Maieutika (gr. umenie pôrodnej baby; pôrodnícke umenie – narážka na povolanie Sokratovej matky) je termín používaný Sokratom pre umenie viesť dialóg. Maieutika je súčasť sokratovskej metódy. Jej jadrom je myšlienka, že pravda je latentne prítomná v rozume každého človeka už od narodenia, ale musí sa „priviesť na svet“ skrze správne položené otázky učiteľa.

Maieutika pozostáva z dvoch krokov:

• elenktika (gr. „umenie prevedenia“): Sokrates otrasie pozíciou svojho žiaka alebo partnera v rozhovore a prevedie jeho stanovisko do neriešiteľného stavu (apórie), pričom v ňom takto prebudí túžbu po poznaní a hľadaní pravdy.
• protreptika (gr. „umenie obrátenia“): Sokrates privedie žiaka vhodne položenými otázkami k správnemu názoru, nie však k poznaniu, ktoré je dosiahnuteľné iba prostredníctvom nazerania ideí.

Cieľom maieutiky je u Sokrata a Platóna tzv. ευ ζην (eu zén), „správny/dobrý/spravodlivý život“.