Londýn - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Londýn
Londýn
London
Hlavné mesto Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
Greater London collage 2013.png
Štát Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Konštituentná krajina Anglicko
Región Veľký Londýn
Obce City, Westminster a 31 obvodov
Rieka Temža
Súradnice 51°30′26″S 0°07′39″Z / 51,50722°S 0,12750°Z / 51.50722; -0.12750
Rozloha 1 572 km² (157 200 ha)
Obyvateľstvo 8 908 081 (2018)
Hustota 5 666 obyv./km²
Starosta (Mayor) Sadiq Khan (Labouristická strana)
Časové pásmo ZEČ
 - letný čas ZELČ
PSČ rôzne
Poloha mesta v Anglicku
Red pog.svg
Poloha mesta v Anglicku
Veľký Londýn
Veľký Londýn
Wikimedia Commons: London
Webová stránka: london.gov.uk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Demonym: Londýnčan, Londýnčanka

Londýn (angl. London) je hlavné a najväčšie mesto Anglicka a Spojeného kráľovstva. Je to tretie najväčie mesto v Európe. Leží na juhovýchode krajiny pri ústí rieky Temža. V súčasnosti je pre svoju polohu a politické podmienky najvýznamnejším finančným centrom na celom svete.[1] Produkuje 17% HDP Spojeného kráľovstva. Londýn je spoločne s mestami New York, Tokio a Paríž označovaný ako jedno zo štyroch najdôležitejších miest sveta.

Londýn je domovom mnohých inštitúcií s medzinárodnou pôsobnosťou, ako aj nadnárodných spoločností a organizácií. Nachádza sa v ňom veľa dôležitých inštitúcií a kultúrnych ustanovizní, vrátane celosvetovo známych divadiel, múzeí, koncertných siení, palácov a ďalších miest.

Definícia Londýna

Dnes sa pod pojmom „Londýn“ zvyčajne označuje londýnske súmestie známe ako Veľký Londýn, ktorý bol administratívne založený v roku 1965. Je rozdelený na 33 správnych obvodov. Z nich dva historické obvody si podržali štatút mesta: City of London a City of Westminster. Historicky bola Londýnom nazývaná štvorcová míľa londýnskeho City, čo bolo akési centrum, od ktorého sa mesto rozrastalo na všetky strany. Medzi rokmi 1889 a 1965 bol tiež Londýnom označovaný okres Londýn, ktorý pokrýval oblasť dnes známu ako Vnútorný Londýn.

Ako stred Londýna je označovaný pomník na Charing Cross, ležiaci hneď vedľa rovnomennej stanice. Starí Rimania stred Londýna označili Londýnskym kameňom v City.

Geografia a podnebie

Veľký Londýn má rozlohu 1 579 km²; je tiež prístavom na rieke Temža, ktorá je prispôsobená na lodnú dopravu. Londýn (City of London) bol založený na severnom brehu Temže a mnoho storočí cez ňu viedol iba jediný most, tzv. London Bridge. V 18. storočí boli postavené ďalšie mosty, čo malo za následok expanziu mesta do všetkých smerov, pretože rovná alebo mierne zvlnená krajina okolo rieky nepredstavovala žiadnu prírodnú prekážku. Aj keď v meste je niekoľko kopcov, napríklad Parliament Hill alebo Primrose Hill, sú neveľmi rozľahlé a nepredstavovali pre rozvoj mesta žiadnu prekážku. Vďaka týmto skutočnostiam má Londýn takmer kruhový pôdorys.

Rieka Temža bola kedysi ďaleko širšia a plytšia ako je dnes. Rieka, ktorá preteká Londýnom dnes, bola zovretá do brehov a mnoho prítokov do Temže preteká Londýnskym podzemím. Temža je prílivová rieka a kvôli tomu Londýn bol a stále je ohrozovaný záplavami. Táto hrozba sa časom stávala stále reálnejšia vďaka pomalému zdvíhaniu hladiny rieky a tiež kvôli pomalému „nakláňaniu“ Veľkej Británie (na severe zvyšovaniu a na juhu znižovaniu), spôsobené post-ľadovcovým izostatickým zdvíhaním. Ako ochrana pred možnými záplavami boli vybudované bariéry na Temži vo Woolwichi. Na začiatku roku 2005 sa objavili špekulácie, že tieto bariéry by nemuseli byť dostačujúce a bolo odporúčané, aby boli postavené ďalšie, 10 míľ dlhé bariéry po prúde rieky[2].

Londýn má mierne podnebie. Letá sú teplé, ale iba výnimočne príliš horúce, zimy chladné, ale iba výnimočne mrazivé a zrážky sú pravidelné, ale nie príliš husté. Letné teploty iba občas prekročia 33 °C, aj keď sa tieto vysoké letné teploty v poslednej dobe stávajú bežnými. Najvyššia zaznamenaná teplota v Londýne je 37,9 °C. Bola nameraná na letisku Heathrow počas horúceho leta 2003. Husté sneženia sú tu takmer neznámou skutočnosťou. Počas niekoľkých posledných zimných období sa sneh objavil asi dvakrát a napadol do výšky cca 25 mm. Priemerné ročné zrážky v Londýne (pod 600 mm) sú nižšie ako v Ríme alebo Sydney. Londýnska zástavba, s teplými vyhrievanými budovami, vytvára mikroklímu, ktorá občas zvyšuje teplotu vnútri Londýna o 5 °C oproti okoliu.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov Londýna v roku 1801 bol asi 860 000 (pre porovnanie Paríž mal v roku 1802 asi 670 000 obyvateľov). Londýn bol najľudnatejším mestom od roku 1825 do 1925, keď bol prekonaný New Yorkom.

Pre obyvateľov a ich prízvuk Londýna sa používa pojem Cockney. Veľký Londýn (1 579 km²) má oficiálne 8 908 081 obyvateľov (2018), čo ho radí po Istanbule (15 mil.) a Moskve (12,5 mil.) na 3. najľudnatejše mesto Európy.

Pri sčítaní v roku 2001 klasifikovali obyvatelia Londýna svoju etnickú skupinu takto: 76 % - beloch („britský beloch“, „írsky beloch“ alebo „iný beloch“), 10 % - Ind, Bangladéšan a Pakistanec, 5 % - Afričan, 5 % - Karibik, 3 % - miešanec, 1 % - Číňan. Náboženstvo: 58,25 % – kresťania, 15,8 % - bez vyznania. Asi 21,8 % obyvateľov uvádzalo miesto narodenia mimo Európsku úniu. Íri, s počtom asi 200 000, sú najpočetnejšou skupinou ľudí narodených mimo Spojeného kráľovstva.

Počet obyvateľov Londýna vrátane prímestských častí (Veľký Londýn) bol podľa výsledkov sčítania ľudí v roku 2001 8 278 251.[3] Počtom obyvateľov bol v tom čase Londýn tretím najväčším mestom v Európe po Moskve (11,7 miliónov obyvateľov v roku 2000) a Paríži (9,6 miliónov obyvateľov v roku 1999).

Na rozdiel od iných štátov neposkytuje Spojené kráľovstvo národne koordinované počty obyvateľov oblasti hlavného mesta (angl. London’s metropolitan area) s ohľadom na sledovanie osôb dochádzajúcich do Londýna do zamestnania a ekonomický vplyv. Tento údaj tak každé mesto spracováva podľa vlastných pravidiel. Podľa niektorých zdrojov zahrňuje metropolitná oblasť Londýna plochu 16 043 km² s počtom obyvateľov 13 945 000 – čo je viac ako počet obyvateľov Škótska, Walesu a Severného Írska dohromady.[4] Podľa tejto definície je oblasť Londýna spolu s oblasťou Moskvy (asi 14 miliónov obyvateľov) najväčšou metropolitnou oblasťou Európy a je väčšia ako oblasť Paríža (11,5 miliónov v roku 2004). Ale definíciu oblasti z tohto prameňa je potrebné brať s maximálnou opatrnosťou, lebo obsahuje miesta dosť vzdialené od Londýna, napr. Dover, ležiaci na brehoch Lamanšského prielivu alebo Colchester mesto na severe Essexu. Po odčítaní východného Kentu, severného Essexu a West Berkshire je tento počet medzi 12 až 12,5 miliónmi.

V roku 2004 zastupiteľstvo Veľkého Londýna oficiálne vyhlásilo londýnsky metropolitný región (angl. metropolitan region) s centrom v Londýne s rozlohou 27 224 km² a počtom obyvateľov približne 18 000 000. Toto územie zahrňuje Veľký Londýn, celé juhovýchodné Anglicko a jednu tretinu východného Anglicka. Metropolitný región je odlišný pojem od metropolitnej oblasti. Zahrňuje územia s obrovským množstvom spojení a sieti medzi obývanými oblasťami. Je potrebné poznamenať, že metropolitný región, tak ako je tu definovaný, má málo spoločného s tým, čo je pod pojmom “Londýn” označované v britskom prostredí[5][6][7].

História

Tower Bridge za súmraku
Výmena stráží pred Buckinghamským palácom.
Hlavný článok o historickom vývoji Londýna - Dejiny Londýna.

Prvé zaznamenané meno mesta dnes známeho ako Londýn, bolo Londinium. Bola to vtedy osada, ktorú v roku 43 po Kristovi založili rímske légie cisára Claudia. Gaius Iulius Caesar však prišiel do Británie už o 97 rokov skôr a prekročil rieku Temžu blízko neskoršieho Londýna. V tej dobe ale nezanechal akékoľvek stopy osídlenia.

Na začiatku 7. storočia prišla do Londýna kresťanská misia z Ríma. Bol založený prvý chrám Sv. Pavla – malý drevený kostolík – a mesto sa začalo obnovovať ako obchodný prístav. V roku 851 vtrhli do Londýna Vikingovia a zničili značnú časť mesta. V roku 886 sa kráľ Alfréd Veľký podľa legendy znovu zmocnil Londýna a vybudoval ho tak, že sa stal najväčším mestom kráľovstva a predstihol dokonca aj hlavné mesto Winchester.

Rok 1066, najznámejší dátum anglických dejín, je rokom poslednej invázie a okupácie cudzími vojskami. Viliam I. Dobyvateľ si nárokoval anglickú korunu a vyslal cez Lamanšský prieliv svoju armádu a v bitke pri Hastingse porazil kráľa Haralda.

Pozostatky normanských výšinných hradov v Anglicku podávajú svedectvo o vojenskej moci slúžiacej nájazdníkom k udržaniu vplyvu na dobytých územiach, aj keď Wales a Škótsko im odolávali niekoľko storočí. Normani zaviedli feudálny systém s aristokraciou, ktorá zaobchádzala s domorodými Anglosasmi ako s nevoľníkmi. Vládnuca trieda hovorila po francúzsky až do 13. storočia, keď sa reč zmiešala so starou angličtinou roľníkov. O vplyve stredovekej cirkvi svedčia katedrály, ktoré sú dnes ozdobou britských miest.

Po niekoľkoročnej vysiľujúcej občianskej vojne nastolili tudorovskí panovníci mier a posilnili národné sebavedomie. To sa prejavilo odtrhnutím od rímskej cirkvi (kvôli rozvodu Henricha VIII. a Kataríny Aragónskej) a následným rušením kláštorov. Henrichova dcéra Mária I. Krvavá sa pokúsila zaviesť katolicizmus, ale za vlády jej nevlastnej sestry Alžbety I. si anglikánska cirkev upevnila postavenie. Začali sa vypravovať lode na zámorské objavné cesty, čo vyvolalo konflikty s ostatnými európskymi mocnosťami snažiacimi sa využiť Nový svet. Renesančné umenie a vzdelanosť sa šírili z kontinentálnej Európy do Británie, ktorá vtedy dala svetu dramatika Williama Shakespeara.

Koniec vlády Alžbety I. signalizoval začiatok vnútorných nepokojov. Na trón zasadol Jakub I., ktorého viera, že králi panujú z vôle Božej, vyvolala roztržky s parlamentom. Za vlády syna Karola I. konflikt vyústil do občianskej vojny, ktorá skončila kráľovou popravou. V roku 1660 opäť získal trón Karol II. Po jeho smrti musel Jakub II. opustiť krajinu kvôli katolíckej viere. Protestantizmus opäť utvrdilo panovanie Viliama III. Oranžského a Márie II. Stuartovej, ktorí potlačili povstanie katolíckych jakobitov.

V 18. storočí sa Británia, už zotavená z občianskej vojny, rozvinula v obchodnú a priemyselnú veľmoc. Londýn sa stal centrom bankovníctva, silnela trieda kupcov a inteligencie. Stále trvajúca námorná prevaha položila základy britského impéria a parné stroje, prieplavy a železnica približovali začiatok priemyselnej revolúcie. Rastúca sebadôvera sa odrazila na honosných stavbách a elegantnej móde. Ale v dôsledku preľudnenia miest sa podmienky najchudobnejších vrstiev obyvateľstva čím ďalej viac zhoršovali.

Keď sa v roku 1837 stala princezná Viktória kráľovnou, mala iba 18 rokov. Británia zápasila s premenou poľnohospodárskej krajiny na najmocnejší priemyselný štát na svete. Rozvoj impéria posilňoval sebadôveru národa a otváral britským výrobkom zahraničné trhy. Zrýchľujúci sa rast miest priniesol zdravotné ťažkosti a problémy s bývaním. Začalo sa formovať silné robotnícke hnutie. Ale v roku 1901, na sklonku dlhého panovania obľúbenej Viktórie, sa podmienky už začali zlepšovať, lebo viac ľudí dostalo volebné právo a do praxe bol uvedený všeobecný vzdelávací systém.

V roku 1901 skončila vláda kráľovnej Viktórie, britská spoločnosť odhodila mnohé zábrany 19. storočia a nastúpila éra radosti a vzrušenia. Tú však prerušila prvá svetová vojna. Následné ekonomické problémy vyvrcholili veľkou hospodárskou krízou v 30. rokoch a priniesli biedu miliónom obyvateľov.

Pravdepodobne najväčšia premena Londýna v posledných 100 rokoch bola spôsobená nemeckou Luftwaffe, ktorá bombardovala Londýn počas 2. svetovej vojny. Pri bombardovaní bolo zabitých viac ako 30 000 obyvateľov Londýna a zničených mnoho budov. Následná zástavba na vybombardovaných miestach v 50., 60. a 70. rokoch bola veľmi rozmanitá a viedla k výstavbe domov, ktorých novodobá architektúra sa často nehodí k štýlu pôvodných budov. Londýn bol tiež častým cieľom útokov IRA, čím chcela táto organizácia prinútiť britskú vládu k vyjednávaniu so stranou Sinn Féin o osamostatnení Severného Írska. Tieto útoky skončili v roku 1997, keď IRA oficiálne zložila zbrane. 7. júla 2005 zaútočili islamskí teroristi na tri stanice podzemnej dráhy a jeden autobus, pričom bolo zabitých 33 ľudí. Tento útok prišiel za menej ako 24 hodín od chvíle, keď bol Londýn vyhlásený ako hostiteľ Letných olympijských hier v roku 2012. Ďalší útok bol uskutočnený 21. júla 2005, našťastie sa však zaobišiel bez vážnych následkov. V roku 2012 sa v Londýne uskutočnila letná olympiáda. V Marci 2017 zrazil terorista autom ľudí na moste kde spolu zabil 6 ľudí.

Dnešný Londýn

Dnešný Veľký Londýn zahrňuje City a 32 správnych obvodov, vrátane Mesta Westminster. Centrum spoločenského diania Londýna je Westminster, kde sídli väčšina obchodov a zábavných centier. V meste sídlia tiež vedenia najväčších britských priemyselných podnikov (okrem finančného sektoru) a vláda Spojeného kráľovstva. Londýnske City (v Londýne sa tiež môžeme stretnúť s názvom „Square mile“ - štvorcová míľa) je najväčšie bankové centrum na svete a hlavné obchodné centrum Európy. Vedenia viac ako 100 z 500 najväčších podnikov Európy sídlia práve v Londýne. Londýnsky devízový trh je najväčší na svete, s denným obratom prevyšujúcim 500 miliárd dolárov, čo je viac, ako keby sa spojili devízové trhy New Yorku a Tokia dohromady. Aj keď sú ulice City cez týždeň veľmi rušné, počas víkendu sú takmer ľudoprázdne, keďže tu nie sú takmer žiadni stáli obyvatelia.

Londýn patrí k najviac navštevovaným mestám na svete. Turistické atrakcie sa nachádzajú najmä v centrálnom Londýne. Patrí medzi nich historické City; West End a jeho známe kiná, bary, kluby, obchody a reštaurácie; Westminster s Westminsterským opátstvom, Buckinghamský palác, Clarence House atď. Ďalej je to Vedecké múzeum, Prírodovedné múzeum, Britské múzeum, Národná galéria, galérie Tate Britain a Tate Modern, mosty London Bridge, Tower Bridge, hvezdáreň v Greenwichi a ďalšie zaujímavosti, ktorých počet sa zdá byť takmer nekonečný.

Časti Londýna

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vnútorný Londýn
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vonkajší Londýn
Panoráma londýnskeho City.
Červený "doubledecker" prechádzajúci Piccadilly Circus.
Trh vo Whitechapel.
Canary Wharf – najvyššia budova, One Canada Square, je najvyšším britským mrakodrapom od roku 1991. Pohľad z najvyššieho prechodu Tower Bridge.
City Hall v noci. Miesto, kde sa schádza Greater London Authority.

Centrálny Londýn

City of London

City of London (angl. tiež Square Mile – štvorcová míľa) je hlavným finančným centrom Spojeného kráľovstva a jedným z najdôležitejších na svete. Je riadená Corporation of London, inštitúciou, ktorá má stredoveké korene a na jej čele je Lord Mayor of London (v slovenskom prostredí primátor). V City je samostatná policajná zložka City of London police. Pôvodnú dominantu Katedrálu sv. Pavla doplnili vysoké budovy kancelárií vrátane najvyšších Tower 42 (známa skôr ako NatWest Tower) a 30 St Mary Axe (ľudovo nazývaná Gherkin (angl. uhorka), postavená v roku 2003).

City má iba malé množstvo stálych obyvateľov (asi 7 000), ale počas dňa tu pracuje až 300 000 ľudí. V poslednej dobe sa finančné centrum stále viac presúva z City do Canary Wharf na východe Londýna.

West End

West End je považovaný za najpopulárnejší nákupný a zábavný obvod Londýna. Nachádza sa tu aj Trafalgar Square, jedna z najnavštevovanejších pamiatok Londýna. Oxford Street je jednou z najznámejších ulíc sveta pre nakupovanie módneho značkového oblečenia. Vybieha z Charing Cross Road na východe cez Oxford Circus, kde pretína Regent Street, do Marble Arch na západ. Sídli na nej veľké množstvo obchodných domov známych firiem (Selfridges, John Lewis a Marks and Spencer). Tottenham Court Road smerujúca na sever z východného konca Oxford Street sa vyznačuje nadbytkom obchodov s hi-fi, počítačmi a inou elektronikou.

Na juh od východnej časti Oxford Street sa rozkladá Soho, sieť malých uličiek plných reštaurácií, krčmičiek, menších obchodov a butikov, divadiel a kín, rovnako ako mediálnych, filmových, inzertných a postprodukčných firiem. Soho je tiež známe svojimi rušnými klubmi, barmi a gay komunitou.

Piccadilly je známou dopravnou tepnou, ktorá vedie z Piccadilly Circus na východe k Hyde Park Corner na západe. V jej okolí nájdeme štvrť Mayfair a Green Park. Ďalšími dopravnými tepnami tejto časti mesta sú Regent Street a Bond Street.

Východný Londýn

Východný Londýn bol centrom metropolitnej priemyselnej oblasti a väčšina tohto územia je v súčasnosti výrazne prestavovaná ako časť Thames Gateway. Táto oblasť zohrala kľúčovú úlohu v úspešnej kandidatúre na usporiadanie Olympijských hier v roku 2012, a teraz prebieha výrazná obnova tohto územia pre zabezpečenie úspešného konania Olympiády. Je to už po druhýkrát v modernej histórii, keď je táto oblasť výrazne prestavovaná, po prvýkrát to bolo po náletoch nemeckého letectva v čase Druhej svetovej vojny.

East End

East End je najbližšie k pôvodnému londýnskemu prístavu a je oblasťou, kde sa najčastejšie usídľujú prisťahovalci prichádzajúci do prístavu. Boli to postupne prisťahovalecké vlny Francúzov, Hugenotov, Belgičanov, Židov a Pakistancov.

East End sa rozrastá z východnej časti City a zahrňuje tieto mestské časti – Whitechapel, Mile End, Bethnal Green, Hackney, Bow a Poplar. V tejto časti mesta sa nachádzajú mnohé zaujímavé miesta vrátane londýnskych trhovísk (Columbia Road Flower Market, Spitalfields Market, Brick Lane Market, Petticoat Lane Market) a niekoľko múzeí napríklad Geffrye Museum a Museum of Childhood v Bethnal Green.

East End je oblasť s nejasnými hranicami. Je to miesto opradené legendami, sentimentom a Cockney. Vyskytuje sa tu organizovaný zločin a gangsteri. V East Ende nájdeme jednu z najchudobnejších oblastí Spojeného kráľovstva.

Docklands

Docklands, mestská časť na Isle of Dogs, prechádza od roku 1980 búrlivým rozvojom. V prvých rokoch od roku 1980 bolo obsadzovaných mnoho skladov vo Wappingu a používali sa ako umelecké dielne a lacné ubytovne. To neodvratne pritiahlo pozornosť vlastníkov nehnuteľností, ktorí sa tu postupne sťahovali. London Docklands Development Corporation (LDDC) bola založená v roku 1981 aby naštartovala proces využitia a zmeny tváre tejto oblasti. Najznámejším výsledkom je Canary Wharf, ktorého najznámejšou dominantou je One Canada Square kancelárska budova (ktorá je často nesprávne nazývaná Canary Wharf), najvyšší britský mrakodrap od roku 1991.

Masívny rozvoj počas posledných rokov priniesol výstavbu mnohých ďalších mrakodrapov a mnoho významných firiem (investičné bankovníctvo, advokátske kancelárie a pod.) sem prenieslo svoje centrály. Príkladom týchto firiem sú HSBC, Barclays rovnako ako európska centrála Citigroup.

Rozvoj tohto územia vyprovokoval vznik mnohých reštaurácií a nočných klubov, ktoré boli otvorené v priľahlých obchodných centrách rovnako ako otvorenie niekoľkých komplexov kín. Spojenie tejto oblasti s metrom a s ostatnými časťami mesta zaisťuje Docklands Light Railway (DLR). Na severe od Temže v okolí Limehouse Basin a smerom k Wapping, rovnako tak na juhu od Temže boli pôvodné lodenice a staré doky prebudované na byty s vysokým nájomným pre skupiny bankárov, vývojárov softvéru a iných profesií pracujúcich vo finančnom centre v okolí Docklands. Ďalej na východ v londýnskom predmestí Newham je London City Airport a ExCeL Exhibition Centre.

Západný Londýn

Západný Londýn zahrňuje elegantné a nákladné rezidenčné oblasti ako Notting Hill, známej z filmu z roku 1999 s Hughom Grantom a Juliou Robertsovou. Vo vnútri tejto štvrti je aj známe antické trhovisko v Portobello Road. Kensington a Chelsea sú oblasti s najluxusnejším bývaním v Spojenom kráľovstve. Je tu aj uznávaná ulica Kings Road, stredisko nákupov a význačná dopravná tepna.

Západným smerom pri White City, blízko Shepherd's Bush, je hlavné operačné centrum BBC, a ešte ďalej na západ na predmestí Hillingdon, leží letisko Heathrow. Juhozápadným smerom od tejto časti nájdeme predmestie Richmond upon Thames vrátane Richmondu a Twickenhamu. Tento kút Londýna je domovom Richmond Parku, najväčšieho londýnskeho parku a vo Twickenhame má sídlo ragbyová únia.

Južný Londýn

V južnom Londýne nájdeme tak odlišné časti ako Wimbledon (známy usporadúvaním veľkého tenisového turnaja), Bermondsey a Dulwich. Greenwich - ležiaci na brehoch Temže v miestach, kde táto rieka meandruje je známy parkom a je tiež sídlom Royal Greenwich Observatory.

Brixton, Camberwell a Peckham sú domovom pre mnoho rodín imigrantov zo západnej Indie, ktorí sa do Spojeného kráľovstva prisťahovali v rokoch 1950, 1960 a 1970.

Severný Londýn

Severný Londýn zahrňuje napríklad predmestia Hampstead a Highgate, ktoré si uchovali vidiecky ráz. Severná časť je viac kopcovitá ako južná a z mnohých kopcov je nádherný rozhľad na mesto. Sú tu veľké parky vrátane Hampstead Heath s Parliament Hill známy výborným výhľadom na Londýn a Alexandra Park s Alexandra Palace. Mnoho oblastí má výrazné zastúpenie menšín napríklad Stamford Hill, v ktorom býva výrazná komunita ortodoxných židov, a Green Lanes v štvrti Harringay s výrazným zastúpením tureckej a gréckej menšiny. Islington, jedna z najbohatších oblastí severného Londýna je sídlom futbalového klubu Arsenal Londýn. Severný Londýn je aj sídlom ďalšieho známeho futbalového klubu Tottenham Hotspur, ktorého štadión je v blízkom Tottenhame.

Správne členenie

Veľký Londýn je rozdelený na 32 mestských častí a londýnske City. Jednotlivé samosprávy mestských štvrtí sú najdôležitejšou jednotkou miestnej správy Londýna a sú zodpovedné za väčšinu lokálnych služieb v oblasti, ktorú spravujú. City nie je spravované bežnou miestnou radou, ale historickou Corporation of London.

Greater London Authority (GLA), najvyšší správny orgán Veľkého Londýna, má vplyv na dianie v celej oblasti Veľkého Londýna a je zodpovedný za koordináciu činností samospráv mestských štvrtí, strategické plánovanie a chod služieb, ktoré majú dosah na celý Londýn ako napríklad polícia, požiarna ochrana a doprava. GLA sa skladá z Mayor of London (primátor) a London Assembly (mestské zastupiteľstvo).

Bývalý primátor Ken Livingstone, bol zvolený ako nezávislý kandidát vo voľbách v roku 2000. Napriek odporu všetkých významných politických strán a tlače sa spočiatku tešil veľkej podpore Londýnčanov. Vo voľbách v máji 2008 ho porazil Boris Johnson. Dnešné GLA bolo ustanovené ako náhrada za Greater London Council (GLC), ktorý vznikol v roku 1965 a bol zrušený v roku 1986 po politických šarvátkach medzi GLC (vtedy vedeným Kenom Livingstonom) a vládou konzervatívnej strany vedenou Margaret Thatcherovou.

Predchádzajúce londýnske administratívne úrady:

Po zrušení GLC v roku 1986, prešla väčšina jeho právomocí na samosprávy mestských štvrtí a zvyšok bol zabezpečovaný ich spoluprácou alebo inými nevolenými orgánmi. Samosprávy mestských obvodov tak získali značnú autonómiu a jednotný štatút a aj keď po obnovení GLC stratili určitú časť vplyvu, stále existujú oblasti v ktorých sú nezávislé od GLC. Londýn je v parlamente reprezentovaný 74 poslancami.

Policajnú službu pre 32 londýnskych obvodov zabezpečuje Metropolitan Police Service, všeobecne označovaná skôr ako Metropolitan Police, alebo jednoducho Met. City má svoju vlastnú policajnú správu City of London Police.

Zdravotná služba v Londýne je riadená vládou prostredníctvom National Health Service (NHS - národná zdravotná služba). Veľký Londýn je rozdelený na 5 Strategic Health Authorities [8].

Doprava

Londýnsky Doubledecker.
Letisko London Heathrow je najväčším letiskom sveta v počte odbavených cestujúcich na medzinárodných linkách
Vlaky Eurostaru od roku 2007 končia na londýnskej stanici St Pancras

Londýn je z pohľadu dopravy jedno z najrušnejších miest na svete. Doprava je spravovaná úradom primátora (Mayor Of London), ale jeho finančný vplyv je obmedzený. Výkonným orgánom riadenia londýnskeho dopravného systému je Transport for London (TfL). Sieť mestskej hromadnej dopravy je jedna z najrozsiahlejších na svete, ale často sa potýka s prehustením a výpadkami. Je jedným z najkomplexnejších dopravných systémov s 1 miliardou prepravených osôb metrom ročne.

Londýn je známy vďaka svojim červeným poschodovým autobusom (doubledecker), ktoré sú v prevádzke od roku 1956. Tieto autobusy budú vyradené z používania na hlavných linkách systému TfL. Posledný spoj pôjde tento autobus 9. decembra 2005 na linke 159. Ako pripomienky na používanie týchto autobusov majú byť zriadené dve linky, na ktorých bude doprava zabezpečovaná týmito autobusmi.

Dopravný systém Londýna obsahuje – London Underground (metro, zvyčajne označované pojmom tube); Bus (autobusová doprava); River Services (riečna doprava); Docklands Light Railway (DLR – spojenie Canary Wharf s ostatnými časťami Londýna); Croydon Tramlink (električka); National Rail (vlak) a Thameslink.

Od roku 2005, ako príprava na Letné olympijské hry 2012, bude do rozvoja londýnskej dopravnej infraštruktúry, najmä metra, investovaných 7 miliárd libier. V roku 2013 má byť sprevádzkované Crossrail - vlakové spojenie vedúce čiastočne nad zemou a čiastočne pod zemou a Cross River Tram - električková doprava z južného cez centrálny do severného Londýna. Tiež má byť vybudovaná nová vlaková stanica, pre rýchlejšie spojenie s Bruselom a Parížom.

Spojenie s ostatnými mestami Veľkej Británie a ostatnými mestami Európy a sveta je zabezpečené kvalitnou sieťou železníc, autobusových a leteckých liniek. Mesto Londýn ma 5 medzinárodných letísk, sú to Stansted, Luton, Gatwick, Heathrow a City (Londýnske letiská, Letisko London City Airport).

Vzdelanie

Westminster School, Harrow School a St. Paul's School sú jedny z najznámejších a najkvalitnejších stredných škôl na svete, všetky sídlia v Londýne.

Londýn je domovom University of London, jednou zo svetových megauniverzít. Sú do nej začlenené inštitúcie University College London, The London School of Economics and Political Science, Queen Mary University of London, Birkbeck a iné.

Okrem University of London je v meste aktívnych mnoho iných (menších) univerzít, napríklad University of Arts a City University London.

Médiá

Médiá Spojeného kráľovstva sú sústredené v Londýne. To sa občas prejavuje tým, že sa koncentrujú na londýnske témy viac, ako to zodpovedá ich významu. Všetky hlavné televízne spoločnosti majú svoje sídla v Londýne, vrátane BBC, čo je najrešpektovanejšia britská spravodajská a mediálna organizácia. V júni 2004 sa niektoré súčasti BBC, napríklad BBC Sport, CBBC, Cbeebies, BBC Three a BBC Radio Five Live, presťahovali na sever do Manchesteru. BBC má tiež regionálne stanice v mnohých ďalších britských mestách. Medzi ďalšie veľké televízne spoločnosti patria – ITV, BskyB, Channel 4 a Five. Londýn je tiež centrom filmovej tvorby s množstvom firiem zaoberajúcimi sa ich výrobou.

Anglickému novinovému trhu dominujú celoštátne noviny a sídla všetkých novinových vydavateľstiev sú umiestnené v Londýne (výnimkou je The Guardian, ktorého centrum je v Manchesteri, ale je redigovaný v Londýne). Do 70. rokov 20. storočia bol novinový priemysel sústredený na ulici Fleet Street, ale v priebehu 80. rokov s nástupom počítačovej digitálnej tlače, veľa spoločností sa presťahovalo do väčších kancelárskych komplexov, hlavne do Wapping blízko Tower Bridge. Posledná veľká spravodajská agentúra Reuters sa presunula do Canary Wharf v roku 2005. Napriek tomu sa pojem Fleet Street stále používa na označenie tlače ako inštitúcie. Mnoho celoštátnych novín vydáva svoje regionálne vydania pre severné Anglicko, Škótsko a Wales.

Londýn je strediskom britského filmového a televízneho odvetvia s veľkými štúdiami na západnom okraji mesta a postprodukčnými centrami v Soho. Londýn je jedno z dvoch najväčších miest sveta, spolu s New Yorkom, vydávajúcich anglické publikácie. Medzi globálne mediálne koncerny, ktoré majú sídlo v Londýne, patria vydavateľské skupiny ako napríklad Pearson, spravodajská agentúra Reuters a svetová dvojka reklamného odvetvia – WPP Group.

Londýnske lokálne média majú, rovnako ako vo zvyšku Anglicka, vo všeobecnosti menší vplyv, ako celoštátne, ale existujú niektoré zaujímavé tituly. V Londýne sú vydávané lokálne denníky napríklad Evening Standard a časopis Metro, ktorý je dostupný zadarmo najmä ráno na staniciach a vo vlakoch metra. Nezávislý týždenník Time Out Magazine ponúka informácie o koncertoch, filmoch a divadelných predstaveniach a je vydávaný od roku 1968. BBC prevádzkuje miestne londýnske rádio BBC London, vedľa ktorého existuje aj niekoľko nezávislých rádiových staníc ako napríklad Capital FM, Kiss 100 a Resonance FM.

Náboženstvo

Štadión klubu Arsenal.

Keď pápež Gregor Veľký v roku 597 poslal svätého Augustína aby uviedol Anglicko do katolíckej cirkvi, predpokladal, že titul, ktorý získa jeho vyslanec bude Arcibiskup londýnsky, pretože toto mesto bolo známe ako hlavné mesto rímskej kolónie Británia. Vzhľadom na to, že jeho posol bol vrelo privítaný v Kentskom kráľovstve, bolo arcibiskupstvo založené v Canterbury. Napriek tomu bol Londýn vždy dôležitým náboženským centrom a každý canterburský arcibiskup tu trávil mnoho času. Jeho oficiálna rezidencia je v Labet Palace.

Anglikánska cirkev má dvoch arcibiskupov – Arcibiskup londýnsky, ktorý spravuje časť Londýna na sever od Temže a ktorý sídli v najväčšom londýnskom barokovom chráme katedrále svätého Pavla a Arcibiskup southwarský, ktorý spravuje anglikánsku cirkev na juh od Temže. Dôležité národné a kráľovské ceremónie sú rozdelené medzi Katedrálu svätého Pavla a Westminsterské opátstvo, gotický kostol veľkosti katedrály. Rovnako ako v iných častiach Spojeného kráľovstva návštevy bohoslužieb klesajú a anglická cirkev sa musí vyrovnať s poklesom popularity.

Rímskokatolícky Arcibiskup westminsterský je všeobecne uznávaný ako hlava katolíckej cirkvi v Anglicku a Walese. Ďalšie tradičné protestantské cirkvi, ktoré majú rezidenciu v Londýne sú napríklad United Reformed Church a Quakers. Mnoho imigrantov založilo svoje vlastné cirkvi, napríklad je tu zastúpená gréckokatolícka cirkev a existujú tu ďalšie protestantské zbory. Londýn je najdôležitejším centrom islamu v Spojenom kráľovstve. Na dvoch londýnskych predmestiach sú enklávy s najväčším počtom moslimov v Spojenom kráľovstve – Tower Hamlets a Newham. London Central Mosque (londýnska centrálna mešita) je veľmi dobre známa londýnska silueta, postavená na okraji Regent’s Parku a ďalšie mešity sú aj v iných častiach mesta.

Hinduistický chrám v Neasden – Neasden Temple, je najväčším hinduistickým chrámom mimo Indie a zároveň pozoruhodným príkladom modernej budovy postavenej v tradičnom štýle. Väčšina dokonale prepracovaných a spletitých mramorových plastík použitých v chráme bolo vytesaných v Indii.

Viac ako dve tretiny britských židov žije v Londýne, čo radí Londýn na 13. miesto na svete v počte židov žijúcich mimo Izraela [9].

Šport

Londýn je miestom konania jedného z najväčších maratónov a masovou účasťou, Londýnskeho maratónu, uskutočnili sa tu Letné olympijské hry 1908, 1948 a 2012. Londýn bol zvolený ako miesto usporiadania Letných olympijských hier 2012 v júni 2005. Stal sa tak prvým mestom, kde sa uskutočnili letné olympijské hry po tretíkrát.

Najnavštevovanejším športom v Londýne je futbal a sídli tu niekoľko popredných futbalových klubov. V histórii neboli londýnske kluby príliš úspešné v získavaní najcennejších futbalových trofejí tak, ako napríklad Liverpool alebo Manchester United, ale súčasný Arsenal (založený vo Woolwich Arsenal, ale v roku 1913 sa presťahoval na Highbury a v 2006 na Emirates Stadium) a Chelsea (hrá na Stamford Bridge vo Fulhame) sú, spolu s Manchester United, považované za členov veľkej trojky - Big 3. V sezóne 2003/04 boli prvou dvojicou londýnskych klubov v najvyššej anglickej futbalovej súťaži, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach s víťazným Arsenalom. V sezóne 2004/05 sa situácia zopakovala, tentokrát zvíťazila Chelsea.

V sezóne 2007/08 hrá v najvyššej futbalovej súťaži FA Premier League päť londýnskych klubov – Arsenal, Tottenham, Chelsea, Fulham a West Ham United. V plne profesionalizovanej Football League (liga o jednu úroveň nižšia ako Premier League) hrá šesť londýnskych oddielov – Watford FC, Charlton Athletic Crystal Palace (hrajú v South Norwood), Leyton Orient, Millwall a Queens Park Rangers (QPR) – všetky už hrali v najvyššej lige.

Londýn bol jedným z miest konania Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1966 a Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 1996 a finálových stretnutí oboch turnajov. Londýn hostil finále PMEK v rokoch 1968, 1978 a 1972. Futbalový štadión vo Wembley – národný futbalový štadión, ktorý bol svedkom mnohých významných medzištátnych a klubových futbalových a ragby zápasov, bol do r. 2006 v rekonštrukcii. Po dobu jeho rekonštrukcie bol miestom dôležitých zápasov cardiffský Millennium Stadium.

Veľmi populárnym športom v Londýne je tiež ragby, ktorého priaznivci pochádzajú najmä zo stredných vrstiev spoločnosti zo severu a západu mesta. Anglický národný ragbyový štadión je v Twickenhame. Tri z dvanástich klubov elitnej ligy – Guinness Premiership pochádzajú z Londýna. Kluby London Irish, Saracens a Wasps hrajú na ihrisku mimo Veľkého Londýna, ale v metropolitnej oblasti. Harlequins, ktorí zostúpili po sezóne 2004/05 do nižšej súťaže National Division One, hrajú v oblasti Veľkého Londýna.

V Londýne sú dve kriketová ihriská – Lord’s Cricket Ground – domov Middlesex a Marylebone Cricket Club na predmestí St John's Wood kúsok na sever od Regent’s Parku a Oval – sídlo Surrey v južnom Londýne.

All England Lawn Tennis and Croquet Club je miestom konania známeho tenisového turnaja vo Wimbledone na juhovýchode Londýna. V roku 2012 sa stal Londýn dejiskom Olympijské hry (moderné), a to dňoch 27. júla do 12. augusta

Ekonomika

Londýnske City je finančným centrom Londýna, kde sídlia banky a maklérske, poisťovacie, právne a účtovnícke firmy. Druhé finančné centrum sa stavia v oblasti Canary Wharf na východe Londýna. Je to oveľa menšia oblasť ako City, ale rovnako významná, nachádza sa tam napríklad hlavné sídlo HSBC.

Sídla firiem mimo finančného odvetvia sú roztrúsené po celom centrálnom Londýne. Niektoré sú v City, ale väčšia časť je sústredená viac na západ v Mayfair, St. James's a Strand a ich okolí. Viac ako polovica firiem zaradených do rebríčka UK TOP100 majú svoje riadiace centrá v Londýne a viac ako 70 % v metropolitnej oblasti Londýna. Londýn je vedúcim globálnym centrom odborných služieb. 31 % svetových obchodov s valutami sa odohráva v Londýne, s väčším podielom obchodov s americkými dolármi ako v New Yorku a s väčším podielom obchodovania s eurom ako vo zvyšku Európy.

Turistika je jedno z najväčších odvetví britského priemyslu a v roku 2003 bola zdrojom príjmu pre 350 000 Londýnčanov [10].

Aj keď je londýnsky prístav až tretí najväčší prístav Spojeného kráľovstva, na rozdiel od doby, keď bol najväčším prístavom sveta, stále ním prechádza 50 miliónov ton tovaru ročne. Hlavný dok je teraz v Tilbury, mimo hranice Veľkého Londýna.

Londýnska ekonomika vytvára 365 000 miliónov dolárov ročne a je zdrojom 17 % hrubého domáceho produktu (HDP) Spojeného kráľovstva – v tom je zahrnutý iba samotný Londýn. Produkcia metropolitnej oblasti Londýna je oveľa väčšia – odhaduje sa na 600 000 miliónov dolárov (porovnateľná s HDP Holandska).

Zaujímavosti

  • Počas druhej svetovej vojny museli byť v londýnskej ZOO zabité všetky druhy jedovatých zvierat - dôvodom bol ich potencionálny únik v prípade bombardovania mesta.[11]
  • Automobilová doprava v centre Londýna sa hýbe podobnou rýchlosťou ako tá konská v minulom storočí.[11]

Turistické atrakcie

Bariéry na Temži, najväčšie pohyblivé zábrany proti záplavám na svete
Palace of Westminster pohľad cez rieku Temža.
pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.

Pozoruhodné miestaupraviť | upraviť zdroj

Budovy a monumentyupraviť | upraviť zdroj

Múzeá a galérieupraviť | upraviť zdroj

Britské múzeum

Trhy a obchodné centráupraviť | upraviť zdroj

Parky a záhradyupraviť | upraviť zdroj

Hyde Park

V Londýne je veľké množstvo otvorených priestranstiev. Deväť kráľovských parkov, v minulosti poľovných revírov, je dnes prístupných verejnosti. Green Park, St. James’s Park, Hyde Park a Kensington Gardens formujú pásmo zelene vo West Ende. Regent’s Park tvorí severnú hranicu centra Londýna, zatiaľ čo Greenwich Park, Bushy Park a Richmond Park sú oázou pokoja na londýnskych predmestiach. Mnoho menších parkov bolo založených pri bohatých súkromných rezidenciách pre súkromné používanie, ale časť je teraz prístupná pre verejnosť.

Väčšina parkov spravovaných londýnskou samosprávou bola vytvorená medzi polovicou 19. storočia a Druhou svetovou vojnou. Príkladom sú Victoria Park, Alexandra Park a Battersea Park. Niektoré parky na predmestiach, napríklad Hampstead Heath, Wimbledon Common a Epping Forest, majú neformálny prírodný charakter. Najvýznamnejšia záhrada, v ktorej sa platí vstupné je Royal Botanic Gardens v Kewe.

Panoramatický pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.
Panoramatický pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Londýn
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Londýn

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Vládne organizácieupraviť | upraviť zdroj

Cestovní sprievodcoviaupraviť | upraviť zdroj

  • VisitLondon, oficiálna turistická stránka. (po anglicky)

Ázerbájdžán
Élémir Bourges
Úmrtí v roce 2022
Ústřední mocnosti
Ústřední výbor Komunistické strany Československa
Ústav jaderné fyziky Akademie věd České republiky
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časové pásmo
Čechy
Černá smrt
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká národní banka
Česká národní rada
Česká republika na 1. místě!
Česká socialistická republika
Česká strana národně sociální
Česká strana sociálně demokratická
Česká Wikipedie
České Radiokomunikace
České století
Český rozhlas
Český zemský sněm
Česko
Československá socialistická republika
Československo
Československo-polský spor o Těšínsko
Čtrnáctý u stolu
Čtvrtá vláda Josefa Korčáka
Čtvrtek
Řád 25. února
Řád německých rytířů
Řád práce
Řád Vítězného února
Říjen
Římská legie
Římské číslice
Římskokatolická církev
Řež
Šestá vláda Lubomíra Štrougala
Šimon Roháček
Šumperk
Švédsko
Ženeva
Židé
Živočichové
Životní prostředí
.pl
1. říjen
1. březen
1. duben
1. květen
1. leden
1. polská armáda
1. srpen
1. září
10. únor
10. červenec
10. říjen
10. březen
10. duben
10. leden
10. prosinec
10. srpen
10. září
11. červen
11. říjen
11. duben
11. květen
11. leden
11. listopad
11. prosinec
11. srpen
11. září
1187
12. červen
12. červenec
12. říjen
12. březen
12. duben
12. květen
12. leden
12. srpen
12. září
1201
1221
1226
1269
1296
13. únor
13. březen
13. duben
13. leden
13. listopad
13. prosinec
13. září
1385
14. únor
14. červenec
14. říjen
14. březen
14. duben
14. listopad
14. září
1415
1461
1483
1487
1495
15
15. únor
15. březen
15. duben
15. prosinec
15. srpen
15. září
1501
1521
1550
1552
1554
1555
1568
1569
1572
1576
16. únor
16. říjen
16. březen
16. duben
16. květen
16. prosinec
16. září
1600
1615
1623
1638
1639
1645
1652
1659
1667
1670
1683
1685
1688
1695
17. únor
17. červen
17. červenec
17. říjen
17. březen
17. duben
17. květen
17. prosinec
17. století
17. září
1705
1714
1715
1721
1722
1723
1733
1735
1755
1763
1765
1771
1772
1774
1777
1779
1782
1785
1787
1788
1789
1791
1793
1794
1795
1799
18. červenec
18. duben
18. leden
18. listopad
18. století
18. září
1811
1812
1813
1815
1817
1822
1825
1826
1829
1830
1831
1832
1834
1835
1836
1837
1838
1839
1840
1841
1842
1843
1845
1846
1847
1848
1849
1850
1851
1852
1852 ve fotografii
1852 v loďstvech
1853
1854
1855
1856
1857
1858
1860
1861
1862
1863
1864
1866
1869
1870
1871
1872
1873
1875
1876
1877
1878
1879
1880
1881
1882
1883
1885
1886
1889
1890
1891
1892
1893
1895
1898
1899
19. červen
19. březen
19. duben
19. květen
19. leden
19. listopad
19. prosinec
19. srpen
19. století
19. září
1900
1901
1902
1903
1904
1905
1907
1908
1909
1910
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1937
1938
1939
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1961
1963
1965
1966
1967
1969
1970
1971
1972
1973
1974
1975
1977
1978
1979
1981
1982
1984
1985
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2. únor
2. červen
2. červenec
2. březen
2. květen
2. listopad
2. prosinec
2. srpen
2. tisíciletí
2. září
20. únor
20. březen
20. duben
20. květen
20. leden
20. prosinec
20. století
20. září
2001
2002
2003
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2012
2013
2015
2017
2018
2020
2022
2023
21. červen
21. červenec
21. říjen
21. květen
21. leden
21. listopad
21. prosinec
21. století
21. září
22. červen
22. březen
22. duben
22. prosinec
22. září
23. únor
23. červen
23. červenec
23. duben
23. leden
23. září
24. únor
24. červen
24. duben
24. květen
24. leden
24. listopad
24. prosinec
24. září
25. únor
25. červenec
25. říjen
25. květen
25. listopad
25. prosinec
25. srpen
25. září
26. červenec
26. březen
26. duben
26. květen
26. leden
26. listopad
26. srpen
26. září
27. červen
27. říjen
27. leden
27. září
28. únor
28. leden
28. listopad
28. prosinec
28. srpen
28. září
29. únor
29. říjen
29. duben
29. květen
29. leden
29. prosinec
29. srpen
29. září
3. únor
3. březen
3. leden
3. listopad
3. prosinec
3. srpen
3. září
30. duben
30. leden
30. září
303. stíhací peruť
31. červenec
31. říjen
31. březen
31. srpen
366
4. únor
4. červen
4. březen
4. duben
4. květen
4. leden
4. listopad
4. září
422
5. červen
5. květen
5. leden
5. listopad
5. září
6. únor
6. červenec
6. březen
6. duben
6. květen
6. prosinec
6. srpen
6. září
622
69
7. únor
7. červenec
7. březen
7. květen
7. leden
7. prosinec
7. září
787
8. únor
8. leden
8. listopad
8. prosinec
8. září
9. červen
9. březen
9. květen
9. září
920
954
Adolf Srb
Adolph Lønborg
Akademie výtvarných umění v Praze
Akta X
Aktuálně.cz
Alžběta Alexandrine Bourbonská
Alžběta Bavorská
Alžběta II.
Albert Gessmann
Alena Munková
Alexej Konstantinovič Tolstoj
Alfréd Šebek
Alfred Grünfeld
Alice z Thouars
Alma mater
Alois Jiránek
Alois Sedláček
Alois Strnad
Alonso Pérez de Guzmán
Americká válka za nezávislost
Americký dolar
Anatol Svahilec
Andrej Babiš
Andrej Barčák mladší
Andrzej Duda
Anežka Hrabětová-Uhrová
Anežka Přemyslovna
Anexe
Angličtina
Anna Bayerová
Annibale de Gasparis
Antonín Švehla
Antonín Benjamin Svojsík
Antonín Krumnikl
Antonín Marek
Antonín Zápotocký
Antonín Zelenka
Antoni Gaudí
Anton Bielek
Apple
Archiv výtvarného umění
Arménie
Astana
August II. Silný
August III. Polský
Austrálie
Autoritní kontrola
Bílá paní (film)
Běloruština
Bělorusko
Břetislav Lvovský
Březost
Babylón
Balaklija
Baltové
Baltské moře
Barbora Habsburská
Barbora Hoblová
Barcelona
Barská konfederace
Baseball
Bedřich Kisch
Bedřich Kloužek
Benedikt XV.
Bertrand Barère de Vieuzac
Biskupin
Bitva o Berlín
Bitva o Británii
Bitva o Monte Cassino
Bitva u Grunwaldu
Bitva u Lehnice
Bitva u Saratogy
Bitva u Vídně
Blood Sugar Sex Magik
Bohumil Havlasa
Bohumil Med
Bohumil Modrý
Bohumil Urban
Bohuslav Koukal
Bohuslav Sobotka
Boleslav Chrabrý
Boleslav III. Křivoústý
Boris Johnson
Borneo
Botostroj (film)
Bourboni
Brian Binnie
Buněčná teorie
Byzantská říše
Calamity Jane
Camp Nou
Car
Carl Lützow
Caroline Vanhove
Carpoforo Tencalla
Caspar David Friedrich
Celestýn I.
Cesta kolem světa
Charkovská oblast
Charles Sanders Peirce
Charles Spearman
Charles Taze Russell
Charles W. Fairbanks
Chmelnického povstání
Christianizace
Christoph Martin Wieland
Chris Columbus
Clarke Abel
Colin Firth
Commons:Featured pictures/cs
Commonwealth realm
Cornelius Vanderbilt
Curzonova linie
Czartoryští
Dánsko
Dějiny Polska
Dělení Polska
Dacrycarpus dacrydioides
Damasus I.
Dana Bartůňková
Dana Zátopková
Demonstrace
Deutsche Bank
Diktatura
Doba bronzová
Docent
Doktor sociálně-politických věd
Doména nejvyššího řádu#Národní doména nejvyššího řádu
Doubravka Přemyslovna
Druhá Francouzská republika
Druhá Polská republika
Druhá republika
Druhá světová válka
Druhá vláda Josefa Korčáka
Druhé Francouzské císařství
Druhý nikajský koncil
Dušan Havlíček
Dvorecký most
Dynastie
Economia
Eduard August Schroeder
Eduard Wenisch
Eduard Weyr
Edvard Beneš
Edward Śmigły-Rydz
Edwin Markham
Emanuel Dyk
Emanuel Krescenc Liška
Emanuel Pippich
Emil Peters
Emil Zátopek
Emotikon
Encyklopedie
Espoo
Evropa
Evropská komise
Evropská unie
F. X. Svoboda
Facebook
Federální shromáždění
Felix Neumann
Felix Téver
Ferdinand Blumentritt
Ferdinand von Lindemann
File:Návrh založení Wikimedia Česká republika 2008 A.JPG
File:WM CZ - Výroční zpráva 2016.pdf
Filipíny
Fondy Evropské unie
François Benoist
François Sulpice Beudant
Francie
Francis Scott Fitzgerald
Franklin Pierce
František Čapka (politik)
František Štědrý
František Adolf Borovský
František Benhart
František I. Rakouský
František Janda (architekt)
František Josef Andrlík
František Kaván
František Kincl
František Kordač
František Kratochvíl
František Musil (skladatel)
František Nábělek
František Ondřich
František Pinc
František Pitra
František Podlena
František Reichel
František Udržal
Franz Hroch
Franz Werfel
Freddie Mercury
Frenštát pod Radhoštěm
Fridrich Kristián Saský
Friedrich Legler
Friedrich von Georgi
Friedrich von Hügel
Fulgence Bienvenüe
Gallus Anonymus
Gdaňsk
Gdaňský záliv
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník ÚV KSČ
Generalplan Ost
Geodata
Germáni
Gerolamo Cardano
Gesta principum Polonorum
Giacomo Meyerbeer
Gilotina
Giovanni Agostino Abate
Giovanni Girolamo Saccheri
Golda Meirová
Gregoriánský kalendář
Grunge
Guinea-Bissau
Gustavo Kuerten
Gustav Brauner
Hadždž
Haličsko-vladiměřské království
Harald Paetz
Heliocentrismus
Henri Becquerel
Henry Purcell
Henry Silva
Hesensko
Hidžra
Hladomor
Hlavní město
Hlavní strana
Hnězdno
Holokaust
Honda
Hornoslezská povstání
Hospodářské noviny
Howard Walter Florey
Hrubý domácí produkt
Hustota zalidnění
IDnes
Iglu
Ignác Raab
Index lidského rozvoje
Indonésie
Iniciativa Most
International Standard Book Number
Inuiti
Invaze do Polska (1939)
Ion Luca Caragiale
IPhone
Irene Papasová
ISO 3166-1
ISO 3166-2:PL
Ivan David
Ivan Knotek
Izjum
Izrael
Ján kardinál Černoch
Jérémy Toulalan
Józef Beck
Józef Piłsudski
Július Ďuriš
Jaderný reaktor
Jagellonci
Jagellonská univerzita
Jakub Blacký
Jaltská konference
Jantarová stezka
Jan Černý (politik)
Jan Řežábek
Jan Štěrba (politik)
Jan Evangelista Purkyně
Jan Fischer
Jan Henryk Dąbrowski
Jan III. Sobieski
Jan Kasal
Jan Kozina
Jan Lála
Jan Ladislav Sýkora
Jan Lier
Jan Malypetr
Jan Masaryk
Jan Matejko
Jan Mazoch
Jan Nedvěd
Jan Neliba
Jan Nepomuk František Desolda
Jan Pehel
Jan Ruml
Jan Sokol
Jan Stejskal (politik)
Jan Stráský
Jan Syrový
Jan Werich
Japonsko
Jaromír Žák
Jaromír Algayer
Jaromír Císař
Jaromír Johanes
Jaromír Obzina
Jaromír Velecký
Jaroslav Marvan
Jaroslav Wykrent
Jazyk (lingvistika)
Jean-Paul Marat
Jemen
Jerevan
Jesse James
Jiří Bartoška
Jiří Fridrich Hohenlohe
Jiří Hálek
Jiří Kolář
Jiří Lábus
Jiří Mayer (lékař)
Jiří Novák (houslista)
Jiří Paroubek
Jiří Rusnok
Jiří Seifert
Jiří Svoboda (cestovatel)
Jiří Svoboda (režisér)
Jižní Asie
Jihovýchodní Asie
Jindřich Štreit
Jindřich II. Pobožný
Jindřich Kàan z Albestů
Jindřich V. Sálský
Jitka Kolínská
Johann Baptist Blobner
Johann Christian Bach
John Adams Whipple
John Dreyer
Josef Anýž
Josef Baar (politik)
Josef Bergler
Josef Bernat
Josef Božek
Josef Bradna
Josef Brenner
Josef Dobiáš (kněz)
Josef Doubrava
Josef Emanuel Hibsch
Josef Hromádka
Josef Illík
Josef Kempný
Josef Kořán
Josef Korčák
Josef Lux
Josef Tošovský
Josef Tomeš
Josef Václav Frič
Josef Velda
Joseph Joffre
Joseph Maria Koudelka
Josif Vissarionovič Stalin
Jozef Agnelli
Jozef Lenárt
Julius III.
Julius Neubronner
Křesťanství
K. M. Walló
Kašubština
Kaliningradská oblast
Kamila Špráchalová
Kanada
Kandidát věd
Kapetovci
Kara Mustafa
Kardinál
Karel Čapek
Karel Fořt (ovocnář)
Karel Höger
Karel Honzík
Karel III. Britský
Karel IV.
Karel Janák
Karel Juliš
Karel Kramář
Karel Ludvík Rakousko-Těšínský
Karel Neuwirth (urolog)
Karel Urbánek (politik)
Karel VI.
Karel Wisnar
Karlův most
Karl Lagerfeld
Karl Ungermann
Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev
Kateřina II. Veliká
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1852
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katyňský masakr
Kavkazská válka
Kazachstán
Kazimír III. Veliký
Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století
KDU-ČSL
Keltové
Ken Starr
Kevin Sorbo
KGB
Klára Doležalová
Klára Joklová
Klementinum
Klement Gottwald
Kliment Čermák
Kmen (sociologie)
Kościuszkovo povstání
Kolektivizace
Komunismus
Komunistická strana Čech a Moravy
Komunistická strana Československa
Komunistický režim v Československu
Komunita open source představuje své výsledky na devátém LinuxExpu
Konšel
Konžská demokratická republika
Kongresové Polsko
Konrád Henlein
Konrád I. Mazovský
Konstantin Fehrenbach
Kontrabas
Konzervativní strana (Spojené království)
Kooptace do České národní rady 1989-1990
Koruna česká
Kosmická sonda
Královský hrad (Varšava)
Krčmaňská aféra
Krajský národní výbor
Krakov
Krakovské povstání
Kreva
Krevská unie
Kristina Saská
Kriticky ohrožený taxon
Krymský chanát
Kujavsko
Kulturní památka
Kulturní památka (Česko)
Kupjansk
Květnový převrat (Polsko)
Květoslava Kořínková
Ladislav Adamec
Ladislav Dvořák (ministr)
Ladislav Fuks
Ladislav Medňanský
Ladislav Vodrážka
Ladislav Zápotocký
Latina
Laver Cup
Lednové povstání
Legislativní rada vlády
Lenka Baarová
Leonardo Nascimento de Araújo
Leopold Filip Kolowrat-Krakowsky
Leopold Gottlieb (balneolog)
Leopold Heyrovský (právník)
Leopold II.
Leo Meisl
Les
Lester Allan Pelton
Letní olympijské hry 1972
Levý blok (koalice)
Liberius
Library of Congress Control Number
Lidé
Linda McCartney
LinuxExpo
Listopadové povstání
Litevština
Litevské velkoknížectví
Litva
Liz Trussová
Londýn
Loreto Vittori
Lužická kultura
Lužická Nisa
Lublinská unie
Lubomír Štrougal
Ludvík Hilgert
Ludvík IV. Francouzský
Ludvík VIII. Francouzský
Ludvík XIV.
Luigi Lucheni
Lukáš Houser
Lvov
Mária Wittner
Média:Pl-Rzeczpospolita.ogg
Míla Tomášová
Měšek I.
Maďarsko
Madagaskar
Magdalena Anderssonová
Malajsie
Maršál Polska
Marek Blahuš
Marián Čalfa
Marianne von Werefkinová
Marie Kalašová
Marie Karolína Rakouská
Marie Petzoldová-Sittová
Marie Podvalová
Marie Ryšavá
Marie Tereza Habsburská (1638)
Martin Bursík
Martin Frič
Martin Mejstřík
Massalia (planetka)
Matej Lúčan
Mateusz Morawiecki
Mazovčané
Medína
Mekka
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Michael Keaton
Michael Kocáb
Michail Sergejevič Gorbačov
Michal Horáček
Michal Sedloň
Michal Sup
Mikoláš Aleš
Mikuláš Koperník
Mikuláš Pálffy (1552–1600)
Milán Václavík
Milan Hodža
Miloš Adamec
Miloš Zeman
Miloslav Šmídmajer
Miloslav Boďa
Miloslav Fleischmann
Miná
Ministerstvo vnitra České republiky
Mirek Topolánek
Miroslav Malovec
Miroslav Vacek
Miroslav Vladyka
Mise OSN v Kongu
Mistr FIDE
Mlžný les
Mnichovský masakr
Mohamed
Mongolský vpád do Evropy
Morava
Moravský zemský sněm
Mormonismus
Moskva
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní divadlo
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Národní památkový ústav
Národní strana (1848)
Národnost
Němčina
Německá říše
Německé císařství
Německé zločiny v Polsku za druhé světové války
Německo
Německo-polský pakt o neútočení
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nancy Pelosiová
Napoleon Bonaparte
Napoleon III.
NASA
Nejvyšší soud České republiky
Nestátní nezisková organizace
Nevermind
NGO market
Niccolò Jommelli
Nihil novi
Nirvana
Normalizace
Nosorožcovití
Nosorožec sumaterský
Nová Kaledonie
Novinky.cz
Novoměstská radnice
Nupedia
Nystadská smlouva
Občanské fórum
Občanské sdružení
Obležení Hlohova
Obrazoborectví
Obyvatelstvo
Odra
Okresní národní výbor
Oldřich Černík
Oldřich Nový
Olga Scheinpflugová
Olga Walló
Ondřej Pavelka
OpenStreetMap
Operace Tannenberg
Operace Visla
Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj
Organizace spojených národů
Organizace ukrajinských nacionalistů
Oscar Blumenthal
Oskar Pollak
Osmanská říše
Otakar Černý (novinář)
Otakar Ševčík
Otakar Hůrka
Otakar Motejl
Ozbrojené síly Ukrajiny
Pátá vláda Lubomíra Štrougala
Předseda Sněmovny reprezentantů Spojených států amerických
Předseda vlády
Přemyslovci
Přemysl Otakar II.
Paříž
Palestinská autonomie
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panovník
Panthéon
Papež
Pardubice
Parita kupní síly
Parlamentní republika
Pavel Šámal
Pavel Šafařík
Pavel Kysilka
Pavel Nový
Pavol Hrivnák
Personální unie
Petr Brož
Petr Fiala
Petr Horák
Petr Kuboš
Petr Nečas
Petr Pithart
Petr Zenkl
Ph.D.
Piastovci
Pietro Gasparri
Podolí (Praha)
Podzimní knižní veletrh
Poláci
Polština
Polané (západní)
Politik
Polská exilová vláda
Polská hymna
Polská lidová republika
Polská republika (rozcestník)
Polská vlajka
Polské království
Polské království (1916–1918)
Polský odboj během druhé světové války
Polský podzemní stát
Polsko
Polsko-litevská unie
Polsko-litevská unie (1569–1795)
Polsko-litevská válka
Polsko-sovětská válka
Polsko-ukrajinská válka
Polygamie
Pomořansko
Poniatowští
Poprava
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Poslední mohykán
Povstání tchaj-pchingů
Poznaňské povstání
Poznaňské velkovévodství
Poznaňsko
Pražská defenestrace (1483)
Pražské jaro
Praha
Prales
Premiéra
Prokop Drtina
Protestantismus
Pruské Slezsko
Prusko
Prusko-dánská válka
První bitva na Marně
První moravská spořitelna
První republika
První světová válka
Puebla (stát)
Purkmistr
Q15735556
Q15735556#identifiers
Q15735556#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q725653
Q725653#identifiers
Q725653#identifiers|Editovat na Wikidatech
Růžena Nasková
R.U.R.
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Raquel Welch
Režisér
Red Hot Chili Peppers
Registr smluv
Renesanční architektura
Republika
Richard Bienert
Robert Koldewey
Roger Federer
Rok
Roman Prymula
Rose McGowan
Royal Court Theatre
Rozloha
Rudá armáda
Rudolf Beran
Rudolf Horský
Rudolf Winternitz
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruské impérium
Rusko
Rusko-polská válka (1605–1618)
Rysy
Sýrie
Saúdská Arábie
Saint-Germain-en-Laye
Sametová revoluce
Sanace (Polsko)
Santiago Ramón y Cajal
Sarmati
Satira
Saul Kripke
Sedmidenní válka
Sedmiletá válka
Sejm
Senátní obvod č. 71 – Ostrava-město
Senát Parlamentu České republiky
Severní válka
Severoatlantická aliance
Severomoravský kraj
Seznam britských králů
Seznam měn
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam nejdéle vládnoucích britských panovníků
Seznam představitelů Polska
Seznam premiérů Česka
Seznam premiérů Československa
Seznam premiérů Spojeného království
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Skanzen
Skauting
Skytové
Slezané
Slezské vojvodství
Slované
Slovanské náboženství
Slovenská národní knihovna
Slovensko
Smells Like Teen Spirit
Sněmovna národů Federálního shromáždění
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
Sněm Království českého
Solidarita (Polsko)
Sonja Sázavská
Soubor:100401-N-0696M-202 Rose McGowan (cropped).jpg
Soubor:Ales Portrait.jpg
Soubor:Anatol Svahilec v klipu pro soutěž Československo 1948–1989.jpg
Soubor:Antoni Gaudi 1878.jpg
Soubor:Biskupin - gate and wall.jpg
Soubor:Border changes in history of Poland.png
Soubor:Chris Columbus.jpg
Soubor:Colin Firth and Barbara Stockings (cropped).jpg
Soubor:Destroyed Warsaw, capital of Poland, January 1945.jpg
Soubor:Emblem of the Government of the Czech Republic.svg
Soubor:EU-Poland.svg
Soubor:Europa Jagellonica.svg
Soubor:Flag of Poland.svg
Soubor:Freddie Mercury performing in New Haven, CT, November 1977.jpg
Soubor:F Scott Fitzgerald 1921.jpg
Soubor:Grunwald Wojciech Kossak.jpg
Soubor:Gustavo Kuerten2.jpeg
Soubor:Herb Polski.svg
Soubor:HonzaNedved.JPG
Soubor:Howard Walter Florey 1945.jpg
Soubor:Jagro WMCZ 2021 01.jpg
Soubor:Jan Sokol, 2015 (02).jpg
Soubor:Jaroslav Wykrent.jpg
Soubor:Jklamo-IMG 2263.JPG
Soubor:Kahikatea.jpg
Soubor:Karl Lagerfeld.jpg
Soubor:Kevin Sorbo.jpg
Soubor:Klára Joklová.jpg
Soubor:KWP 2007 Juan.jpg
Soubor:Languages of Central Europe 1910 v češtině.png
Soubor:Leonardo Nascimento de Araujo 2011.jpg
Soubor:Linda McCartney 1976.jpg
Soubor:Michael-Keaton.jpg
Soubor:MieszkoDagome.jpg
Soubor:Olga Walló 2009.jpg
Soubor:O Pavelka Praha 2015.JPG
Soubor:Paul Nadar - Henri Becquerel.jpg
Soubor:Pavel Nový.JPG
Soubor:Petr Broz vedec.jpg
Soubor:Polska-ww1-nation.png
Soubor:Praha, 15 let české Wikipedie, čekání na dort.jpg
Soubor:Praha, Dejvice, NTK, Wikikonference 2011, panelová diskuze, Limojoe.jpg
Soubor:Praha, Slovenská 21, kancelář WMČR (2019-09-28 09.48.30).jpg
Soubor:Praha, Slovenská 21, Svět-Hub 02.jpg
Soubor:RaquelWelchApr2010.jpg
Soubor:Rosa rhino.jpg
Soubor:SEF2007a.jpg
Soubor:Strajk sierpniowy w Stoczni Gdańskiej im. Lenina 34.jpg
Soubor:Toulalan.JPG
Soubor:Veronika Freimanova (2).JPG
Soubor:Vyrocni zprava WMCZ 2022 interactive.pdf
Soubor:Werner Herzog Bruxelles 02.jpg
Soubor:Wikiconference Brno 20141129-164856 main program.jpg
Soubor:Wikikonference-2019-UPCE-067-Group-Photos.jpg
Soubor:Wikiměsto Olomouc, group picture (cropped).jpg
Soubor:Wikimedia CZ General Assembly 2017 883.jpg
Soubor:Wikimedia Hackathon Prague 2019 - 2019-05-18 - Group Picture - 0391.jpg
Soubor:Wikimedia Summit 2019 - Portrait Vojtěch Dostál.jpg
Soubor:Wikipedie narozeniny 20-33.jpg
Soubor:William Devane 1974.JPG
Soubor:WMCZ 2014 Petr Novak.jpg
Soubor:WMCZ LinuxExpo booth.jpg
Soubor:Wroclaw - Uniwersytet Wroclawski o poranku.jpg
Soubor:Yvetta Blanarovicova.JPG
Sovětská invaze do Polska
Sovětské represe proti Polákům a polským občanům 1939–1946
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7185-245-7
Speciální:Zdroje knih/80-7239-179-8
Speciální:Zdroje knih/80-901103-0-4
Speciální:Zdroje knih/80-901579-5-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-7360-796-8
Spojené království
Spojené státy americké
Spolek
Srpen
Státní znak Polska
Střední Evropa
Střední Litva
Staša Fleischmannová
Stanisław Żółkiewski
Stanislav Gross
Stanislav II. August Poniatowski
Stanislav Rázl
Stanovy
Staré Město (Praha)
Staroměstská radnice
Strana zelených
Stromovka
Sudetoněmecká strana
Sumatra
Světová obchodní organizace
Svobodná licence
Svobodné město Krakov
Szlachta
Třeboň
Třetí Československá republika
Třetí vláda Josefa Korčáka
Tři vejce do skla
T. Svatopluk
Teresa Titos Garzón
Tereza Budková
Terorismus
Tetička (film, 1941)
Thomas Wyatt
Tomáš Baťa
Tomáš Berdych
Tommaso Campanella
Toruň
Udórz (hrad)
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinská povstalecká armáda
Ukrajinská protiofenzíva v Charkovské oblasti
Urologie
Václavské náměstí
Václav Ženíšek
Václav Boleslav Janda
Václav Bouček
Václav Holek
Václav Klaus
Václav Koranda (básník)
Václav Kosmák
Václav Markup
Václav Nelhýbel
Václav Neubert
Václav Novotný (historik)
Václav Razik
Václav Viktor Morávek
Vídeňský kongres
Východní Asie
Východní blok
Východní Prusko
Valerij Poljakov
Varšava
Varšavská konfederace
Varšavské knížectví
Varšavské povstání
Velký hadronový urychlovač
Velkopolské povstání
Velkopolské povstání (1806)
Velkopolsko (historické území)
Velvyslanec
Verejnosť proti násiliu
Veronika Freimanová
Versailleská smlouva
Vesmír
Vilém Bukovský
Vilém Hejl
Vilém IV. Lucemburský
Vilém Nikodém
Vilém Petrželka
Vilemína Luisa Bádenská
Viliam Široký
Vinohrady (Praha)
Virtual International Authority File
Visegrádská skupina
Viselská kosa
Viselský záliv
Vislané
Vitellius
Vláda Josefa Kempného a Josefa Korčáka
Vláda Josefa Korčáka, Ladislava Adamce, Františka Pitry a Petra Pitharta
Vláda Ladislava Adamce
Vláda Petra Fialy
Vláda Stanislava Rázla
Vladimír Špidla
Vladimír Podborský (archeolog)
Vladimír Slavínský
Vladislav I. Lokýtek
Vlado Milunić
Vlasta Burian
Vlasta Děkanová
Vlastimil Podracký
Vlastimil Tusar
Vltava
Volby do České národní rady 1971
Volby do České národní rady 1976
Volby do České národní rady 1981
Volby do České národní rady 1986
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 1996
Volby do Sněmovny lidu Federálního shromáždění 1990
Volby do Sněmovny národů Federálního shromáždění 1992
Volební právo v Česku
Volyňský masakr
Voyager 1
Vratislavská univerzita
Vysoká škola politická ústředního výboru Komunistické strany Československa
Wenzel Wenhart
Werner Herzog
Wettinové
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikikonference
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikimedia Czech Republic?oldid=1450543
Wikimedia Hackathon 2019
Wikimedia Slovensko
Wikimedium
Wikipedie
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nástěnka/Wikimedia ČR/Popiš památku (2019)
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedista
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiki miluje památky
Wilhelm Ressel
William Dampier
William Devane
Winfield Scott
XIII. sjezd KSČ
XIV. sjezd KSČ
XV. sjezd KSČ
XVI. sjezd KSČ
XVII. sjezd KSČ
XVIII. sjezd KSČ
X (sociální síť)
YouTube
Yvetta Blanarovičová
Září
Zánik Československa
Złoty
Zaolzie
Zbyšek Pechr
Zdeněk Chotěnovský
Zdeněk Fierlinger
Zdeněk Horčík
Zdeněk Kolářský (houslista)
Zdeněk Podskalský
Zdenka Tichotová
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení v Pueble 2017
Zemská armáda
Zlaté svobody
Znárodnění




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk