Louise Glücková
americká poetka a esejistka
Louise Glücková (cca 1977)
Osobné informácie
Rodné meno	Louise Elisabeth Glücková
Narodenie	22.04.194322. apríl 1943 (80 rokov)
	New York, New York, USA
Alma mater	Columbia University in the City of New York
Rodičia	Daniel Glück, Beatrice Grosby
Manžel	Charles Hertz Jr. ​(1967 - r. ?)​ John Dranow(1977 - r. 1996)
Partner	John Dranow (1972 - 1977)
Deti	Noah Dranow (* 1973)
Odkazy
	Louise Glücková (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Louise Elisabeth Glücková ((angl. Louise Elisabeth Glück /ɡlɪk/; * 22. apríl 1943, New York, New York, USA) je americká poetka a esejistka.

V roku 2020 získala Nobelovu cenu za literatúru „za jej nezameniteľný poetický hlas, ktorý vďaka strohej kráse dáva individuálnej existencii univerzálny rozmer“.^[1]

Životopis

Narodila v New Yorku a vyrastala na Long Islande. Jej prarodičia z otcovej strany pochádzali z Maďarska. Predkovia jej matky Beatrice Grosby byla prišli do USA z Ruska.^[2]

Rodičia jej v detstve priblížili grécku mytológiu a mnohé témy klasickej literatúry, napríklad život Johanky z Arku (Jeanne d'Arc).

Maturovala na George W. Hewlett High School v meste Hewlett Bay Park v štáte New York. Na tejto strednej škole začala trpieť mentálnou anorexiou, neskôr nemoc prekonala. Potom študovala na Sarah Lawrence College a na Columbia University in the City of New York, ale titul nezískala.

Okrem skorej spisovateľskej činnosti pôsobila ako učiteľka poézie na niekoľkých akademických inštitúciách. V súčasnosti je lektorkou a rezidenčnou spisovateľkou na Yale University.

Bola dvakrát vydatá. V roku 1967 sa jej manželom stal Charles Hertz Jr. zo známej podnikateľskej rodiny, avšak manželstvo dlho nevydržalo. V roku 1973 sa jej narodil syn Noah, ktorého otcom je jej vtedajší partner John Dranow, ktorý pôsobil ako lektor tvorivého písania na Goddard College. S Dranowom sa vzali v roku 1977 a rozviedli sa v roku 1996.^[3]

Spisovateľka žije v Cambridge v Massachusetts.^[4]

Dielo a ceny

Často je popisovaná ako autobiografická poetka; jej dielo je známe svojou emocionálnou intenzitou. Často čerpá z mýtov, histórie alebo prírodných javov; medituje o osobných skúsenostiach a modernom živote, inšpiruje sa psychoanalýzou, ktorú sama v mladosti sedem rokov absolvovala. Zaoberá sa aj témou izolácie, osamelosti, sklamania, odmietnutia a strát, preto ju niekedy recenzenti označujú za pochmúrnu a temnú poetku.^[5]

Za svoje dielo získala rad významných literárnych ocenení v USA, okrem iných National Book Critics Circle Award (1985), Pulitzerovu cenu za poéziu (1993), Bollingenskú cenu (2001), National Book Award for Lyrics (2014) a National Humanities Medal (2016). V rokoch 2003 až 2004 bola básnikom laureátom knižnice Kongresu USA. V roku 2020 nasledovala ďalšia vysoká pocta, Nobelova cena za literatúru.

Výberová bibliografia

Básnické zbierky

• Firstborn (1968)
• The House on Marshland (1975)
• Descending Figure (1980)
• The Triumph of Achilles (1985)
• Ararat (1990)
• The Wild Iris (1992)
• The First Four Books of Poems (1995)
• Meadowlands (1997)
• Vita Nova (1999)
• The Seven Ages (2001)
• Averno (2006)
• A Village Life (2009)
• Poems: 1962-2012 (2012)
• Faithful and Virtuous Night (2014)

Próza

• Proofs and Theories: Essays on Poetry (1994)
• American Originality: Essays on Poetry (2017)

České vydania

• Vítr z Narragansettu, Praha: Fra, 2002, preložil Petr Mikeš (ukážky z tvorby)
• Divoký kosatec (The Wild Iris), Zblov: Opus 2007, preložila Veronika Revická
• Noc věrnosti a ctnosti (Faithful and Virtuous Night), Praha: Argo 2017, preložila Tereza Vlášková

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Louise Glücková

Externé odkazy

• Louise Glück - Poetry Foundation
• About Louise Glück - Academy of American Poets

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Louise Glücková na českej Wikipédii.

Literárny portál

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.