Magnetický indukčný tok alebo magnetický tok je fyzikálna veličina, ktorá sa používa na opis elektromagnetickej indukcie. Vyjadruje súhrnný tok magnetickej indukcie prechádzajúci určitou plochou.

Symbol veličiny: Φ

Základná jednotka: weber, značka jednotky Wb

Rozmer jednotky: Wb = m²·kg·s^-2·A^-1 v sústave SI, inak aj V·s alebo T·m².

Výpočet

• z definície

Ak je plocha, ktorej magnetický tok sa počíta, rovinná,

${\displaystyle {\Phi }=BS\cos \alpha \,}$,

kde B je veľkosť magnetickej indukcie homogénneho magnetického poľa, S je plocha a α je uhol, ktorý

zviera normálový vektor plochy s vektorom magnetickej indukcie.

${\displaystyle {\Phi }={\vec {B}}\cdot {\vec {S}}}$

Ak je plocha všeobecná a magnetické pole nehomogénne, potom

${\displaystyle {\Phi }=\oint _{\Sigma }\mathbf {B} \cdot \mathrm {d} \mathbf {S} \,}$.

Pre valcovú cievku s N závitmi a prierezom S, ktorej os zviera s indukčnými čiarami homogénneho magnetického poľa uhol α, je magnetický indukčný tok daný vzťahom

${\displaystyle {\Phi }=NBS\cos \alpha \,}$,

• magnetický tok v cievke v prostredí s konštantnou permeabilitou je priamo úmerný elektrickému prúdu prechádzajúcemu touto cievkou.

${\displaystyle {\Phi }=LI\,,}$

kde L je indukčnosť cievky.

Externé odkazy (po česky)

• Magnetický indukčný tok: http://lucy.troja.mff.cuni.cz/~tichy/elektross/elektrina/magnetismus/elmag_indukce/magn_ind_tok.html
• Elektromagnetická indukcia: http://sweb.cz/radek.jandora/f16.htm