Mäkké podnebie alebo velum^[1] (lat. palatum molle, velum palatinum) je mäkký, sliznicou potiahnutý svalový útvar v ústnej dutine. Je predĺžením tvrdého podnebia smerom k zadnej hrdlovej stene a končí sa voľným výbežkom – čapíkom (uvula).^[2] Mäkké podnebie má schopnosť zdvíhať sa, čím otvára a uzatvára vstup do nosovej dutiny.^[3] To má význam pri dýchaní, kedy je spustené do ústnej dutiny, čo umožňuje prechod vzduchu nosom, a tiež pri prehĺtaní, kedy sa pritláča k zadnej hrdlovej stene a zabraňuje vstupu potravy do nosa.

Mäkké podnebie má významnú funkciu aj pri artikulácii hlások.^[3] Pri jeho pritlačení k zadnej hrdlovej stene a súčasnom neveľkom kruhovom stiahnutí nosohltana vo výške ich vzájomného dotyku vznikajú ústne hlásky. Pokiaľ je mäkké podnebie spustené do ústnej dutiny a vzduch uniká cez nos, vznikajú nosové hlásky.^[4]

Tvoria sa tu aj isté špecifické spoluhlásky. Ak sa jazyk tesne priblíži k mäkkému podnebiu a medzi chrbtom jazyka a mäkkým podnebím sa utvorí štrbina, vznikne úžinová mäkkopodnebná spoluhláska. Ak sa chrbát jazyka pritlačí k mäkkému podnebiu, čím úplne zavrie cestu výdychovému prúdu, vznikne mäkkopodnebná záverová spoluhláska.^[4]

Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.