A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Maďarská republika rád Magyarországi Tanácsköztársaság
| |||||||
Hymna: Internacionála | |||||||
Motto: „Világ proletárjai, egyesüljetek!'“ | |||||||
Geografia
| |||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
1. augusta 1919 (víťazstvo protirevolúcie, predanie vlády)
| ||||||
|
Maďarská republika rád (skr. MRR) (maďarsky: Magyarországi Tanácsköztársaság) alebo Maďarská komúna bola dočasný štátny útvar v Maďarsku existujúci 133 dní od 21. marca do 1. augusta 1919. Pod priamym vplyvom MRR existovala od 16. júna do 7. júla 1919 jej odnož Slovenská republika rád.
Vznik
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vojenskej porážke bola 16. novembra 1918 vyhlásená Maďarská demokratická republika (vedená Mihálom Károlyim), ktorá mala priniesť liberálno-demokratické reformy. Budapešť dúfala, že ak obetuje starý režim, ponúkne Slovákom i Rumunom autonómiu a začne používať samourčovací jazyk amerického prezidenta Wilsona, tak sa víťazná Dohoda nad Maďarskom zľutuje a podarí sa udržať maďarský štát v jeho historických uhorských hraniciach (pred 1. sv. vojnou). Snaha nakloniť si Dohodu nebola úspešná a tak niektorí upriamili pozornosť na Rusko, zmietajúce sa v občianskej vojne.[1] Podľa Čiernej knihy komunizmu v tomto období prišlo do Maďarska 250 až 300 ,agitátorov‘ a "poverencov". Bol medzi nimi aj Béla Kun, vyhlasujúci o sebe, že je osobným priateľom vodcu ruskej revolúcie Vladimíra Iľjiča Lenina. A práve na spojenectve s ruskými boľševikmi bola postavená Kunova stratégia prežitia Maďarskej republiky rád, ako sa nový režim podľa ruského vzoru začal nazývať.[1][2]
Po nezdare tejto republiky (Károlyi, medzičasom prezident, bol neschopný vládca) prevratom prevzala v Maďarsku 21. marca 1919 moc komunistická strana vedená Béla Kunom, ktorý ustanovil MRR s proletárskou vládou vedenou ideológiou diktatúry proletariátu.
MRR zoštátnila kľúčové odvetvia (továrne a bane nad 20, neskôr 10 zamestnancov, ale tiež dopravné spoločnosti, banky a nájomné domy [1] ) a veľkostatky nad 40 hektárov, pričom však pôdu nerozdelila roľníkom. Podporu obyvateľstva však komunisti získali vďaka prísľubu obnoviť Veľké Maďarsko v pôvodných hraniciach.[2]
Kun geniálne a so všetkou pompou hlásal, že si praje obnoviť integritu pôvodného Uhorska, čo stačilo na to, aby na jeho stranu prešla časť dôstojníckeho zboru starej armády. Bývalý rakúsko-uhorský plukovník Aurél Stromfeld v priebehu pár dní vytvoril nový maďarský generálny štáb a vyhlásil mobilizáciu.[3]
Boje a porážka
V apríli 1919 aj z podnetu západných dohodových mocností (Entente) napadli MRR 16. apríla rumunské a 27. apríla československé vojská (budúci spojenci v Malej dohode). 16. apríla proti Maďarom nečakane začala postupovať rumunská armáda. Rumuni, cítiac sa ohrození agresivitou maďarských boľševikov, postúpili k rieke Tise. Už 25. apríla stáli na línii tvorenej mestom Čop, riekou Tisou a maďarským mestom Polgár. Maďarskí vojaci ustupovali na celom úseku frontu a pod tlakom Rumunov vyprázdnili aj územia styku s česko-slovenskými vojakmi. Česko-slovenská armáda dostala rozkaz tieto oblasti obsadiť. Tým 27. apríla 1919 prakticky vypukla vojna Česko-Slovenska s Maďarskou republikou rád. Rumuni po dosiahnutí rieky Tisy nečakane uzavreli s Budapešťou prímerie, čím sa situácia razom zmenila. Proti málopočetným československým jednotkám vysunutým ďaleko pred schválenú demarkačnú čiaru sa zrazu šikovala takmer stotisícová maďarská Červená armáda, ktorej sa prímerím s Rumunmi uvoľnili ruky (Dôvod bol začiatok bojov na hraniciach vtedy Rumunskom kontrolovanej Besarábie, kde sa zjavili červené kozácke oddiely.) [3]
Krvavou súčasťou konfliktu, bol prekvapivý maďarský útok na Komárno. V noci na 1. mája 1919 maďarská Červená armáda spustila útok a bombardovanie na česko-slovenské pozície. Malú hliadku na dunajskom železničnom moste rýchlo pobili.[4]
Maďarská Červená armáda prešla dňa 20. mája do protiofenzívy. Koncom mája 1919, potom, čo vojenský zástupca Entente požadoval ďalšie územné ústupky Maďarska, sa Kun rozhodol naopak rozšíriť hranice Maďarska. Maďarská ofenzíva sa začala 30. mája útokom na Lučenec. V júni maďarská Červená armáda obsadila východnú časť novo sa formujúceho československého štátu (dnešné východné Slovensko). Maďarské vojsko stálo len niekoľko kilometrov od poľských hraníc. Maďarský postup sa podarilo zastaviť až na línii Lipany – Bardejov – Medzilaborce.[3] V Prešove bola za Kunovej účasti 16. júna 1919 vyhlásená Slovenská republika rád. Maďarská Červená armáda dosiahla značné vojenské úspechy pod vedením plukovníka Auréla Stromfelda. 4. júna 1919 bol v maďarských rukách Zvolen a bezprostredné nebezpečenstvo hrozilo Banskej Bystrici. 10. júna 1919 československé jednotky pod velením razantného plukovníka Josefa Šnejdárka obišli maďarské pozície pri Hronskej Breznici a dobyli naspäť Banskú Štiavnicu aj Zvolen. Po počiatočnom vojenskom úspechu však Kun stiahol o tri týždne vojská, aj preto, že Francúzi sľúbili maďarskej vláde, že rumunské sily odpochodujú z územia za Tisou (sk: Zátisia hu: Tiszántúl). Ústup maďarskej Červenej armády znamenal stratu podpory maďarskej verejnosti aj preto, že rumunské sily neodtiahli spoza Tisy.
Situácia maďarských komunistov sa začala zhoršovať, keď po neúspešnom puči sociálnych demokratov (24. júna 1919) nastúpila nová komunistická vláda Antala Dovcsáka, ktorá sa uchýlila k rozsiahlym represáliám. Revolučný tribunál nariadil popravy ľudí, ktorí boli podozriví z toho, že sa podieľali na pokuse o prevrat. Toto sa stalo známym ako „červený teror“ a výrazne znížilo domácu podporu vláde.
Maďari zistili, že je stále ťažšie bojovať proti Československu a neskôr Rumunsku s malými jednotkami dobrovoľníkov vo dvoch vojnách v zahraničí a komunistická strana doma slabne čiastočne aj preto, že najoddanejší komunisti sa dobrovoľne hlásili do boja. Kun potom neúspešne obrátil armádu proti Rumunom, ktorí 30. júla 1919 prerazili slabé maďarské línie. Béla Kun spolu s ďalšími vysokopostavenými komunistami utiekol 1. augusta 1919 do Rakúska a MRR podľahla spojenému náporu interventov a domácej opozície. Iba málo komunistov (napr. György Lukács, bývalý komisár pre kultúru a marxistický filozof) naďalej podporovalo komunistickú stranu. Budapeštiansky Soviet zvolil novú vládu na čele s odborovým predákom Gyulom Peidlom, ktorá trvala len niekoľko dní, kým Budapešť 6. augusta 1919 celkom neobsadili Rumuni.
Ďalší vývoj
Vytvorené mocenské vákuum využili polooficiálne oddiely (technicky pod velením Horthyho, ale v praxi konajúce nezávisle), keď začali kampaň násilia proti komunistom, ľavičiarom a židom, známu ako „biely teror“. Mnoho priaznivcov MRR bolo uväznených, ale aj popravených, dokonca bez súdu.
Začiatkom novembra 1919 sa rumunské vojská stiahli späť na svoje územie a 16. novembra 1919 vstúpil na čele národnej armády do Budapešti bývalý admirál námorníctva rakúsko-uhorskej armády Miklós Horthy. Situácia bola stabilizovaná a 1. marca 1920 parlament vyhlásil Maďarské kráľovstvo, ktorého regentom sa stal Horthy. Väčšina z odsúdených počas bieleho teroru bola neskôr v roku 1921 prepustená do Sovietskeho zväzu v rámci dohody o výmene väzňov medzi Maďarskom a ZSSR (spolu 415 väzňov).
Zmeny hraníc následne potvrdila Trianonská zmluva, ktorá bola podpísaná 4. júna 1920.
Referencie
- ↑ a b c Maďarská republika rád ako lekcia akcie a reakcie . www.postoj.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b ".. support they enjoyed was based far more on their program to restore Hungary's borders than on their revolutionary agenda." The Library of Congress Country Studies – Hungarian Soviet Republic (anglicky)
- ↑ a b c ŽIAROVSKÝ, Andrej. História / Rumunské vojsko v Pešti . www.postoj.sk, . Dostupné online.
- ↑ Sčítanie ľudu pred 100 rokmi: V ČSR nežili ani 2 milióny Slovákov . TASR, . Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá socialistická republika
Šport v zaniknutých štátoch
Administratívne členenie zaniknutých štátov
Africké ríše
Arabská ríša
Asýria
Astúrske kráľovstvo
Byzantská ríša
Chetiti
Chetitská ríša
Cyperské kráľovstvo
Dejiny podľa štátu
Dejiny zaniknutých štátov
Druhá poľská republika
Edesské grófstvo
Ekonomika v zaniknutých štátoch
Franská ríša
Historické územia
Inkská ríša
Judské kráľovstvo
Juhoslávia
Kórea
Kartágo
Korutánske vojvodstvo
Kultúra v zaniknutých štátoch
Kyjevská Rus
Lýdia (Malá Ázia)
Médska ríša
Macedónia
Mongolská ríša
Morejský despotát
Náboženstvo v zaniknutých štátoch
Námorné republiky
Nemecká demokratická republika
Nitrianske kniežatstvo
Osmanská ríša
Osobnosti zaniknutých štátov
Perzia
Pošta v zaniknutých štátoch
Politika v zaniknutých štátoch
Právo v zaniknutých štátoch
Rakúsko-Uhorsko
Republiky Sovietskeho zväzu
Seldžucká ríša
Sovietsky zväz
Spoločnosť v zaniknutých štátoch
Srbsko a Čierna Hora
Staroruské kniežatstvá
Staroveká Macedónia
Staroveký Rím
Tretia ríša
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Umenie v zaniknutých štátoch
Valašsko
Veľká Morava
Veda a technika v zaniknutých štátoch
Vojsko v zaniknutých štátoch
Vzdelávanie v zaniknutých štátoch
Zaniknuté štáty podľa kontinentu
Zaniknuté monarchie
Zaniknuté republiky
Zdravotníctvo v zaniknutých štátoch
Zlatá horda
Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čampa (Vietnam)
Čečenská republika Ičkéria
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992–2006)
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Buenos Aires
Achájske kniežatstvo
Africké ríše
Ak Kojunlu
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Antiochijské kniežatstvo
Argentínska konfederácia
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Azerbajdžanská demokratická republika
Aztécka ríša
Banátska republika
Benátska republika
Biafra (štát)
Bieloruská ľudová republika
Bosporská ríša
Britské impérium
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chotanské kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Druhá česko-slovenská republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Edesské grófstvo
Egyptská republika (1953 – 1958)
Elam
Epirský despotát
Etiópske cisárstvo
Etrúrske kráľovstvo
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Granadský sultanát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Guvernérstvo Río de la Plata
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horská republika
Huculská republika
Inkská ríša
Janovská republika
Jeruzalemské kráľovstvo
Južný Kasai
Judsko
Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Kadeš
Kalifornská republika
Kandijské kráľovstvo
Karachánovský štát
Karantánia
Kara Kojunlu
Kartágo
Katanga (štát)
Kazašský chanát
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Mandžukuo
Miestokráľovstvo Peru
Miestokráľovstvo Río de la Plata
Moab (krajina)
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nitrianske kniežatstvo
Nová Granada
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Ríša Ujgurov
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rodézia a Ňasko
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rumský sultanát
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Ruská ríša
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruský chanát
Súr (Libanon)
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Seldžucká ríša
Senegambia
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Spojené provincie La Platy
Srbsko a Čierna Hora
Staré Veľké Bulharsko
Stredoamerická federatívna republika
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Syagriova ríša
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (stredovek)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tartessos
Trapezuntské cisárstvo
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Urartu
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východofranská ríša
Valašsko (Rumunsko)
Veľká Kolumbia
Veľká Morava
Vietnamská republika
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenská diktatúra v Čile
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Parma a Piacenza
Wu (štát)
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Záporožská Sič (územie)
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zjednotená arabská republika
Zuluský štát
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk