. 41, s. 163 – 177. ISSN 0351-224X. (po slovinsky)
• CERKOVNIK, Gašper. Križani v kapeli sv. Križa na Svetini. Zbornik za umetnostno zgodovino (Ljubljana: Slovensko umetnostnozgodovinsko društvo), 2008, čís. 44, s. 184 – 206. ISSN 0351-224X. (po slovinsky)
• HÖFLER, Janez. Mojster Bolfgang iz Crngroba in Gornje Porenje. Zbornik za umetnostno zgodovino (Ljubljana: Slovensko umetnostnozgodovinsko društvo), 2009, čís. 45, s. 133 – 141. ISSN 0351-224X. (po slovinsky)
• CERKOVNIK, Gašper. Freske Mojstra Bolfganga iz leta 1453 v romarski cerkvi v Crngrobu : okoliščine njihovega odkrivanja leta 1935 in njihova usoda. Acta historiae artis Slovenica (Ljubljana: ZRC SAZU Umetnostnozgodovinski inštitut), 2012, čís. 17, s. 147 – 157. ISSN 1408-0419. (po slovinsky)
• Gašper Cerkovnik. Nekaj opažanj o sveti Ani Samotretji Mojstra Bolfganga v Crngrobu, bakrorezu Israela van Meckenema in izgubljeni kompoziciji Mojstra E. S.. In: Historia artis magistra : amicorum discipulorumque munuscula Johanni Höfler septuagenario dicata. Ljubljana : Znanstvena založba Filozofske fakultete Univerze v Ljubljani, Slovensko umetnostnozgodovinsko društvo, 2012. ISBN 978-961-237-623-9. S. 211 – 220. (po slovinsky)

Heslá v encyklopédiách

• France Stele. BOLFGANGUS DE(.....)CZ. In: Enciklopedija likovnih umjetnosti. Svesek 1. A – Ćus. Zagreb : Jugoslavenski leksikografski zavod FNRJ, 1959. S. 425. (po srbochorvátsky)
• BOLFGANGUS DE...CZ.... In: Likovna enciklopedija Jugoslavije. Svesek 1. A – J. Zagreb : Jugoslavenski leksikografski zavod Miroslav Krleža, 1984. S. 153. (po srbochorvátsky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Majster Bolfgangus

• Majster Bolfgangus v katalógu Slovinskej národnej galérie (po anglicky)
• nástenné maľby v Kostole svätého Jána Krstiteľa v Mirne (po anglicky)