svätý Ménas Kallikelados
mučeník a učenec z Atén
Svätí Ménas, Hermogenes a Eugraf v Menológiu Bazila II., 10. storočie, Cod. vat. gr. 1613, fol. 234
Biografické údaje
Narodenie	3. storočie Atény
Úmrtie	310/313 Alexandria
Uctievanie
Cirkev	východné katolícke cirkvi, Pravoslávna cirkev
Sviatok	10. december
Biografický portál

Svätý Ménas Kallikelados^{[pozn. 1]}; * 3. storočie, Atény – † 310^[2]/ 313^[1], Alexandria) bol podľa legendy kresťanský rétor, filozof a mučeník.

Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý. Jeho sviatok spolu so spomienkou na mučeníkov Hermogena (Ermogena) a Eugrafa, ktorí mali byť umučení spolu s ním, pripadá na 10. decembra.^[3] Známejším mučeníkom, ktorého pamiatku si cirkvi pripomínajú 11. novembra bol „veľkomučeník“ Ménas. Je možné, že Kallikeladov kult je odvodený od kultu tohto mučeníka.^[4] Okrem nich žilo aj niekoľko ďalších svätých Ménov, pozri Ménas.

Passio k svätým Ménovi, Hermogenovi a Eugrafovi sa zachovalo v dvoch gréckych verziách, jedna z verzií bola preložená do arménčiny.^[1]

Ménas sa podľa legendy narodil v Aténach. Bol učencom a rečníkom. Mal pôsobiť na cisárskom dvore a hoci bol kresťanom, svoju vieru tajil. Ako skúsený rečník a navonok pohan, bol vyslaný cisárom Maximiánom do Alexandrie, kde práve vypukli nepokoje medzi kresťanmi a pohanmi. V Alexandrii však mal vstúpiť do tábora kresťanov a mal presvedčiť mnohých pohanov ku konverzii. V dôsledku toho mal byť zajatý a mučený cisárskym služobníkom Hermogenom. Podľa legendy bol zo svojich zranení uzdravený, čo malo viesť k Hermogenovej konverzii a k verejnému vyznaniu viery Ménovho priateľa Eugrafa. Cisár Maximián nespokojný s vývojom udalostí mal podľa legendy na čele veľkej armády prísť do Egypta a Ménas, ako aj zvyšní dvaja konvertiti mali byť popravení.^[3][2] Ménas mal pred smrťou cisára požiadať, aby mohol byť pochovaný v tom čase nevýznamnom Byzantione (neskorší Konštantínopol). Ménove ostatky boli podľa legendy v schránke hodené do mora, odkiaľ mali zázračne priplávať až k byzantskému Chalkedónu, kde ich našiel miestny biskup. Editor do Ménovho passia následne doplnil, že relikvie boli uschované v svätyni pri konštantínopolskej akropole.^[4][1]

Mučeník bol v Alexandrii úplne neznámy a naopak jeho kult sa viazal ku Konštantínopolu. Legenda teda slúžila na vysvetlenie prítomnosti relikvií v konštantínopolskej svätyni. Je možné, že jeho kult bol odvodený od kultu relikvií Ména veľkomučeníka, ktorého relikvie sa do mesta dostali v časoch ranej Cirkvi a ktoré boli znovuobjavené v byzantskom období za vlády niektorého z Bazilov (nie je isté či šlo o Bazila I, alebo Bazila II.).^[1][4]

• MENAS Kalikelados (von Konstantinopel). In: KIRCHBAUM, Engelbert, et al. Lexikon der christlichen Ikonographie. Ed. Wolfgang Braunfels. Bd. Achter: Meletius bis Zweiundvierzig Martyrer. Freiburg im Breisgau : Verlag Herder, 1976. (Lexikon der christlichen Ikonographie.) ISBN 3-451-22568-9. S. 7.
• MENAS, HERMOGENES und EUGRAPHUS von Alexandrien (verehrt in Konstantinopel). In: KIRCHBAUM, Engelbert, et al. Lexikon der christlichen Ikonographie. Ed. Wolfgang Braunfels. Bd. Achter: Meletius bis Zweiundvierzig Martyrer. Freiburg im Breisgau : Verlag Herder, 1976. (Lexikon der christlichen Ikonographie.) ISBN 3-451-22568-9. S. 7 – 9.
• BELENKAJA E. M. – PROKOPENKO, L. V. – ŠEVČENKO, E. V. MINA, ERMOGEN I EVGRAF. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 45. Merri Deľ Vaľ – Michail Parecheli. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2017. . Dostupné online. ISBN 978-5-89572-052-3. S. 257 – 260. (slovanská tradícia)
• BOJIĆ, Miladin B. MINA, ERMOGEN i EVGRAF. In: Enciklopedija pravoslavlja. Ed. Dimitrije M. Kalezić. Knjiga druga: I – O. Beograd : Savremena administracija, 2002. ISBN 86-387-0679-0. S. 1216.