Londýn - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Londýn
Londýn
London
Hlavné mesto Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
Greater London collage 2013.png
Štát Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Konštituentná krajina Anglicko
Región Veľký Londýn
Obce City, Westminster a 31 obvodov
Rieka Temža
Súradnice 51°30′26″S 0°07′39″Z / 51,50722°S 0,12750°Z / 51.50722; -0.12750
Rozloha 1 572 km² (157 200 ha)
Obyvateľstvo 8 908 081 (2018)
Hustota 5 666 obyv./km²
Starosta (Mayor) Sadiq Khan (Labouristická strana)
Časové pásmo ZEČ
 - letný čas ZELČ
PSČ rôzne
Poloha mesta v Anglicku
Red pog.svg
Poloha mesta v Anglicku
Veľký Londýn
Veľký Londýn
Wikimedia Commons: London
Webová stránka: london.gov.uk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Demonym: Londýnčan, Londýnčanka

Londýn (angl. London) je hlavné a najväčšie mesto Anglicka a Spojeného kráľovstva. Je to tretie najväčie mesto v Európe. Leží na juhovýchode krajiny pri ústí rieky Temža. V súčasnosti je pre svoju polohu a politické podmienky najvýznamnejším finančným centrom na celom svete.[1] Produkuje 17% HDP Spojeného kráľovstva. Londýn je spoločne s mestami New York, Tokio a Paríž označovaný ako jedno zo štyroch najdôležitejších miest sveta.

Londýn je domovom mnohých inštitúcií s medzinárodnou pôsobnosťou, ako aj nadnárodných spoločností a organizácií. Nachádza sa v ňom veľa dôležitých inštitúcií a kultúrnych ustanovizní, vrátane celosvetovo známych divadiel, múzeí, koncertných siení, palácov a ďalších miest.

Definícia Londýna

Dnes sa pod pojmom „Londýn“ zvyčajne označuje londýnske súmestie známe ako Veľký Londýn, ktorý bol administratívne založený v roku 1965. Je rozdelený na 33 správnych obvodov. Z nich dva historické obvody si podržali štatút mesta: City of London a City of Westminster. Historicky bola Londýnom nazývaná štvorcová míľa londýnskeho City, čo bolo akési centrum, od ktorého sa mesto rozrastalo na všetky strany. Medzi rokmi 1889 a 1965 bol tiež Londýnom označovaný okres Londýn, ktorý pokrýval oblasť dnes známu ako Vnútorný Londýn.

Ako stred Londýna je označovaný pomník na Charing Cross, ležiaci hneď vedľa rovnomennej stanice. Starí Rimania stred Londýna označili Londýnskym kameňom v City.

Geografia a podnebie

Veľký Londýn má rozlohu 1 579 km²; je tiež prístavom na rieke Temža, ktorá je prispôsobená na lodnú dopravu. Londýn (City of London) bol založený na severnom brehu Temže a mnoho storočí cez ňu viedol iba jediný most, tzv. London Bridge. V 18. storočí boli postavené ďalšie mosty, čo malo za následok expanziu mesta do všetkých smerov, pretože rovná alebo mierne zvlnená krajina okolo rieky nepredstavovala žiadnu prírodnú prekážku. Aj keď v meste je niekoľko kopcov, napríklad Parliament Hill alebo Primrose Hill, sú neveľmi rozľahlé a nepredstavovali pre rozvoj mesta žiadnu prekážku. Vďaka týmto skutočnostiam má Londýn takmer kruhový pôdorys.

Rieka Temža bola kedysi ďaleko širšia a plytšia ako je dnes. Rieka, ktorá preteká Londýnom dnes, bola zovretá do brehov a mnoho prítokov do Temže preteká Londýnskym podzemím. Temža je prílivová rieka a kvôli tomu Londýn bol a stále je ohrozovaný záplavami. Táto hrozba sa časom stávala stále reálnejšia vďaka pomalému zdvíhaniu hladiny rieky a tiež kvôli pomalému „nakláňaniu“ Veľkej Británie (na severe zvyšovaniu a na juhu znižovaniu), spôsobené post-ľadovcovým izostatickým zdvíhaním. Ako ochrana pred možnými záplavami boli vybudované bariéry na Temži vo Woolwichi. Na začiatku roku 2005 sa objavili špekulácie, že tieto bariéry by nemuseli byť dostačujúce a bolo odporúčané, aby boli postavené ďalšie, 10 míľ dlhé bariéry po prúde rieky[2].

Londýn má mierne podnebie. Letá sú teplé, ale iba výnimočne príliš horúce, zimy chladné, ale iba výnimočne mrazivé a zrážky sú pravidelné, ale nie príliš husté. Letné teploty iba občas prekročia 33 °C, aj keď sa tieto vysoké letné teploty v poslednej dobe stávajú bežnými. Najvyššia zaznamenaná teplota v Londýne je 37,9 °C. Bola nameraná na letisku Heathrow počas horúceho leta 2003. Husté sneženia sú tu takmer neznámou skutočnosťou. Počas niekoľkých posledných zimných období sa sneh objavil asi dvakrát a napadol do výšky cca 25 mm. Priemerné ročné zrážky v Londýne (pod 600 mm) sú nižšie ako v Ríme alebo Sydney. Londýnska zástavba, s teplými vyhrievanými budovami, vytvára mikroklímu, ktorá občas zvyšuje teplotu vnútri Londýna o 5 °C oproti okoliu.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov Londýna v roku 1801 bol asi 860 000 (pre porovnanie Paríž mal v roku 1802 asi 670 000 obyvateľov). Londýn bol najľudnatejším mestom od roku 1825 do 1925, keď bol prekonaný New Yorkom.

Pre obyvateľov a ich prízvuk Londýna sa používa pojem Cockney. Veľký Londýn (1 579 km²) má oficiálne 8 908 081 obyvateľov (2018), čo ho radí po Istanbule (15 mil.) a Moskve (12,5 mil.) na 3. najľudnatejše mesto Európy.

Pri sčítaní v roku 2001 klasifikovali obyvatelia Londýna svoju etnickú skupinu takto: 76 % - beloch („britský beloch“, „írsky beloch“ alebo „iný beloch“), 10 % - Ind, Bangladéšan a Pakistanec, 5 % - Afričan, 5 % - Karibik, 3 % - miešanec, 1 % - Číňan. Náboženstvo: 58,25 % – kresťania, 15,8 % - bez vyznania. Asi 21,8 % obyvateľov uvádzalo miesto narodenia mimo Európsku úniu. Íri, s počtom asi 200 000, sú najpočetnejšou skupinou ľudí narodených mimo Spojeného kráľovstva.

Počet obyvateľov Londýna vrátane prímestských častí (Veľký Londýn) bol podľa výsledkov sčítania ľudí v roku 2001 8 278 251.[3] Počtom obyvateľov bol v tom čase Londýn tretím najväčším mestom v Európe po Moskve (11,7 miliónov obyvateľov v roku 2000) a Paríži (9,6 miliónov obyvateľov v roku 1999).

Na rozdiel od iných štátov neposkytuje Spojené kráľovstvo národne koordinované počty obyvateľov oblasti hlavného mesta (angl. London’s metropolitan area) s ohľadom na sledovanie osôb dochádzajúcich do Londýna do zamestnania a ekonomický vplyv. Tento údaj tak každé mesto spracováva podľa vlastných pravidiel. Podľa niektorých zdrojov zahrňuje metropolitná oblasť Londýna plochu 16 043 km² s počtom obyvateľov 13 945 000 – čo je viac ako počet obyvateľov Škótska, Walesu a Severného Írska dohromady.[4] Podľa tejto definície je oblasť Londýna spolu s oblasťou Moskvy (asi 14 miliónov obyvateľov) najväčšou metropolitnou oblasťou Európy a je väčšia ako oblasť Paríža (11,5 miliónov v roku 2004). Ale definíciu oblasti z tohto prameňa je potrebné brať s maximálnou opatrnosťou, lebo obsahuje miesta dosť vzdialené od Londýna, napr. Dover, ležiaci na brehoch Lamanšského prielivu alebo Colchester mesto na severe Essexu. Po odčítaní východného Kentu, severného Essexu a West Berkshire je tento počet medzi 12 až 12,5 miliónmi.

V roku 2004 zastupiteľstvo Veľkého Londýna oficiálne vyhlásilo londýnsky metropolitný región (angl. metropolitan region) s centrom v Londýne s rozlohou 27 224 km² a počtom obyvateľov približne 18 000 000. Toto územie zahrňuje Veľký Londýn, celé juhovýchodné Anglicko a jednu tretinu východného Anglicka. Metropolitný región je odlišný pojem od metropolitnej oblasti. Zahrňuje územia s obrovským množstvom spojení a sieti medzi obývanými oblasťami. Je potrebné poznamenať, že metropolitný región, tak ako je tu definovaný, má málo spoločného s tým, čo je pod pojmom “Londýn” označované v britskom prostredí[5][6][7].

História

Tower Bridge za súmraku
Výmena stráží pred Buckinghamským palácom.
Hlavný článok o historickom vývoji Londýna - Dejiny Londýna.

Prvé zaznamenané meno mesta dnes známeho ako Londýn, bolo Londinium. Bola to vtedy osada, ktorú v roku 43 po Kristovi založili rímske légie cisára Claudia. Gaius Iulius Caesar však prišiel do Británie už o 97 rokov skôr a prekročil rieku Temžu blízko neskoršieho Londýna. V tej dobe ale nezanechal akékoľvek stopy osídlenia.

Na začiatku 7. storočia prišla do Londýna kresťanská misia z Ríma. Bol založený prvý chrám Sv. Pavla – malý drevený kostolík – a mesto sa začalo obnovovať ako obchodný prístav. V roku 851 vtrhli do Londýna Vikingovia a zničili značnú časť mesta. V roku 886 sa kráľ Alfréd Veľký podľa legendy znovu zmocnil Londýna a vybudoval ho tak, že sa stal najväčším mestom kráľovstva a predstihol dokonca aj hlavné mesto Winchester.

Rok 1066, najznámejší dátum anglických dejín, je rokom poslednej invázie a okupácie cudzími vojskami. Viliam I. Dobyvateľ si nárokoval anglickú korunu a vyslal cez Lamanšský prieliv svoju armádu a v bitke pri Hastingse porazil kráľa Haralda.

Pozostatky normanských výšinných hradov v Anglicku podávajú svedectvo o vojenskej moci slúžiacej nájazdníkom k udržaniu vplyvu na dobytých územiach, aj keď Wales a Škótsko im odolávali niekoľko storočí. Normani zaviedli feudálny systém s aristokraciou, ktorá zaobchádzala s domorodými Anglosasmi ako s nevoľníkmi. Vládnuca trieda hovorila po francúzsky až do 13. storočia, keď sa reč zmiešala so starou angličtinou roľníkov. O vplyve stredovekej cirkvi svedčia katedrály, ktoré sú dnes ozdobou britských miest.

Po niekoľkoročnej vysiľujúcej občianskej vojne nastolili tudorovskí panovníci mier a posilnili národné sebavedomie. To sa prejavilo odtrhnutím od rímskej cirkvi (kvôli rozvodu Henricha VIII. a Kataríny Aragónskej) a následným rušením kláštorov. Henrichova dcéra Mária I. Krvavá sa pokúsila zaviesť katolicizmus, ale za vlády jej nevlastnej sestry Alžbety I. si anglikánska cirkev upevnila postavenie. Začali sa vypravovať lode na zámorské objavné cesty, čo vyvolalo konflikty s ostatnými európskymi mocnosťami snažiacimi sa využiť Nový svet. Renesančné umenie a vzdelanosť sa šírili z kontinentálnej Európy do Británie, ktorá vtedy dala svetu dramatika Williama Shakespeara.

Koniec vlády Alžbety I. signalizoval začiatok vnútorných nepokojov. Na trón zasadol Jakub I., ktorého viera, že králi panujú z vôle Božej, vyvolala roztržky s parlamentom. Za vlády syna Karola I. konflikt vyústil do občianskej vojny, ktorá skončila kráľovou popravou. V roku 1660 opäť získal trón Karol II. Po jeho smrti musel Jakub II. opustiť krajinu kvôli katolíckej viere. Protestantizmus opäť utvrdilo panovanie Viliama III. Oranžského a Márie II. Stuartovej, ktorí potlačili povstanie katolíckych jakobitov.

V 18. storočí sa Británia, už zotavená z občianskej vojny, rozvinula v obchodnú a priemyselnú veľmoc. Londýn sa stal centrom bankovníctva, silnela trieda kupcov a inteligencie. Stále trvajúca námorná prevaha položila základy britského impéria a parné stroje, prieplavy a železnica približovali začiatok priemyselnej revolúcie. Rastúca sebadôvera sa odrazila na honosných stavbách a elegantnej móde. Ale v dôsledku preľudnenia miest sa podmienky najchudobnejších vrstiev obyvateľstva čím ďalej viac zhoršovali.

Keď sa v roku 1837 stala princezná Viktória kráľovnou, mala iba 18 rokov. Británia zápasila s premenou poľnohospodárskej krajiny na najmocnejší priemyselný štát na svete. Rozvoj impéria posilňoval sebadôveru národa a otváral britským výrobkom zahraničné trhy. Zrýchľujúci sa rast miest priniesol zdravotné ťažkosti a problémy s bývaním. Začalo sa formovať silné robotnícke hnutie. Ale v roku 1901, na sklonku dlhého panovania obľúbenej Viktórie, sa podmienky už začali zlepšovať, lebo viac ľudí dostalo volebné právo a do praxe bol uvedený všeobecný vzdelávací systém.

V roku 1901 skončila vláda kráľovnej Viktórie, britská spoločnosť odhodila mnohé zábrany 19. storočia a nastúpila éra radosti a vzrušenia. Tú však prerušila prvá svetová vojna. Následné ekonomické problémy vyvrcholili veľkou hospodárskou krízou v 30. rokoch a priniesli biedu miliónom obyvateľov.

Pravdepodobne najväčšia premena Londýna v posledných 100 rokoch bola spôsobená nemeckou Luftwaffe, ktorá bombardovala Londýn počas 2. svetovej vojny. Pri bombardovaní bolo zabitých viac ako 30 000 obyvateľov Londýna a zničených mnoho budov. Následná zástavba na vybombardovaných miestach v 50., 60. a 70. rokoch bola veľmi rozmanitá a viedla k výstavbe domov, ktorých novodobá architektúra sa často nehodí k štýlu pôvodných budov. Londýn bol tiež častým cieľom útokov IRA, čím chcela táto organizácia prinútiť britskú vládu k vyjednávaniu so stranou Sinn Féin o osamostatnení Severného Írska. Tieto útoky skončili v roku 1997, keď IRA oficiálne zložila zbrane. 7. júla 2005 zaútočili islamskí teroristi na tri stanice podzemnej dráhy a jeden autobus, pričom bolo zabitých 33 ľudí. Tento útok prišiel za menej ako 24 hodín od chvíle, keď bol Londýn vyhlásený ako hostiteľ Letných olympijských hier v roku 2012. Ďalší útok bol uskutočnený 21. júla 2005, našťastie sa však zaobišiel bez vážnych následkov. V roku 2012 sa v Londýne uskutočnila letná olympiáda. V Marci 2017 zrazil terorista autom ľudí na moste kde spolu zabil 6 ľudí.

Dnešný Londýn

Dnešný Veľký Londýn zahrňuje City a 32 správnych obvodov, vrátane Mesta Westminster. Centrum spoločenského diania Londýna je Westminster, kde sídli väčšina obchodov a zábavných centier. V meste sídlia tiež vedenia najväčších britských priemyselných podnikov (okrem finančného sektoru) a vláda Spojeného kráľovstva. Londýnske City (v Londýne sa tiež môžeme stretnúť s názvom „Square mile“ - štvorcová míľa) je najväčšie bankové centrum na svete a hlavné obchodné centrum Európy. Vedenia viac ako 100 z 500 najväčších podnikov Európy sídlia práve v Londýne. Londýnsky devízový trh je najväčší na svete, s denným obratom prevyšujúcim 500 miliárd dolárov, čo je viac, ako keby sa spojili devízové trhy New Yorku a Tokia dohromady. Aj keď sú ulice City cez týždeň veľmi rušné, počas víkendu sú takmer ľudoprázdne, keďže tu nie sú takmer žiadni stáli obyvatelia.

Londýn patrí k najviac navštevovaným mestám na svete. Turistické atrakcie sa nachádzajú najmä v centrálnom Londýne. Patrí medzi nich historické City; West End a jeho známe kiná, bary, kluby, obchody a reštaurácie; Westminster s Westminsterským opátstvom, Buckinghamský palác, Clarence House atď. Ďalej je to Vedecké múzeum, Prírodovedné múzeum, Britské múzeum, Národná galéria, galérie Tate Britain a Tate Modern, mosty London Bridge, Tower Bridge, hvezdáreň v Greenwichi a ďalšie zaujímavosti, ktorých počet sa zdá byť takmer nekonečný.

Časti Londýna

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vnútorný Londýn
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vonkajší Londýn
Panoráma londýnskeho City.
Červený "doubledecker" prechádzajúci Piccadilly Circus.
Trh vo Whitechapel.
Canary Wharf – najvyššia budova, One Canada Square, je najvyšším britským mrakodrapom od roku 1991. Pohľad z najvyššieho prechodu Tower Bridge.
City Hall v noci. Miesto, kde sa schádza Greater London Authority.

Centrálny Londýn

City of London

City of London (angl. tiež Square Mile – štvorcová míľa) je hlavným finančným centrom Spojeného kráľovstva a jedným z najdôležitejších na svete. Je riadená Corporation of London, inštitúciou, ktorá má stredoveké korene a na jej čele je Lord Mayor of London (v slovenskom prostredí primátor). V City je samostatná policajná zložka City of London police. Pôvodnú dominantu Katedrálu sv. Pavla doplnili vysoké budovy kancelárií vrátane najvyšších Tower 42 (známa skôr ako NatWest Tower) a 30 St Mary Axe (ľudovo nazývaná Gherkin (angl. uhorka), postavená v roku 2003).

City má iba malé množstvo stálych obyvateľov (asi 7 000), ale počas dňa tu pracuje až 300 000 ľudí. V poslednej dobe sa finančné centrum stále viac presúva z City do Canary Wharf na východe Londýna.

West End

West End je považovaný za najpopulárnejší nákupný a zábavný obvod Londýna. Nachádza sa tu aj Trafalgar Square, jedna z najnavštevovanejších pamiatok Londýna. Oxford Street je jednou z najznámejších ulíc sveta pre nakupovanie módneho značkového oblečenia. Vybieha z Charing Cross Road na východe cez Oxford Circus, kde pretína Regent Street, do Marble Arch na západ. Sídli na nej veľké množstvo obchodných domov známych firiem (Selfridges, John Lewis a Marks and Spencer). Tottenham Court Road smerujúca na sever z východného konca Oxford Street sa vyznačuje nadbytkom obchodov s hi-fi, počítačmi a inou elektronikou.

Na juh od východnej časti Oxford Street sa rozkladá Soho, sieť malých uličiek plných reštaurácií, krčmičiek, menších obchodov a butikov, divadiel a kín, rovnako ako mediálnych, filmových, inzertných a postprodukčných firiem. Soho je tiež známe svojimi rušnými klubmi, barmi a gay komunitou.

Piccadilly je známou dopravnou tepnou, ktorá vedie z Piccadilly Circus na východe k Hyde Park Corner na západe. V jej okolí nájdeme štvrť Mayfair a Green Park. Ďalšími dopravnými tepnami tejto časti mesta sú Regent Street a Bond Street.

Východný Londýn

Východný Londýn bol centrom metropolitnej priemyselnej oblasti a väčšina tohto územia je v súčasnosti výrazne prestavovaná ako časť Thames Gateway. Táto oblasť zohrala kľúčovú úlohu v úspešnej kandidatúre na usporiadanie Olympijských hier v roku 2012, a teraz prebieha výrazná obnova tohto územia pre zabezpečenie úspešného konania Olympiády. Je to už po druhýkrát v modernej histórii, keď je táto oblasť výrazne prestavovaná, po prvýkrát to bolo po náletoch nemeckého letectva v čase Druhej svetovej vojny.

East End

East End je najbližšie k pôvodnému londýnskemu prístavu a je oblasťou, kde sa najčastejšie usídľujú prisťahovalci prichádzajúci do prístavu. Boli to postupne prisťahovalecké vlny Francúzov, Hugenotov, Belgičanov, Židov a Pakistancov.

East End sa rozrastá z východnej časti City a zahrňuje tieto mestské časti – Whitechapel, Mile End, Bethnal Green, Hackney, Bow a Poplar. V tejto časti mesta sa nachádzajú mnohé zaujímavé miesta vrátane londýnskych trhovísk (Columbia Road Flower Market, Spitalfields Market, Brick Lane Market, Petticoat Lane Market) a niekoľko múzeí napríklad Geffrye Museum a Museum of Childhood v Bethnal Green.

East End je oblasť s nejasnými hranicami. Je to miesto opradené legendami, sentimentom a Cockney. Vyskytuje sa tu organizovaný zločin a gangsteri. V East Ende nájdeme jednu z najchudobnejších oblastí Spojeného kráľovstva.

Docklands

Docklands, mestská časť na Isle of Dogs, prechádza od roku 1980 búrlivým rozvojom. V prvých rokoch od roku 1980 bolo obsadzovaných mnoho skladov vo Wappingu a používali sa ako umelecké dielne a lacné ubytovne. To neodvratne pritiahlo pozornosť vlastníkov nehnuteľností, ktorí sa tu postupne sťahovali. London Docklands Development Corporation (LDDC) bola založená v roku 1981 aby naštartovala proces využitia a zmeny tváre tejto oblasti. Najznámejším výsledkom je Canary Wharf, ktorého najznámejšou dominantou je One Canada Square kancelárska budova (ktorá je často nesprávne nazývaná Canary Wharf), najvyšší britský mrakodrap od roku 1991.

Masívny rozvoj počas posledných rokov priniesol výstavbu mnohých ďalších mrakodrapov a mnoho významných firiem (investičné bankovníctvo, advokátske kancelárie a pod.) sem prenieslo svoje centrály. Príkladom týchto firiem sú HSBC, Barclays rovnako ako európska centrála Citigroup.

Rozvoj tohto územia vyprovokoval vznik mnohých reštaurácií a nočných klubov, ktoré boli otvorené v priľahlých obchodných centrách rovnako ako otvorenie niekoľkých komplexov kín. Spojenie tejto oblasti s metrom a s ostatnými časťami mesta zaisťuje Docklands Light Railway (DLR). Na severe od Temže v okolí Limehouse Basin a smerom k Wapping, rovnako tak na juhu od Temže boli pôvodné lodenice a staré doky prebudované na byty s vysokým nájomným pre skupiny bankárov, vývojárov softvéru a iných profesií pracujúcich vo finančnom centre v okolí Docklands. Ďalej na východ v londýnskom predmestí Newham je London City Airport a ExCeL Exhibition Centre.

Západný Londýn

Západný Londýn zahrňuje elegantné a nákladné rezidenčné oblasti ako Notting Hill, známej z filmu z roku 1999 s Hughom Grantom a Juliou Robertsovou. Vo vnútri tejto štvrti je aj známe antické trhovisko v Portobello Road. Kensington a Chelsea sú oblasti s najluxusnejším bývaním v Spojenom kráľovstve. Je tu aj uznávaná ulica Kings Road, stredisko nákupov a význačná dopravná tepna.

Západným smerom pri White City, blízko Shepherd's Bush, je hlavné operačné centrum BBC, a ešte ďalej na západ na predmestí Hillingdon, leží letisko Heathrow. Juhozápadným smerom od tejto časti nájdeme predmestie Richmond upon Thames vrátane Richmondu a Twickenhamu. Tento kút Londýna je domovom Richmond Parku, najväčšieho londýnskeho parku a vo Twickenhame má sídlo ragbyová únia.

Južný Londýn

V južnom Londýne nájdeme tak odlišné časti ako Wimbledon (známy usporadúvaním veľkého tenisového turnaja), Bermondsey a Dulwich. Greenwich - ležiaci na brehoch Temže v miestach, kde táto rieka meandruje je známy parkom a je tiež sídlom Royal Greenwich Observatory.

Brixton, Camberwell a Peckham sú domovom pre mnoho rodín imigrantov zo západnej Indie, ktorí sa do Spojeného kráľovstva prisťahovali v rokoch 1950, 1960 a 1970.

Severný Londýn

Severný Londýn zahrňuje napríklad predmestia Hampstead a Highgate, ktoré si uchovali vidiecky ráz. Severná časť je viac kopcovitá ako južná a z mnohých kopcov je nádherný rozhľad na mesto. Sú tu veľké parky vrátane Hampstead Heath s Parliament Hill známy výborným výhľadom na Londýn a Alexandra Park s Alexandra Palace. Mnoho oblastí má výrazné zastúpenie menšín napríklad Stamford Hill, v ktorom býva výrazná komunita ortodoxných židov, a Green Lanes v štvrti Harringay s výrazným zastúpením tureckej a gréckej menšiny. Islington, jedna z najbohatších oblastí severného Londýna je sídlom futbalového klubu Arsenal Londýn. Severný Londýn je aj sídlom ďalšieho známeho futbalového klubu Tottenham Hotspur, ktorého štadión je v blízkom Tottenhame.

Správne členenie

Veľký Londýn je rozdelený na 32 mestských častí a londýnske City. Jednotlivé samosprávy mestských štvrtí sú najdôležitejšou jednotkou miestnej správy Londýna a sú zodpovedné za väčšinu lokálnych služieb v oblasti, ktorú spravujú. City nie je spravované bežnou miestnou radou, ale historickou Corporation of London.

Greater London Authority (GLA), najvyšší správny orgán Veľkého Londýna, má vplyv na dianie v celej oblasti Veľkého Londýna a je zodpovedný za koordináciu činností samospráv mestských štvrtí, strategické plánovanie a chod služieb, ktoré majú dosah na celý Londýn ako napríklad polícia, požiarna ochrana a doprava. GLA sa skladá z Mayor of London (primátor) a London Assembly (mestské zastupiteľstvo).

Bývalý primátor Ken Livingstone, bol zvolený ako nezávislý kandidát vo voľbách v roku 2000. Napriek odporu všetkých významných politických strán a tlače sa spočiatku tešil veľkej podpore Londýnčanov. Vo voľbách v máji 2008 ho porazil Boris Johnson. Dnešné GLA bolo ustanovené ako náhrada za Greater London Council (GLC), ktorý vznikol v roku 1965 a bol zrušený v roku 1986 po politických šarvátkach medzi GLC (vtedy vedeným Kenom Livingstonom) a vládou konzervatívnej strany vedenou Margaret Thatcherovou.

Predchádzajúce londýnske administratívne úrady:

Po zrušení GLC v roku 1986, prešla väčšina jeho právomocí na samosprávy mestských štvrtí a zvyšok bol zabezpečovaný ich spoluprácou alebo inými nevolenými orgánmi. Samosprávy mestských obvodov tak získali značnú autonómiu a jednotný štatút a aj keď po obnovení GLC stratili určitú časť vplyvu, stále existujú oblasti v ktorých sú nezávislé od GLC. Londýn je v parlamente reprezentovaný 74 poslancami.

Policajnú službu pre 32 londýnskych obvodov zabezpečuje Metropolitan Police Service, všeobecne označovaná skôr ako Metropolitan Police, alebo jednoducho Met. City má svoju vlastnú policajnú správu City of London Police.

Zdravotná služba v Londýne je riadená vládou prostredníctvom National Health Service (NHS - národná zdravotná služba). Veľký Londýn je rozdelený na 5 Strategic Health Authorities [8].

Doprava

Londýnsky Doubledecker.
Letisko London Heathrow je najväčším letiskom sveta v počte odbavených cestujúcich na medzinárodných linkách
Vlaky Eurostaru od roku 2007 končia na londýnskej stanici St Pancras

Londýn je z pohľadu dopravy jedno z najrušnejších miest na svete. Doprava je spravovaná úradom primátora (Mayor Of London), ale jeho finančný vplyv je obmedzený. Výkonným orgánom riadenia londýnskeho dopravného systému je Transport for London (TfL). Sieť mestskej hromadnej dopravy je jedna z najrozsiahlejších na svete, ale často sa potýka s prehustením a výpadkami. Je jedným z najkomplexnejších dopravných systémov s 1 miliardou prepravených osôb metrom ročne.

Londýn je známy vďaka svojim červeným poschodovým autobusom (doubledecker), ktoré sú v prevádzke od roku 1956. Tieto autobusy budú vyradené z používania na hlavných linkách systému TfL. Posledný spoj pôjde tento autobus 9. decembra 2005 na linke 159. Ako pripomienky na používanie týchto autobusov majú byť zriadené dve linky, na ktorých bude doprava zabezpečovaná týmito autobusmi.

Dopravný systém Londýna obsahuje – London Underground (metro, zvyčajne označované pojmom tube); Bus (autobusová doprava); River Services (riečna doprava); Docklands Light Railway (DLR – spojenie Canary Wharf s ostatnými časťami Londýna); Croydon Tramlink (električka); National Rail (vlak) a Thameslink.

Od roku 2005, ako príprava na Letné olympijské hry 2012, bude do rozvoja londýnskej dopravnej infraštruktúry, najmä metra, investovaných 7 miliárd libier. V roku 2013 má byť sprevádzkované Crossrail - vlakové spojenie vedúce čiastočne nad zemou a čiastočne pod zemou a Cross River Tram - električková doprava z južného cez centrálny do severného Londýna. Tiež má byť vybudovaná nová vlaková stanica, pre rýchlejšie spojenie s Bruselom a Parížom.

Spojenie s ostatnými mestami Veľkej Británie a ostatnými mestami Európy a sveta je zabezpečené kvalitnou sieťou železníc, autobusových a leteckých liniek. Mesto Londýn ma 5 medzinárodných letísk, sú to Stansted, Luton, Gatwick, Heathrow a City (Londýnske letiská, Letisko London City Airport).

Vzdelanie

Westminster School, Harrow School a St. Paul's School sú jedny z najznámejších a najkvalitnejších stredných škôl na svete, všetky sídlia v Londýne.

Londýn je domovom University of London, jednou zo svetových megauniverzít. Sú do nej začlenené inštitúcie University College London, The London School of Economics and Political Science, Queen Mary University of London, Birkbeck a iné.

Okrem University of London je v meste aktívnych mnoho iných (menších) univerzít, napríklad University of Arts a City University London.

Médiá

Médiá Spojeného kráľovstva sú sústredené v Londýne. To sa občas prejavuje tým, že sa koncentrujú na londýnske témy viac, ako to zodpovedá ich významu. Všetky hlavné televízne spoločnosti majú svoje sídla v Londýne, vrátane BBC, čo je najrešpektovanejšia britská spravodajská a mediálna organizácia. V júni 2004 sa niektoré súčasti BBC, napríklad BBC Sport, CBBC, Cbeebies, BBC Three a BBC Radio Five Live, presťahovali na sever do Manchesteru. BBC má tiež regionálne stanice v mnohých ďalších britských mestách. Medzi ďalšie veľké televízne spoločnosti patria – ITV, BskyB, Channel 4 a Five. Londýn je tiež centrom filmovej tvorby s množstvom firiem zaoberajúcimi sa ich výrobou.

Anglickému novinovému trhu dominujú celoštátne noviny a sídla všetkých novinových vydavateľstiev sú umiestnené v Londýne (výnimkou je The Guardian, ktorého centrum je v Manchesteri, ale je redigovaný v Londýne). Do 70. rokov 20. storočia bol novinový priemysel sústredený na ulici Fleet Street, ale v priebehu 80. rokov s nástupom počítačovej digitálnej tlače, veľa spoločností sa presťahovalo do väčších kancelárskych komplexov, hlavne do Wapping blízko Tower Bridge. Posledná veľká spravodajská agentúra Reuters sa presunula do Canary Wharf v roku 2005. Napriek tomu sa pojem Fleet Street stále používa na označenie tlače ako inštitúcie. Mnoho celoštátnych novín vydáva svoje regionálne vydania pre severné Anglicko, Škótsko a Wales.

Londýn je strediskom britského filmového a televízneho odvetvia s veľkými štúdiami na západnom okraji mesta a postprodukčnými centrami v Soho. Londýn je jedno z dvoch najväčších miest sveta, spolu s New Yorkom, vydávajúcich anglické publikácie. Medzi globálne mediálne koncerny, ktoré majú sídlo v Londýne, patria vydavateľské skupiny ako napríklad Pearson, spravodajská agentúra Reuters a svetová dvojka reklamného odvetvia – WPP Group.

Londýnske lokálne média majú, rovnako ako vo zvyšku Anglicka, vo všeobecnosti menší vplyv, ako celoštátne, ale existujú niektoré zaujímavé tituly. V Londýne sú vydávané lokálne denníky napríklad Evening Standard a časopis Metro, ktorý je dostupný zadarmo najmä ráno na staniciach a vo vlakoch metra. Nezávislý týždenník Time Out Magazine ponúka informácie o koncertoch, filmoch a divadelných predstaveniach a je vydávaný od roku 1968. BBC prevádzkuje miestne londýnske rádio BBC London, vedľa ktorého existuje aj niekoľko nezávislých rádiových staníc ako napríklad Capital FM, Kiss 100 a Resonance FM.

Náboženstvo

Štadión klubu Arsenal.

Keď pápež Gregor Veľký v roku 597 poslal svätého Augustína aby uviedol Anglicko do katolíckej cirkvi, predpokladal, že titul, ktorý získa jeho vyslanec bude Arcibiskup londýnsky, pretože toto mesto bolo známe ako hlavné mesto rímskej kolónie Británia. Vzhľadom na to, že jeho posol bol vrelo privítaný v Kentskom kráľovstve, bolo arcibiskupstvo založené v Canterbury. Napriek tomu bol Londýn vždy dôležitým náboženským centrom a každý canterburský arcibiskup tu trávil mnoho času. Jeho oficiálna rezidencia je v Labet Palace.

Anglikánska cirkev má dvoch arcibiskupov – Arcibiskup londýnsky, ktorý spravuje časť Londýna na sever od Temže a ktorý sídli v najväčšom londýnskom barokovom chráme katedrále svätého Pavla a Arcibiskup southwarský, ktorý spravuje anglikánsku cirkev na juh od Temže. Dôležité národné a kráľovské ceremónie sú rozdelené medzi Katedrálu svätého Pavla a Westminsterské opátstvo, gotický kostol veľkosti katedrály. Rovnako ako v iných častiach Spojeného kráľovstva návštevy bohoslužieb klesajú a anglická cirkev sa musí vyrovnať s poklesom popularity.

Rímskokatolícky Arcibiskup westminsterský je všeobecne uznávaný ako hlava katolíckej cirkvi v Anglicku a Walese. Ďalšie tradičné protestantské cirkvi, ktoré majú rezidenciu v Londýne sú napríklad United Reformed Church a Quakers. Mnoho imigrantov založilo svoje vlastné cirkvi, napríklad je tu zastúpená gréckokatolícka cirkev a existujú tu ďalšie protestantské zbory. Londýn je najdôležitejším centrom islamu v Spojenom kráľovstve. Na dvoch londýnskych predmestiach sú enklávy s najväčším počtom moslimov v Spojenom kráľovstve – Tower Hamlets a Newham. London Central Mosque (londýnska centrálna mešita) je veľmi dobre známa londýnska silueta, postavená na okraji Regent’s Parku a ďalšie mešity sú aj v iných častiach mesta.

Hinduistický chrám v Neasden – Neasden Temple, je najväčším hinduistickým chrámom mimo Indie a zároveň pozoruhodným príkladom modernej budovy postavenej v tradičnom štýle. Väčšina dokonale prepracovaných a spletitých mramorových plastík použitých v chráme bolo vytesaných v Indii.

Viac ako dve tretiny britských židov žije v Londýne, čo radí Londýn na 13. miesto na svete v počte židov žijúcich mimo Izraela [9].

Šport

Londýn je miestom konania jedného z najväčších maratónov a masovou účasťou, Londýnskeho maratónu, uskutočnili sa tu Letné olympijské hry 1908, 1948 a 2012. Londýn bol zvolený ako miesto usporiadania Letných olympijských hier 2012 v júni 2005. Stal sa tak prvým mestom, kde sa uskutočnili letné olympijské hry po tretíkrát.

Najnavštevovanejším športom v Londýne je futbal a sídli tu niekoľko popredných futbalových klubov. V histórii neboli londýnske kluby príliš úspešné v získavaní najcennejších futbalových trofejí tak, ako napríklad Liverpool alebo Manchester United, ale súčasný Arsenal (založený vo Woolwich Arsenal, ale v roku 1913 sa presťahoval na Highbury a v 2006 na Emirates Stadium) a Chelsea (hrá na Stamford Bridge vo Fulhame) sú, spolu s Manchester United, považované za členov veľkej trojky - Big 3. V sezóne 2003/04 boli prvou dvojicou londýnskych klubov v najvyššej anglickej futbalovej súťaži, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach s víťazným Arsenalom. V sezóne 2004/05 sa situácia zopakovala, tentokrát zvíťazila Chelsea.

V sezóne 2007/08 hrá v najvyššej futbalovej súťaži FA Premier League päť londýnskych klubov – Arsenal, Tottenham, Chelsea, Fulham a West Ham United. V plne profesionalizovanej Football League (liga o jednu úroveň nižšia ako Premier League) hrá šesť londýnskych oddielov – Watford FC, Charlton Athletic Crystal Palace (hrajú v South Norwood), Leyton Orient, Millwall a Queens Park Rangers (QPR) – všetky už hrali v najvyššej lige.

Londýn bol jedným z miest konania Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1966 a Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 1996 a finálových stretnutí oboch turnajov. Londýn hostil finále PMEK v rokoch 1968, 1978 a 1972. Futbalový štadión vo Wembley – národný futbalový štadión, ktorý bol svedkom mnohých významných medzištátnych a klubových futbalových a ragby zápasov, bol do r. 2006 v rekonštrukcii. Po dobu jeho rekonštrukcie bol miestom dôležitých zápasov cardiffský Millennium Stadium.

Veľmi populárnym športom v Londýne je tiež ragby, ktorého priaznivci pochádzajú najmä zo stredných vrstiev spoločnosti zo severu a západu mesta. Anglický národný ragbyový štadión je v Twickenhame. Tri z dvanástich klubov elitnej ligy – Guinness Premiership pochádzajú z Londýna. Kluby London Irish, Saracens a Wasps hrajú na ihrisku mimo Veľkého Londýna, ale v metropolitnej oblasti. Harlequins, ktorí zostúpili po sezóne 2004/05 do nižšej súťaže National Division One, hrajú v oblasti Veľkého Londýna.

V Londýne sú dve kriketová ihriská – Lord’s Cricket Ground – domov Middlesex a Marylebone Cricket Club na predmestí St John's Wood kúsok na sever od Regent’s Parku a Oval – sídlo Surrey v južnom Londýne.

All England Lawn Tennis and Croquet Club je miestom konania známeho tenisového turnaja vo Wimbledone na juhovýchode Londýna. V roku 2012 sa stal Londýn dejiskom Olympijské hry (moderné), a to dňoch 27. júla do 12. augusta

Ekonomika

Londýnske City je finančným centrom Londýna, kde sídlia banky a maklérske, poisťovacie, právne a účtovnícke firmy. Druhé finančné centrum sa stavia v oblasti Canary Wharf na východe Londýna. Je to oveľa menšia oblasť ako City, ale rovnako významná, nachádza sa tam napríklad hlavné sídlo HSBC.

Sídla firiem mimo finančného odvetvia sú roztrúsené po celom centrálnom Londýne. Niektoré sú v City, ale väčšia časť je sústredená viac na západ v Mayfair, St. James's a Strand a ich okolí. Viac ako polovica firiem zaradených do rebríčka UK TOP100 majú svoje riadiace centrá v Londýne a viac ako 70 % v metropolitnej oblasti Londýna. Londýn je vedúcim globálnym centrom odborných služieb. 31 % svetových obchodov s valutami sa odohráva v Londýne, s väčším podielom obchodov s americkými dolármi ako v New Yorku a s väčším podielom obchodovania s eurom ako vo zvyšku Európy.

Turistika je jedno z najväčších odvetví britského priemyslu a v roku 2003 bola zdrojom príjmu pre 350 000 Londýnčanov [10].

Aj keď je londýnsky prístav až tretí najväčší prístav Spojeného kráľovstva, na rozdiel od doby, keď bol najväčším prístavom sveta, stále ním prechádza 50 miliónov ton tovaru ročne. Hlavný dok je teraz v Tilbury, mimo hranice Veľkého Londýna.

Londýnska ekonomika vytvára 365 000 miliónov dolárov ročne a je zdrojom 17 % hrubého domáceho produktu (HDP) Spojeného kráľovstva – v tom je zahrnutý iba samotný Londýn. Produkcia metropolitnej oblasti Londýna je oveľa väčšia – odhaduje sa na 600 000 miliónov dolárov (porovnateľná s HDP Holandska).

Zaujímavosti

  • Počas druhej svetovej vojny museli byť v londýnskej ZOO zabité všetky druhy jedovatých zvierat - dôvodom bol ich potencionálny únik v prípade bombardovania mesta.[11]
  • Automobilová doprava v centre Londýna sa hýbe podobnou rýchlosťou ako tá konská v minulom storočí.[11]

Turistické atrakcie

Bariéry na Temži, najväčšie pohyblivé zábrany proti záplavám na svete
Palace of Westminster pohľad cez rieku Temža.
pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.

Pozoruhodné miestaupraviť | upraviť zdroj

Budovy a monumentyupraviť | upraviť zdroj

Múzeá a galérieupraviť | upraviť zdroj

Britské múzeum

Trhy a obchodné centráupraviť | upraviť zdroj

Parky a záhradyupraviť | upraviť zdroj

Hyde Park

V Londýne je veľké množstvo otvorených priestranstiev. Deväť kráľovských parkov, v minulosti poľovných revírov, je dnes prístupných verejnosti. Green Park, St. James’s Park, Hyde Park a Kensington Gardens formujú pásmo zelene vo West Ende. Regent’s Park tvorí severnú hranicu centra Londýna, zatiaľ čo Greenwich Park, Bushy Park a Richmond Park sú oázou pokoja na londýnskych predmestiach. Mnoho menších parkov bolo založených pri bohatých súkromných rezidenciách pre súkromné používanie, ale časť je teraz prístupná pre verejnosť.

Väčšina parkov spravovaných londýnskou samosprávou bola vytvorená medzi polovicou 19. storočia a Druhou svetovou vojnou. Príkladom sú Victoria Park, Alexandra Park a Battersea Park. Niektoré parky na predmestiach, napríklad Hampstead Heath, Wimbledon Common a Epping Forest, majú neformálny prírodný charakter. Najvýznamnejšia záhrada, v ktorej sa platí vstupné je Royal Botanic Gardens v Kewe.

Panoramatický pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.
Panoramatický pohľad z Katedrály sv. Pavla na mesto.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Londýn
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Londýn

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Vládne organizácieupraviť | upraviť zdroj

Cestovní sprievodcoviaupraviť | upraviť zdroj

  • VisitLondon, oficiálna turistická stránka. (po anglicky)

Émile Zola
Írán
Österreichisches Jungvolk
Ötzi
Úmrtí v roce 2021
Únorový převrat
Ústřední mocnosti
Časové pásmo
Češi
Čeština
Černá smrt
Černé moře
Červen
Červenec
Česká strana sociálně demokratická
Česká Wikipedie
Český rozhlas
Český zemský sněm
Česko
Československá republika
Československo-polský spor o Těšínsko
Ľadová doba
Řád německých rytířů
Řád zlatého rouna
Řím
Římská legie
Římské číslice
Římské provincie
Římskokatolická církev
Řecká národní knihovna
Řecko
Šablona:Rakouští panovníci
Šicí stroj
Španělští Habsburkové
Španělsko
Štýrské vévodství
Štýrský Hradec
Štýrsko
Štěpán Habsbursko-Lotrinský
Štaufové
Štvorcový kilometer
Švédsko
Švýcarsko
Švajčiarsko
Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Židé
Žofia Bošňáková
.at
.pl
1. červen
1. květen
1. leden
1. listopad
1. polská armáda
10. únor
10. červen
10. červenec
10. říjen
10. leden
10. století
10. září
1098
11. únor
11. červen
11. duben
11. leden
11. listopad
11. prosinec
11. srpen
11. století
1156
1192
12. červen
12. březen
12. duben
12. květen
12. století
1246
1273
1278
1297
13. červen
13. květen
13. srpen
13. století
1358
1365
1379
1385
14. únor
14. červen
14. leden
14. prosinec
14. srpen
1423
1491
1494
15. únor
15. červen
15. červenec
15. duben
15. leden
15. listopad
15. prosinec
15. srpen
15. září
1526
1534
1535
1540
1541
1554
1558
1564
1565
1568
1569
1570
1571
1580
1583
1585
1587
1590
16. únor
16. červen
16. říjen
16. prosinec
1605
1609
1644
1645
1665
17. únor
17. červen
17. červenec
17. leden
17. století
1714
1720
1731
1740
1742
1751
1754
1772
1776
1784
1787
1793
1795
1798
18. červen
18. červenec
18. duben
18. srpen
18. století
18. září
1802
1807
1810
1811
1814
1815
1818
1819
1820
1822
1823
1830
1831
1832
1834
1835
1836
1837
1838
1839
1840
1840 ve fotografii
1841
1842
1843
1844
1846
1848
1850
1855
1857
1858
1860
1861
1862
1864
1873
1874
1875
1881
1883
1884
1886
1887
1888
1889
1890
1891
1892
1893
1894
1896
1897
1898
19. červen
19. říjen
19. květen
19. leden
19. prosinec
19. století
1900
1901
1902
1903
1904
1905
1906
1907
1908
1909
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1925
1926
1927
1928
1934
1936
1937
1939
1940
1943
1945
1947
1948
1949
1950
1951
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1962
1963
1964
1965
1971
1974
1976
1978
1980
1983
1984
1985
1989
1993
1994
1996
2. červen
2. duben
2. prosinec
2. tisíciletí
20. červen
20. červenec
20. březen
20. květen
20. prosinec
20. století
2000
2001
2002
2003
2004
2006
2007
2009
2014
2018
2021
2022
21. únor
21. červen
21. červenec
21. leden
21. prosinec
21. století
22. únor
22. červen
22. duben
22. květen
22. listopad
22. srpen
23. únor
23. červen
23. červenec
23. říjen
23. leden
23. listopad
23. srpen
23. září
24. červen
24. duben
24. květen
24. listopad
25. červen
25. leden
26. únor
26. červen
26. červenec
26. květen
26. leden
27. červen
27. červenec
27. říjen
28. červen
28. březen
28. duben
28. květen
28. leden
28. listopad
29. červen
29. říjen
29. duben
29. listopad
29. září
3. únor
3. červen
3. říjen
3. květen
3. leden
3. prosinec
30. červen
30. říjen
30. březen
30. listopad
303. stíhací peruť
31. leden
31. prosinec
4. červen
4. duben
4. květen
4. listopad
4. srpen
4. století
455
476
5. únor
5. červen
5. červenec
5. duben
5. leden
5. srpen
575
6. únor
6. červen
6. červenec
6. březen
6. květen
6. listopad
6. září
657
7. únor
7. červen
7. říjen
7. květen
7. leden
7. srpen
7. září
718
757
8. červen
8. červenec
8. březen
8. duben
8. květen
8. srpen
8. století
8. století př. n. l.
8. září
9. červen
9. březen
9. listopad
955
976
996
Ašraf Ghaní
Abdikace
Abdulláh Abdulláh
Abdul Ali Mazari
Absolutismus
Adalbert Horawitz
Adolf Hitler
Afghánistán
Air Canada
Alžběta Habsburská (1436)
Alžběta I.
Alžběta II.
Alžběta Lucemburská
Albánie
Alban Berg
Albrecht Fridrich Rakousko-Těšínský
Albrecht II. Habsburský
Albrecht Rakouský
Albrecht V. Bavorský
Albrecht VI. Habsburský
Albrecht VII. Habsburský
Aleš Balcárek
Alexander Van der Bellen
Alexandr Leopold Habsbursko-Lotrinský
Alfons Španělský
Alma mater
Alois Beer
Alois Kirnig
Alpínske vrásnenie
Alphonse Daudet
Alpy
Alpy (Mesiac)
Amanda Gormanová
Americká revoluce
Americká univerzita v Bejrútu
Americký dolar
Amharsko
Amrulláh Sálih
Anšlus
Andrzej Duda
Anexe
Anglie
Anna de Foix a Candale
Anna Habsburská (1528–1590)
Anna Habsburská (1573–1598)
Anna Habsburská (1573-1598)
Anna Jagellonská
Antikatolicismus
Antiochie
Antisemitismus
Antonín Rakousko-Toskánský
Antonín Viktor Habsbursko-Lotrinský
Antonie di Giorgi
Anton Thomas Hanke
Apeniny
Apulská platňa
Archeologická lokalita
Archeologické prameny
Archeologický informační systém ČR
Archeologický nález
Archeologický výzkum
Archiv český
Arcivévoda
Arnošt Habsburský
Arnošt Habsbursko-Lotrinský
Arthur Ashkin
Arthur Seyß-Inquart
Art Garfunkel
ArXiv
Associated Press
Atentát na Františka Ferdinanda d'Este
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
Auguste Rodin
August Bebel
August II. Silný
August III. Polský
August Salaba
Australská národní knihovna
Austroalpinikum
Austrofašismus
Autoritarismus
Autorita (knihovnictví)
Autoritní kontrola
Běloruština
Bělorusko
Babenberkové
Babrak Karmal
Baltové
Baltské moře
Barack Obama
Barokní architektura
Barská konfederace
Bavoři
Bavorština
Bavorské vévodství
Bazilika
Bedřich Homola
Bedřich Rakousko-Těšínský
Bedřich Rozehnal
Benedikt I.
Berijev Be-200
Bibliografie dějin Českých zemí
BIBSYS
Biskupin
Bitva na Moravském poli
Bitva o Berlín
Bitva o Británii
Bitva o Monte Cassino
Bitva u Grunwaldu
Bitva u Lehnice
Bitva u Moháče
Bitva u Vídně
Bitva u Varšavy (1920)
Boeing B-29 Superfortress
Boj o investituru
Boleslav Chrabrý
Boleslav III. Křivoústý
Bosenská krize
Brigitte Hamannová
Britská Indie
Brno
Brownova univerzita
Budapešť
Burhánuddín Rabbání
Císař
Car
Carl Menger
Carnuntum
Caroline Kennedyová
Cestovní ruch
Charles Booth
Charles Warren
Charlie Watts
Charlotta Belgická
Chmelnického povstání
Chorvatština
Chorvatsko
Christianizace
Christoph Willibald Gluck
CiNii
Claude Monet
Claudius
Commons:Featured pictures/cs
Cornellova univerzita
Cosimo II. Medicejský
Covid-19
Curych
Curzonova linie
Czartoryští
Dějiny Polska
Dějiny Rakouska
Dělení Polska
Džaváharlál Néhrú
Damien de Veuster
Dana Picková
Dartmouth College
Diecéze míšeňská
Diktatura
Dináre
Dlouhá turecká válka
Doba železná
Doba bronzová
Doba halštatská
Dolní Rakousy
Doména nejvyššího řádu#Národní doména nejvyššího řádu
Domažlice
Dominik Riegel
Dom (vrch)
Doubravka Přemyslovna
Dr. House
Druhá Polská republika
Druhá světová válka
Druhohory
Dub
Dufourspitze
Dunaj
Dyje
Dynastie
Eduard Schnitzer
Eduard von Knorr
Edvard Beneš
Edward Śmigły-Rydz
Ekonom
Elektrická dráha na Letné v Praze
Elektrická tramvaj
Eleonora Gonzagová (1598–1655)
Eleonora Habsburská (1582–1620)
Eleonora Navarrská
Eleonora Portugalská (1467)
Emanuel Bořický
Emanuel František Züngel
Emilie Fryšová
Encyklopedie
Engelbert Dollfuss
Enrico Fermi
Epigram
Ernst Abbe
Ernst Kaltenbrunner
Estonsko
Etiopie
Eugen Johann Christoph Esper
Eugen Kadeřávek
Eurázijská platňa
Európa
Euro
Eurozóna
Evžen I.
Evžen Rakousko-Těšínský
Evangelická církev
Evropská unie
Fat Man
Favoritka
Federace
Federico Zandomeneghi
Felix Rakouský
Ferdinand I. Dobrotivý
Ferdinand I. Ferrante
Ferdinand I. Habsburský
Ferdinand II. Štýrský
Ferdinand II. Aragonský
Ferdinand II. Tyrolský
Ferdinand III. Habsburský
Ferdinand III. Toskánský
Ferdinand IV. Habsburský
Ferdinand IV. Toskánský
Ferdinand Karel Habsbursko-Lotrinský
Ferdinand Karel Habsbursko-Lotrinský (1868–1915)
Ferdinand Karel Josef Rakouský-Este
Ferdinand Karel Tyrolský
Ferdinand Karel Viktor Rakouský-Este
Ferdinand Schmidt (fotograf)
Feudalismus
Filip I. Kastilský
Filip I. Sličný
Filip II. Španělský
Filip III. Španělský
Filip IV. Španělský
Film
Finsteraarhorn
Florence Marlyová
Florián Červeň
Francúzsko
Francie
Francouzská národní knihovna
Francouzské revoluční války
Franco Faccio
Franská říše
František Brusák
František Ferdinand d'Este
František Forst
František Hrobař
František I. Štěpán Lotrinský
František I. Rakouský
František IV. Modenský
František Josef I.
František Josef Toskánský
František Křižík
František Karel Habsbursko-Lotrinský
František Karel Rakousko-Toskánský
František Palacký
František Pilař
František Plánička
František Salvátor Rakousko-Toskánský
František Schwarz (1840–1906)
František V. Modenský
František Wichterle
František Xaver Naske
Franz Stangl
Fridrich Ferdinand Rakouský
Fridrich III. Habsburský
Fridrich Vilém III.
Fridrich Vilém IV.
Görlitz
Gabriela Navrátilová
Gabriel Max
Gaetano Donizetti
Gallus Anonymus
Geiserich
Gemeinsame Normdatei
Generalplan Ost
Geodata
Geografie Rakouska
Geológia
Geológia Álp
George Cadogan, 5. hrabě Cadogan
George Washington
Georg von Schönerer
Gerd Müller
Germáni
Gestapo
Gesta principum Polonorum
Glaciál
Gotická architektura
Gottfried Toskánský
Gran Paradiso
Gregoriánský kalendář
Gregoria Maximiliána Habsburská
Grossglockner
Gruzie
Guglielmo Marconi
Guta Habsburská
Hámid Karzaj
Habsburkové
Habsburská monarchie
Habsburská monarchie (rozcestník)
Habsburské Nizozemí
Hafizulláh Amín
Haiti
Hajbatulláh Achúndzáda
Haličsko-vladiměřské království
Halit
Hallstatt
Hall in Tirol
Hans Makart
Harlem
Harvardova univerzita
Hektár
Heliocentrismus
Helvetikum
Herculaneum
Hiram Stevens Maxim
Hirohito
Hlavní město
Hlavní strana
Hnězdno
Hohe Tauern
Holokaust
Horní Lužice
Hornina
Hornoslezská povstání
Hrubý domácí produkt
Hubert Salvátor Rakousko-Toskánský
Hustota zalidnění
Ignác Šechtl
Ignác z Loyoly
Index lidského rozvoje
Indie
Innsbruck
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Invalidovna (Paříž)
Invaze do Polska (1939)
IROZHLAS
Isabela Bourbonská
Isabela Kastilská
Isabela Portugalská (1496)
Islám
ISO 3166-1
ISO 3166-2:AT
ISO 3166-2:PL
Itálie
Ivana Grollová
Ivan Hrbek
Ivy League
Izraelské obranné síly
Jára Beneš
Józef Beck
Józef Piłsudski
Jaan Kaplinski
Jaderná zbraň
Jagellonci
Jagellonská univerzita
Jakub Arbes
Jakub Hron Metánovský
Jaltská konference
James Wilson (Dr. House)
Jana Enríquezová
Jana I. Kastilská
Janovský záliv
Janov (Taliansko)
Jantarová stezka
Jan Ambrůz
Jan Habsbursko-Lotrinský
Jan Henryk Dąbrowski
Jan II. Aragonský
Jan II. Kastilský
Jan III. Sobieski
Jan Jindřich
Jan Karel Habsburský
Jan Karel Hraše
Jan Macháček
Jan Matejko
Jan Radimský
Jan Salvátor Toskánský
Jan Tomáš
Jan Váňa (havíř)
Japonsko
Jardins des Champs-Élysées
Jarmil
Jazyk (lingvistika)
Jiří II.
Jiří Toskánský
Jih
Jim Carroll
Jindřich Ferdinand Toskánský
Jindřich Habsbursko-Lotrinský
Jindřich II. Babenberský
Jindřich II. Pobožný
Jindřich IV.
Jindřich Niederle
Jindřich V. Sálský
Johann Franz Greipel
John Boyd Dunlop
John Kerry
John Spencer-Churchill, 7. vévoda z Marlborough
Josef August Rakouský
Josef Ferdinand Toskánský
Josef Frankovský
Josef František Habsbursko-Lotrinský
Josef Habsbursko-Lotrinský
Josef I. Habsburský
Josef II.
Josef Karel Ludvík Habsbursko-Lotrinský
Josef Pražák
Josef Schulz
Josef Truhlář
Joseph Stiglitz
Josif Vissarionovič Stalin
Južná Európa
Judaismus
Juh
Juhovýchod
Kábul
Křížové výpravy
Křesťanství
Křižáci
Kašubština
Kaliningradská oblast
Kampus
Kapitulace Japonska
Karantánie
Kara Mustafa
Karel Španělský
Karel Štýrský (biskup)
Karel Štěpán Rakousko-Těšínský
Karel Adámek
Karel Albrecht Habsbursko-Altenburský
Karel Ambrož Rakouský-Este
Karel Bulíř (pedagog)
Karel Förster
Karel Ferdinand Rakousko-Těšínský
Karel Havlíček Borovský
Karel Hořínek
Karel I.
Karel I. Josef Habsburský
Karel II. Španělský
Karel II. Štýrský
Karel IV.
Karel Jan Rudzinsky
Karel Jonáš
Karel Josef Habsbursko-Lotrinský
Karel Ludvík Habsbursko-Lotrinský (1918–2007)
Karel Ludvík Rakousko-Těšínský
Karel Ludvík Rakousko-Uherský
Karel Pius Rakousko-Toskánský
Karel Růžička starší
Karel Salvátor Rakousko-Toskánský
Karel Smělý
Karel V.
Karel VI.
Karel Vrátný
Karel Vraný
Karlovac
Karl Nehammer
Karpaty
Kateřina II. Veliká
Kateřina Jacques-Bursíková
Kateřina Renata Habsburská
Kateřina z Foix
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1840
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katolicismus
Katolické řády a řeholní kongregace
Katolictví
Katyňský masakr
Kavkazská válka
Kazimír III. Veliký
Kazimír IV. Jagellonský
Keltové
Kibuc
Kilometer
Kitzbühel
Klíma
Klagenfurt
Klaudie Medicejská
Klemens Wenzel von Metternich
Klement Salvátor Habsbursko-Altenburský
Kmen (sociologie)
Knížectví
Kościuszkovo povstání
Kolumbijská univerzita
Komtur
Komunistická strana Čech a Moravy
Komunistická strana Rakouska
Konžská republika
Kongresové Polsko
Konrád I. Mazovský
Konstance Habsburská
Konstancja Gładkowska
Konstituční monarchie
Korunní princ Rudolf
Korunovace
Korutany
Kosmická sonda
Kostel svatého Petra a Pavla (Görlitz)
Královský hrad (Varšava)
Kraňsko
Krakov
Krakovské povstání
Kras
Kreva
Krevská unie
Kryštalinikum
Krymský chanát
Kujavsko
Kujavsko-pomořské vojvodství
Kurt Biedenkopf
Kurt Waldheim
Květen
Květnový převrat (Polsko)
Lógar
Lac du Bourget
Ladislav Filip Habsbursko-Lotrinský
Ladislav Pohrobek
Ladislav Rott
Lajos Abafi
Lalibela
Latina
Lednové povstání
Leopold Ferdinand Salvátor
Leopold Habsbursko-Lotrinský
Leopold I.
Leopold I. Babenberský
Leopold I. Vilém
Leopold II.
Leopold II. Toskánský
Leopold Salvátor Rakousko-Toskánský
Leopold V. Habsburský
Leo Karel Habsbursko-Lotrinský
Les
Letecká archeologie
Letní čas
Letní olympijské hry 2020
Levice
Lev XI.
Liberalismus
Library of Congress Control Number
LIBRIS
Lichtenštajnsko
Lichtenštejnsko
Lilek brambor
Linec
Lipica
Listopadové povstání
Literární fikce
Litevština
Litevské velkoknížectví
Litva
Londýn
Lotyšská národní knihovna
Louis-Nazaire Bégin
Lužická kultura
Lužická Nisa
Lublinská unie
Ludvík Habsbursko-Lotrinský
Ludvík Salvátor Toskánský
Ludvík Viktor Habsbursko-Lotrinský
Lulu (Berg)
Luna 22
Lvov
Lyskamm
Média:Pl-Rzeczpospolita.ogg
Měď
Měšťanstvo
Měšek I.
Měsíc
Městské okresy v Německu
Maďaři
Maďarština
Maďarsko
Madeleine Albrightová
Madrid
Mahátma Gándhí
Mahmúd Ahmadínežád
Malá Strana
Maltská konvence
Manhattan
Manuel Rivera-Ortiz
Maorové
Maršál Polska
Marie Anna Bavorská (1551–1608)
Marie Anna Bavorská (1574–1616)
Marie Burgundská
Marie Kristýna Rakouská (1574–1621)
Marie Magdalena Habsburská
Marie Stuartovna
Marie Terezie
Markéta Habsburská (1584–1611)
Markéta Habsburská (1584)
Markéta Saská
Markýz de Sade
Markrabě
Mars (planeta)
Mars Express
Martha Washingtonová
Martin Čech
Martin Van Buren
Massif des Écrins
Mateusz Morawiecki
Matterhorn
Matyáš Habsburský
Mauzoleum
Maximilián I. Habsburský
Maxmilián Arnošt Habsburský
Maxmilián Evžen Rakouský
Maxmilián František Habsbursko-Lotrinský
Maxmilián I. Habsburský
Maxmilián I. Mexický
Maxmilián II. Habsburský
Maxmilián III. Habsburský
Maxmilián Josef Rakouský-Este
Mazovčané
McDonnell Douglas DC-9
Metrov nad morom
Metro v Praze
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michail Saakašvili
Mikuláš Koperník
Milan Havlín
Milan Zelený
Milavče
Miloš Klicman
Milton Friedman
Miocén
Miroslav Khol
Miroslav Tetter
Mongolský vpád do Evropy
Mont Blanc
Morava
Muhammad Dáúd Chán
Muhammad Nadžíbulláh
Mumie
MusicBrainz
Nářečí
Náboženství
Náměstí Hrdinů (Vídeň)
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Citace
Nápověda:Literatura
Nápověda:Obsah
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní konvent
Národní muzeum
Národnost
Núr Mohammad Tarakí
Němčina
Němci
Německá říše
Německé císařství
Německé Rakousko
Německé zločiny v Polsku za druhé světové války
Německý spolek
Německo
Německo-polská státní hranice
Německo-polský pakt o neútočení
Nacismus
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nagasaki
Napoleonské války
Napoleon Bonaparte
National Archives and Records Administration
Neandertálec
Nedestruktivní archeologie
Negba
Nemecko
Neoabsolutismus
Neolit
Neutralita
New York
New York (stát)
New York City Police Department
Nihil novi
Nikolaj Davyděnko
Nobelova cena
Noricum
Novorossijsk
Občanská demokratická strana
Obléhání Brna (1645)
Obléhání Konstantinopole (717–718)
Obležení Hlohova
Obyvatelstvo
Odilon Redon
Odilo Globocnik
Odra
Okupační zóny Rakouska
Oldřich Nový
Oligocén
Olympijské hry
OpenStreetMap
Opera
Operace Tannenberg
Operace Visla
Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj
Organizace pro osvobození Palestiny
Organizace spojených národů
Organizace ukrajinských nacionalistů
Organizace zemí vyvážejících ropu
Orogenéza
Oskar Höcker
Osmanská říše
Osmansko-habsburské války
Osvícenství
Ota František Josef
Ota I. Veliký
Ota II.
Ota III.
Oto Linhart
Otto von Habsburg
Pádska nížina
Pákistán
Pán (šlechtický titul)
Předměstí
Přemyslovci
Přemysl Otakar II.
Přimda (hrad)
Paříž
Paštunština
Paštunové
Pagekon obří
Paleogén
Palisáda
Památková rezervace
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Pangermanismus
Panonie
Panoráma
Papež
Parita kupní síly
Parlamentní republika
Penninikum
Penninské Alpy
Penny Black
Pensylvánská univerzita
Pentagon
Perština
Personální unie
Per Teodor Cleve
Petr Ferdinand Toskánský
Petr Iljič Čajkovskij
Petr Kolínský
Piastovci
Pius X.
Piz Bernina
Pjotr Lavrov
Ploutvonožci
Poštovní známka
Požár
Požár Malé Strany a Hradčan
Pohřebiště
Pohorie
Poláci
Polština
Polané (západní)
Politik
Polská exilová vláda
Polská hymna
Polská lidová republika
Polská národní knihovna
Polská republika (rozcestník)
Polská vlajka
Polské království
Polské království (1916–1918)
Polský odboj během druhé světové války
Polský podzemní stát
Polsko
Polsko-litevská unie
Polsko-litevská unie (1569–1795)
Polsko-litevská válka
Polsko-sovětská válka
Polsko-ukrajinská válka
Pomořansko
Pompeje
Poniatowští
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Francúzsko
Portál:Geografia
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Novověk
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Pravěk
Portál:Spojené státy americké
Portál:Sport
Portál:Středověk
Portál:Starověk
Portál:Vedy o Zemi
Poslanecká sněmovna
Poznaňské velkovévodství
Poznaňsko
Príkrov (geológia)
Pražský hrad
Praha
Pravěk
Prevét
Princetonská univerzita
Privilegium minus
Projekt Manhattan
Prosperita
Protestantismus
Pruské království
Pruské Slezsko
Prusko
Prusko-rakouská válka
První anglo-afghánská válka
První křížová výprava
První opiová válka
První Rakouská republika
První světová válka
Pryč od Říma!
Pulitzerova cena
Q156400
Q156400#identifiers
Q156400#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q172388
Q172388#identifiers
Q172388#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q49088
Q49088#identifiers
Q49088#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q839954#identifiers
Q839954#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q866393
Q866393#identifiers
Q866393#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rétové
Raabs an der Thaya
Rada Evropy
Raetie
Rainer Ferdinand Habsbursko-Lotrinský
Rainer Josef Habsbursko-Lotrinský
Rakúsko
Rakouská hymna
Rakouská občanská válka
Rakouská státní smlouva
Rakouská vlajka
Rakouské arcivévodství
Rakouské císařství
Rakouské markrabství
Rakouské Nizozemí
Rakouské spolkové země
Rakouské vévodství
Rakouský stát
Rakousko
Rakousko-turecká válka (1663–1664)
Rakousko-uherské vyrovnání
Rakousko-Uhersko
Rekatolizace
Renáta Doleželová
Renesanční architektura
Renesance
Republika
Revoluce 1848–1849 v Rakouském císařství
Richard Jahn
Richterova stupnice
Robert Führer
Robert Oppenheimer
Robert Rakouský-d'Este
Robert Sean Leonard
Rok
Ropná skvrna
Rozhlas
Rozloha
Rudá armáda
Rudolf I. Habsburský
Rudolf II.
Rudolf IV. Habsburský
Rudolf Jan kardinál Habsbursko-Lotrinský
Ruské impérium
Rusko
Rusko-polská válka (1605–1618)
Rysy
Rytíř
Séraphin-Médéric Mieusement
Saintgermainská smlouva
Sakrální stavba
Salcburk
Sanace (Polsko)
Sarajevo
Sarmati
SARS-CoV-2
Sasko
Satira
Saturnin Heller
Schengenský prostor
Schutzstaffel
Sedimentačná panva
Sedmidenní válka
Sedmiletá válka
Sejm
Sergej Adamovič Kovaljov
Severní válka
Severoatlantická aliance
Severovýchod
Seznam římských králů
Seznam štýrských markrabat a vévodů
Seznam švédských králů
Seznam brixensko-bolzanských biskupů
Seznam korutanských vévodů
Seznam kraňských markrabat a vévodů
Seznam měn
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam představitelů Afghánistánu
Seznam představitelů Polska
Seznam představitelů Rakouska
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam pasovských biskupů
Seznam polských králů
Seznam portugalských panovníků
Seznam pruských panovníků
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Seznam světového dědictví v Africe#Etiopie
Seznam vratislavských biskupů a arcibiskupů
Shetlandy
Sidney Altman
Sjednocená kanadská provincie
Skanzen
Skotsko
Skytové
Slezané
Slezská kuchyně
Slezské vojvodství
Slezsko
Slované
Slovanské náboženství
Slovanský sjezd
Slovenština
Slovenská národní rada
Slovensko
Slovinština
Slovinsko
Smlouva z Waitangi
SNAC
Sofie Litevská
Solná komora
Soubor:1684 Entsatz von Wien anagoria.JPG
Soubor:Anonym Erzherzog Karl II.jpg
Soubor:Aschraf Ghani MSC 2017 2 (cropped modified).jpg
Soubor:Auguste Rodin fotografato da Nadar nel 1891.jpg
Soubor:Austria 1945-55.svg
Soubor:Austria Romana.png
Soubor:Austria satellite-map.jpg
Soubor:Biskupin - gate and wall.jpg
Soubor:Border changes in history of Poland.png
Soubor:Bregenz pano 1.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-1987-0922-500, Wien, Heldenplatz, Rede Adolf Hitler.jpg
Soubor:Carinthia Arms.svg
Soubor:Charlie Watts Berlinale 2008 cropped.jpg
Soubor:Claude Monet 1899 Nadar crop.jpg
Soubor:Coat of arms of Austria.svg
Soubor:ColumbiaNYUCoat.JPG
Soubor:Davydenko Hamburg.jpg
Soubor:Destroyed Warsaw, capital of Poland, January 1945.jpg
Soubor:Emile Zola MOPA.jpg
Soubor:Empire Autricien au XVIII. siecle.jpg
Soubor:EU-Austria.svg
Soubor:EU-Poland.svg
Soubor:Europa Jagellonica.svg
Soubor:Flag of Austria.svg
Soubor:Flag of Poland.svg
Soubor:Grunwald Wojciech Kossak.jpg
Soubor:Herb Polski.svg
Soubor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
Soubor:Jakub Arbes.jpg
Soubor:Jarlshof(NigelDuncan)Feb2007.jpg
Soubor:Joseph Siffred Duplessis - Christoph Willibald Gluck - Google Art Project.jpg
Soubor:Krizik Electric Tram 1891 Hercik.png
Soubor:Languages of Central Europe 1910 v češtině.png
Soubor:Low Memorial Library Columbia University NYC.jpg
Soubor:Marcha orientalis-cs.svg
Soubor:MieszkoDagome.jpg
Soubor:Nagasakibomb.jpg
Soubor:Polska-ww1-nation.png
Soubor:Tchaikovsky2.jpg
Soubor:Teresa-Stolz.jpg
Soubor:Thilafushi1.jpg
Soubor:VenusWillendorf.jpg
Soubor:Wappen Herzogtum Krain.png
Soubor:Wappen Herzogtum Steiermark.png
Soubor:Wentworth Miller by Gage Skidmore.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Sovětská invaze do Polska
Sovětské represe proti Polákům a polským občanům 1939–1946
Speciální:Kategorie
Speciální:Map/16/52.788378/17.744691/cs
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/978-80-7106-239-4
Speciální:Zdroje knih/978-80-7243-455-8
Spisovatel
Spittal an der Drau
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Srážka vlaků u Milavčí
Srbsko
Státní znak Polska
Státní znak Rakouska
Středa
Střední Evropa
Střední Litva
Střední paleolit
Stanfordova univerzita
Stanisław Żółkiewski
Stanislav II. August Poniatowski
Starověk
Starověký Řím
Story Musgrave
Strana Whigů
Strana Zelených
Stratzing
Stredná Európa
Sunnitský islám
Světová banka
Světová obchodní organizace
Světskost
Svatá říše římská
Svatá Helena (ostrov)
Svobodné město Krakov
Svrchovanost
Szlachta
Tádžikistán
Tálibán
Třicetiletá válka
Taliansko
Talibán
Terciární sektor
Terciér
Tereza Stolzová
Terst
Tethys (more)
Teurnia
Theodore Roosevelt
Theodor Tomášek
Thilafushi
Think tank
Thomas Hardy
Thomas Merton
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Tokio
Tomáš Černý (politik)
Tomáš Vorel
Tony Award
Tony Esposito (lední hokejista)
Toomas Hendrik Ilves
Toruň
Tovaryšstvo Ježíšovo
Trapista
Treťohory
Trove
Turečtina
Turecko
Tyrolsko
Udórz (hrad)
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinská povstalecká armáda
Umělá družice
Umajjovci
UNESCO
Union List of Artist Names
Univerzita
Univerzita ve Štýrském Hradci
Univerzitní systém dokumentace
Uzbekistán
Václav II.
Václav Mollenda
Václav Nekvasil
Václav Veber
Válka o španělské dědictví
Válka ve Vietnamu
Válka v Tigraji
Války o rakouské dědictví
Vápenec
Vídeň
Vídeňský kongres
Východ
Východní blok
Východní Germáni
Východní marka
Východní Prusko
Východofranská říše
Vakcína proti covidu-19
Vandalové
Varšava
Varšavská konfederace
Varšavské knížectví
Varšavské povstání
Vatikánská apoštolská knihovna
Velká francouzská revoluce
Velká turecká válka
Velké okresní město
Velkopolské povstání
Velkopolské povstání (1806)
Velkopolsko (historické území)
Veněra 15
Venuše z Galgenbergu
Versailleská smlouva
Viedeň
Viedenská kotlina
Viktor Wilhelm Russ
Vilém Habsbursko-Lotrinský
Vilém I. Nizozemský
Vilém II. Nizozemský
Vilém Rakousko-Těšínský
Vilém Tierhier
Virginie
Virtual International Authority File
Virunum
Visegrádská skupina
Vislané
Vitalianus
Vital Šyšov
Vladimír Slavínský
Vladislav I. Lokýtek
Vladislav II. Jagello
Vladislav Jagellonský
Vlastenecká fronta (Rakousko)
Vlastislav Antonín Vipler
Vlnolam
Vnitřní Rakousy
Vnitrozemský stát
Voda
Volyňský masakr
Vrása
Vrásnenie
Vrchol
Vstup Rakouska do Evropské unie
Vyhlazovací tábory nacistického Německa
Wachau
Warren Buffett
Weisshorn
Welfové
Wentworth Miller
Wettinové
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Willendorfská venuše
William Gregory
William Henry Harrison
William Pittenger
Wkra
WorldCat
Yaleova univerzita
Západní Slované
Závěť
Złoty
Zaolzie
Zdeněk Šreiner
Zell am See
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení na Haiti 2021
Zemská armáda
Zemské desky
Zemský okres Zhořelec
Zgorzelec
Zikmund Báthory
Zikmund František Tyrolský
Zikmund Habsburský
Zikmund Habsbursko-Lotrinský
Zikmund III. Vasa
Zinalrothorn
Zlaté svobody




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk