A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Móric Beňovský | |
| slovenský dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ | |
| Narodenie | 20. september 1746 Vrbové, Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 23. máj 1786 (39 rokov) Mauritania, Madagaskar |
| Odkazy | |
| Commons | |
Gróf Móric Beňovský (vtedy písané Benyovszký[1]; celým menom Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský; * 20. september 1746, Vrbové[2] – † 23. máj 1786, Agoncy,[3] osada „Mauritania“, Madagaskar) bol slovenský[4][5][6] dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, kráľ Madagaskaru, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak. Bol prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (sedem rokov pred Jamesom Cookom a de La Pérousom). Autor memoárového diela Pamäti a cesty.
Beňovský bol typický predstaviteľ obdobia osvietenstva, rozvoja dopravy a obchodu a objavovania neznámych území. Bol:
- prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku – preskúmal západné pobrežie Aljašky medzi ústím Yukonu a Kuskokwinu, pričom sa plavil pozdĺž ostrova Unimak (Aleuty) a jeho cesta do Macaa bola prvá známa cesta zo severozápadného pobrežia Ameriky na juhovýchodné pobrežie Ázie
- prvý Slovák, ktorý navštívil štyri kontinenty (Európa, Ázia, Afrika, Amerika)
- prvý človek, ktorý preskúmal Ostrov svätého Vavrinca
- významný výskumník Madagaskaru a prvý kráľ zjednoteného Madagaskaru
- prvý slovenský autor celosvetového bestselleru
- prvý Slovák, ktorý zasiahol do vývoja väčšieho počtu krajín (minimálne Poľska, USA, Francúzska, Rakúska a Madagaskaru)
Mená v iných jazykoch
- po maďarsky: Benyovszky Móric
- po poľsky: Maurycy August Beniowski
- po francúzsky: Maurice Auguste de Benyowsky/-ski
- po anglicky: (Matthew) Maurice Benyowsky/Benovsky
- po nemecky: Moritz Benjowski/Benyowski
- po latinsky: Mauritius Auguste de Benovensis.
Životopis

Narodil sa vo Vrbovom v roku 1746 a strávil tam aj svoje detstvo. Svoju kariéru začal ako dôstojník rakúskej armády (Slovensko bolo vtedy súčasťou Uhorska, ktoré bolo časťou rakúskej monarchie) v sedemročnej vojne. Jeho názory na náboženstvo a vzťah k autoritám spôsobili, že bol nútený opustiť rakúsku monarchiu (teda aj Uhorsko). Odišiel do Poľska kde sa 20. apríla 1768 oženil so Zuzanou Hönschovou.
V roku 1768 sa pridal k poľskému národnému hnutiu proti ruskej intervencii v Poľsku. Rusi ho zajali a internovali v Kazani, neskôr ho poslali do vyhnanstva na Kamčatke (Sibíri).[7] Beňovský odtiaľ ušiel na lodi spolu s ostatnými väzňami a začali objaviteľskú plavbu cez severný Pacifik (bol prvý Európan, ktorý sa tade plavil). V roku 1772 dorazil do Paríža, kde zapôsobil na kráľa Ľudovíta XV. Ten mu ponúkol zastupovať Francúzsko na Madagaskare. V roku 1776 Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za ampansacabeho (kráľa) Madagaskaru.[7] V tom istom roku sa vrátil do Paríža, kde ho neskôr na príkaz Ľudovíta XVI. povýšili na generála, udelili mu vojenský rad Svätého Ľudovíta a doživotný dôchodok.
V roku 1777 sa stal blízkym priateľom Benjamina Franklina (vtedy americký vyslanec vo Francúzsku),[7] ktorý sa stal aj rodinným priateľom Beňovského dvoch dcér. Poznal sa aj s grófom Casimirom Pulaskim (1748 – 1779), ktorý v roku 1777 zaniesol do (dnešných) USA list od Beňovského, v ktorom americkej revolúcii ponúkol Madagaskar ako základňu pre boj proti Anglicku, čo však Kontinentálny kongres zamietol. V tom čase sa Beňovský obrátil na rakúsky dvor (Mária Terézia) a ponúkol mu svoje služby. Rakúsko, ktoré ho kedysi vyhnalo zo svojho územia, teraz zmenilo názor na presláveného cestovateľa a udelilo mu amnestiu. V zime 1777/1778 sa vrátil na Slovensko do svojho zámku v Beckovskej Vieske, kde okrem iného korešpondoval s francúzskymi úradmi. V roku 1778 ho Mária Terézia osobným listom povýšila na grófa, odmietla však jeho projekty námorného obchodu z Uhorska, najmä zriadenia obchodnej cesty z Komárna do Rijeky. V roku 1778 – 1779 bojoval vo vojne medzi Rakúskom a Pruskom v Prusku.
Nasledovali výpravy do Ameriky. V roku 1779 išiel do Ameriky za Pulaskim a ponúkol svoje služby americkej revolúcii. Dovolili mu bojovať pod velením Pulaskiho v bojoch o Savannah. Pulaski tu zomrel v rukách Beňovského a jeho smrť aj ukončila prvý Beňovského pobyt v Amerike. Do Ameriky sa vrátil v roku 1782, kde sa prostredníctvom Benjamina Franklina stretol s Georgeom Washingtonom a jeho manželkou a ponúkol im, že zhromaždí v Nemecku pre americkú revolúciu vojsko. Na Washingtonov návrh aj znova prepísal a predložil Kontinentálnemu kongresu svoj bývalý návrh, ale vzťahy amerických osád s Britániou sa nečakane zlepšili, takže návrh nebol prijatý. Cestou späť na Slovensko sa zastavil na dnešnom Haiti, kde navštívil Františka Beňovského, svojho brata, ktorý tam bol umiestnený s francúzskou armádnou jednotkou. Späť na Slovensku dostal list od cisára Jozefa II. oprávňujúci ho založiť na Madagaskare rakúsku kolóniu, ktorej by Beňovský bol guvernérom, ale projekt nakoniec z finančných dôvodov nebol schválený.
Keďže nezískal uznanie od Francúzska, Rakúska, ani od USA, obrátil sa na Veľkú Britániu, kde v roku 1783 požiadal vládu o povolenie expedície na Madagaskar. V tom istom roku odovzdal svoje po francúzsky písané pamäte Jeanovi Hyacinthe de Magellanovi (potomkovi rovnomenného slávneho moreplavca), ktorý ich nechal preložil do angličtiny a vydal.[8] Magellan bol členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti pre rozvoj vedy (Royal Society for the Improvement of Natural Knowledge), ktorá sľúbila finančne podporiť ďalšiu výpravu na Madagaskar a aj preto Beňovský roku 1784 vymenoval Magellana za európskeho splnomocnenca (‘European Plenipotentiary’) pre Madagaskarský štát a oprávnil ho konať ako svojho zástupcu vo všetkých obchodných a politických záležitostiach.
Pôvodné, vo francúzštine napísané trojzväzkové, zápisky Beňovského preložil Angličan William Nicholson pod názvom: Memoirs and Travels of Mauritius Augustus Count de Benyowsky: Consisting of His Military Operations in Poland, etc. etc. (Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského. Jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar.) Boli vydané v dvoch zväzkoch a paralelne vyšli aj vo francúzštine.[9] Nasledovali preklady do rôznych jazykov (napríklad do nemčiny 1790, slovenčiny roku 1808, do maďarčiny 1888) a kniha sa stala svetovým bestsellerom.
Prvá slovenská verzia síce pochádza z roku 1808, ale obsahuje len úryvky z rukopisov. V roku 1966 boli vydané ďalšie časti Pamätí a až v roku 2006 vydali celé jeho Pamäti v modernej slovenčine (prekladom z originálnej francúzštiny - pozri Edície[10]).[9]
V tom istom roku sa vybral na svoju druhú expedíciu na Madagaskar na lodi Intrepid poskytnutej obchodníkmi Messonierom a Zollikoferom, s ktorými sa skontaktoval v Anglicku v Baltimore. Loď musela po ceste núdzovo pristáť v Brazílii. V roku 1785 dorazil na Madagaskar tentokrát ako zástupca Anglicka. Zorganizoval tam vzburu domorodcov proti francúzskej osade Foulpointe. Potom začal budovať hlavné mesto svojej plánovanej „ríše“ – tzv. Mauritania (pomenované podľa neho samého Mórica, Maurice v angličtine aj francúzštine) na Cape East (najvýchodnejší bod ostrova). Jeho anglickí a americkí spoločníci dostali v meste pozemky. Z Mauritanie obchodoval s Marylandom a Baltimoreom (v Anglicku), najmä s otrokmi. V roku 1786 nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá 23. mája uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel v Mauritanii, kde ho aj pochovali spolu s dvoma ruskými utečencami, ktorí ho sprevádzali od úteku z Kamčatky.
Edície jeho memoárov
- BEŇOVSKÝ, Móric August: Pamäti a cesty, 2. zv. Bratislava : Vydavateľstvo Lúč, 2006, 320 s. (1. zv.) a 336 s. (2. zv.). ISBN 80-7114-585-8 (1. zv.), ISBN 80-7114-586-6 (2. zv.). Preklad: Andrea Černáková. Podľa vydania pamätí, publikovaných vydavateľstvom "Les Éditions Noir sur Blanc", 1999.
- BENIOWSKI, Maurice Auguste: Mémoires et voyages. Paris : Phébus, 2010. 778 s. ISBN 978-2-7529-0463-8
Móric Beňovský v odbornej literatúre, v beletrii a vo filme
Odborná literatúra
- BOSÁK, Ľubomír – KÝŠKA, Patrik (eds.): Móric Beňovský – legenda a skutočnosť. Zborník referátov z odbornej konferencie o Móricovi Beňovskom, ktorá sa uskutočnila vo Vrbovom 10. októbra 2006. Vrbové : Mestský úrad Vrbové 2007. 188 s. ISBN 978-80-9698-066-6
- BOSÁK, Ľubomír – KÝŠKA, Patrik (eds.): Benovskiana : Encyklopedický slovník o Móricovi Beňovskom a o osobách, miestach, pamiatkach a faktoch, ktoré majú k nemu vzťah. Vrbové : Mesto Vrbové 2021. 496 s. ISBN 978-80-570-3578-7
- CULTRU, Prosper: Un empereur de Madagascar au XVIIIe siècle Benyowszky. Paris : Augustin Challamel, 1906. 216 s.
- DRUMMOND, Andrew: The Intriguing Life and Ignominious Death of Maurice Benyovszky. New York – London : Routledge, 2018. xvi + 287 s. ISBN 978-1-4128-6543-2 (pbk)
- HAUTOVÁ, Júlia: Potomkovia Platyovcov a Mórica Beňovského. In: Zemianstvo na Slovensku v novoveku. Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 8.-10. júna 2009 v Martine. II. zv. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010, s. 375 – 380.
- INKSTER, Ian: Oriental Enlightenment : The Problematic Military Experiences and Cultural Claims of Count Maurice Auguste comte de Benyowsky in Formosa during 1771. In: Taiwan Historical Research, vol. 17, March 2010, no. 1, pp. 27 – 70.
- KAJDAŃSKI, Edward: Tajemnica Beniowskiego : odkrycia, intrygi, fałszerstwa. Warszawa, Volumen 1994.
- KELE, František – MUSIL, Miroslav: "Madagaskarský denník." Bratislava : Print – Servis, 1997.
- KEROV, Vsevolod Ľvovič: Graf Beňovskij v Rossii. Moskva 1997
- KOCÁK, Michal (ed.): Móric Beňovský. Cestovateľ, vojak, kráľ. (1746-1786-1996). Martin : Matica slovenská, 1997. 100 s. + obrazové prílohy. ISBN 80-7090-434-8
- ROSZKO, Janusz : Awanturnik nieśmiertelny. Katowice : Śląsk, 1989. 310 s. + obrazové prílohy.
MUSIL, Miroslav: Skutočný príbeh grófa Mórica Beňovského. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017, 2018
Beletria
- DEMIN, L.: Katoržnik imperator. Moskva 1998.
- GALSKÝ, D.: Kráľ Madagaskaru. Bratislava : Smena, 1971.
- MÜHLBACH, Lujza: Móric Beňovský. 4. zv. Pest : Minerva, 1870 (román vyšiel po slovensky aj v USA: Scranton : Obrana, 1925).
- NIŽNÁNSKY, J.: Dobrodružstvá Mórica Beňovského. Praha : L. Mazáč, 1933 (1. vydanie).
- SIEROSZEWSKI, W.: Beniowski : powieść historyczna. 2 zv. Kraków : Wydawnictwo Literackie, 1963.
- SŁOWACKI, Juliusz: Beniowski a iné básne. Bratislava : Kalligram, 2010.
- SMIRNOV, N.: Ríša slnka. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1982.
- THIERY, Árpád: Benyovszky gróf. Budapest : Pannon, 1993.
Filmy
- Kráľ kráľov bol z ... Vrbového, dokumentárny film, Slovensko, scenár: Miroslav Musil, réžia: Fedor Bartko. Štúdio Video Koliba Bratislava, 1996
- Vivat Beňovský!, dobrodružno-historický seriál, Československo/Maďarsko, réžia: Igor Ciel, v hlavnej úlohe Jozef Adamovič, 1975
- Die Unfreiwilligen Reisen des Moritz August Benjowski, dobrodružno-historický seriál, Nemecká spolková republika, 1975,4 diely.
Referencie
- ↑ BEŇOVSKÝ, Móric. In: Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 368 – 370.
- ↑ Vrbové, rímskokatolícka matrika pokrstených 1741-1809, s. 33
- ↑ Magyar Életrajzi Index[nefunkčný odkaz
- ↑ Beňovský, Móric. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 37.
- ↑ Ľubomír Bosák: „V matrike svätojurského gymnázia je zapísaný ako šľachtic slovenský z Vrbového v Nitrianskej stolici.“ In: BEŇOVÁ, Jana. K Móricovi Beňovskému sa hlásia tri národy. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-08-24. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ V diele Hungaria in parabolis: sive, Commentarii in adagia et dicteria hungarorum (1804) od Antala Szirmaya je pazáž o Slovákoch (Paragraf 112 str. 72). Medzi šľachtickými rodmi, ktoré hovoria slovensky autor jasne uvádza aj rod Benyovszky – Beňovský.
- ↑ a b c Memoirs and Travels of Mauritius Augustus Count de Benyowsky: Consisting of His Military Operations in Poland, His Exile into Kamchatka, His Escape and Voyage from that Peninsula through the Northern Pacific Ocean, Touching at Japan and Formosa, to Canton in China, with an Account of the French Settlement He Was Appointed to Form upon the Island of Madagascar . 1790, . Dostupné online.
- ↑ Memoirs and travels of Mauritius Augustus, count de Benyowsky ... (World Digital Library)
- ↑ a b Kráľ, dobrodruh, vojak, diplomat a cestovateľ? | Madari.sk . madari.sk, . Dostupné online. Archivované 2020-08-10 z originálu.
- ↑ Pamäti a cesty I.. : . Dostupné online.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Móric Beňovský
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Móric Beňovský
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Baláš
Ľudovít Benický (politik)
Ľudovít Boronkai
Šimon Čaplovič
Štefan Čelko
Štefan Ambrózy-Migazzi
Štefan Andráši (generál)
Štefan Atila Brezány
Štefan Bočkai
Štefan Dávid
Štefan Farbaky
Štefan Géci
Štefan Hatvani
Štefan II. Druget
Štefan IV. Druget
Štefan Marko Daxner
Štefan V. Druget
Žigmund Esterházi
Žigmund Géci
Žigmund II. Druget
Žofia Bosniaková
Abrahám Červený
Abrahám Bodon
Adam Dragonsky
Adam Forgáč
Adolf Dobriansky
Alžbeta Bátoriová
Aladár Andráši
Albín Čáki
Alexander Andreánsky
Alexander Buzna
Alexander Gesell
Alexej Čaplovič
Alexius Cörver
Alojz Bogyó
Andrej Černiansky
Andrej Bohuš
Andrej Hadik
Anton Adalbert Bresztyenszky
Anton Andráši
Anton Bernolák
Anton Döller
Anton Forgáč
Anton I. Druget
Anton I. Grasalkovič
Anton II. Grasalkovič
Aristid Abafi
Artúr Görgei
Bas (župan)
Behar
Belo Grünwald
Benedikt Esterházi
Benjamín Geguš
Cyril Daxner
Dávid Baróty-Sabó
Daniel Fischer (lekár)
Dezider Castiglione
Dionýz Andráši
Donč (krajinský hodnostár)
Edmund Beniczky
Eduard Alexander Doležal
Egid Berzevici
Eliáš Augustíni
Emanuel Andráši
Emil Belházy
Emil Dežőfi
Eugen Belházy
Eugen Csiffáry
Eugen Hammersberg
Ferdinand Ďurčanský
Ferdinand Bernolák (politik)
Filip I. Druget
Florián Augustín Balogh
František Abafi
František Barkóci (arcibiskup)
František Berchtold
František Esterházi (16. storočie)
František Forgáč (1560 – 1615)
František II. Druget
Friderica Derra de Moroda
Fridrich Dohnány
Gašpar Benický
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký
Gabriel Čepčáni
Gabriel Baroš
Gabriel Bošáni
Gabriel Corsan-Avendano
Gabriel I. Druget
Georg Gaál
Gregor František Berzevici
Henrich Berzevici
Ignác Čelko
Igor Daxner
Imrich Esterházi (1664 – 1745)
Imrich Frivaldský
István Bittó
Izák Abrahamides
János Esterházy
Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Čaplovič (národný pracovník)
Ján Abrahamides
Ján Ambrozi
Ján Aponi
Ján Augustíni
Ján Balog
Ján Bernolák (úradník)
Ján Bernolák (generál)
Ján Berzevici
Ján Bojmír
Ján Bolla
Ján Burjan
Ján Feješ (publicista)
Ján Filický
Ján Frivaldský
Ján Hadik (1631)
Ján I. Druget
Ján II. Druget
Ján VII. Druget
Ján X. Druget
Júlia Géciová
Július Agárdy
Július Andráši (1823)
Július Andráši (1860)
Július Belházy
Július Bencúr
Július Draskóczy
Jakub Česnegi
Jonáš Bohumil Guoth
Jozef Baťán
Jozef Baláž (kultúrny pracovník)
Jozef Belánsky
Jozef Bencúr (pedagóg)
Jozef Buday
Juliana Korponaiová-Géciová
Juraj Česnegi
Juraj Ďurčanský
Juraj Ambrozi
Juraj Bartal
Juraj I. Druget
Juraj II. Druget
Juraj III. Druget
Juraj IV. Druget
Karl Friedrich von Grävenitz
Karol Ľudovít Doležal
Karol Andráši
Karol Bernolák
Karol Hadai
Karol Jozef Hadik
Koloman Gici
Koloman Ladislav Brezány
Krištof Görgei
Ladislav Amadé
Ladislav Berčéni
Ladislav Bohuslav Bartholomeides
Ladislav Fodor
Lajos Abafi-Aigner
Leopold Andráši
Leopold Branislav Abafi
Móric Beňovský
Martin Bošňák
Martin Hamuljak
Matúš Čák Trenčiansky
Matej Augustíni (starší)
Matej Bel
Melichar Alagi
Melichar Grodecki
Michal Baluďanský
Michal Buľovský
Michal Demeczky
Michal Dionýz Doležal
Michal Fábry
Mikuláš Čáki
Mikuláš Berčéni
Mikuláš Berčéni (generál)
Mikuláš Dohnány
Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)
Mikuláš I. Druget
Mikuláš IV. Druget
Omodej Aba
Oskár Bárczy
Pavol Burian
Peter Benický
Peter Krištof Akai
Quido Bausnern
Sándor Bujanovics
Samuel Ambrozi
Samuel Bóniš
Tadeáš Amadé
Terézia Brunšviková
Tomáš Beniczký
Tomáš Bosniak (1572)
Valentín I. Druget
Vavrinec Čaplovič
Viliam Baťán
Viliam Druget
Vladimír Daxner
Vojtech Bernolák
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
