Májka fialová
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Gastroneuralia (Protostomia)) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia zvliekavce (Ecdysozoa) Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) článkonožce (Arthropoda) Oddelenie hryzadlovce (Mandibulata) Podkmeň (subphylum) šesťnôžky (Hexapoda) Trieda (classis) hmyz (Insecta (Ectognatha)) Podtrieda (subclassis) Dicondylia Infratrieda (infraclassis) Pterygota Divisio Neoptera Subdivisio holometabolný hmyz (Endopterygota (Holometabola)) Nadrad (superordo) Neuropteridea Rad (ordo) chrobáky (Coleoptera) Podrad (subordo) všežravé (Polyphaga) Čeľaď (familia) májkovité (Meloidae) Rod (genus) májka (Meloe) Druh (species) májka fialová (M. violaceus)
Vedecký názov
Meloe violaceus Marsham, 1802
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Májka fialová (lat. Meloe violaceus) je chrobák z čeľade májkovité (lat. Meloidae).^[1] Má skrátené krovky, ktoré len z časti zakrývajú zadoček. Vylučuje prudko jedovatú tekutinu.

Život a vývoj

Dospelá májka dosahuje veľkosť 10 – 40 mm. Samičky sú väčšie ako samčekovia, pretože majú bruško plné vajíčok.

Vývoj májky je dosť komplikovaný a spôsobuje, že májky sú pomerne vzácne.

Z vajíčka, ktorých samička nakladie až 10 000, sa vyliahne malá larva (triungulinus), ktorá sa, najčastejšie na kvete, prichytí k nejakému hmyzu, obyčajne k včele alebo čmeliakovi.

Toto štádium májky bolo pôvodne nesprávne pomenované ako samostatný druh – včelia voš. Larva sa živí včelími vajíčkami. Potom sa premení na larvu druhého štádia. Tá sa živí larvami včiel a medom. Dvakrát sa zvlieka.

Neskôr sa premení na na larvu 3. štádia, ktorá prezimuje. Na jar nasleduje premena na štvrtú larvu, ktorá sa zakuklí a z kukly sa vyliahne dospelý chrobák.

Dospelá májka sa živí rastlinnou potravou.

Jedovatosť májky

Májka je okrem spôsobu vývoja zaujímavá aj tým, že v nebezpečenstve, napríklad pri dotyku, vylučuje žltkastú tekutinu - hemolymfu, ktorá sa podobá olejovým kvapkám. Obsahuje prudko jedovatý alkaloid kantaridín. Môže byť smrteľný aj pre človeka už pri dávke 30 mg. Jed bol v minulosti používaný travičmi. Postihnuté miesto napr. na koži sa ťažko hojí.

Výskyt na Slovensku

Májka sa na Slovensku vyskytuje na celom území. Obľubuje hlavne lúky. V blízkosti Bratislavy sa s ňou môžeme stretnúť napríklad v okolí Bielej vody alebo na Devínskej Kobyle. Hojná je aj v okolí čunovských jazier.

Ochrana

Májka patrí na Slovensku medzi chránené živočíchy. V prílohe č. 5 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je určená spoločenská hodnota jedného jedinca 100 eur.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Májka fialová
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Májka fialová