Litovské veľkokniežatstvo Великое князство Литовъское (rut.) Wielkie Księstwo Litewskie (pol.) Magnus Ducatus Lituaniae (lat.) ↓ 12. st. – 1795 (v rokoch 1569 – 1795 súčasť Poľsko-litovskej únie) ↓ vlajka znak
Geografia Litva a Poľsko v roku 1387
Hlavné mesto	Novogrodek (1250), Vilnius (1323)
Rozloha	800 000 km² (13. – 14. storočie) 700 000 km² (1375) 850 000 (1490) km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	4 250 000 (1490)
Jazyky	litovčina, ruténčina, poľština, latinčina, žemajtčina, nemčina, jidiš
Náboženstvo	litovské pohanstvo, pravoslávie, rímskokatolicizmus (1251 – 1263; po 1387)
Štátny útvar
Štátne zriadenie	monarchia
Zánik	tretie delenie Poľska (1795)
Predchádzajúce štáty: Balti (Pobaltie) Litovské kráľovstvo (1251 – 1263) Kyjevská Rus Nástupnícke štáty: Pruské kráľovstvo Ruská ríša

Litovské veľkokniežatstvo (lit. Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė, plný názov: Didžioji Lietuvos, Žemaitijos ir Rusijos kunigaikštystė, biel. Вялікае Княства Літоўскае / Vialikaje Kniastva Litoŭskaje, lat. Magnus Ducatus Lituaniae – Veľkokniežatstvo Litvy, Rusi a Žmude) bol litovský štát, ktorý existoval od 12. storočia do roku 1795. Bol založený Litovcami, ktorí patrili medzi polyteistické baltské kmene. Kniežatstvo postupne obsadilo veľké časti niekdajšej Kyjevskej Rusi a ďalšie územia osídlené zväčša Slovanmi, v dnešnom Bielorusku, Lotyšsku, Litve a časti dnešného Moldavska, Poľska, Ruska a Ukrajiny.

Na svojom mocenskom vrchole v 15. storočí, kedy bola Litva ešte len vo voľnom zväzku s Poľskom, bolo jedným z najväčších štátov v Európe, vyznačujúce sa veľkou jazykovou, náboženskou a etnickou rozmanitosťou. Litovské etnické územie vtedy zaberalo len asi 10 % rozlohy celého veľkokniežatstva. Hlavným nepriateľom Litvy bol do prelomu 14. a 15. storočia rád nemeckých rytierov, postupne sa do role najväčšieho rivala Litvy prepracovalo svojím mocenským vzostupom Moskovské veľkokniežatstvo, kým rád nemeckých rytierov po roku 1410 postupne strácal svoju moc.

Vznik a vývin

Magnus Ducatus Lithuania, Tobias Lotter, 1780

Konsolidácia litovských území začali na sklonku 12. storočia. Mindaugas, prvý vládca veľkokniežatstva, bol korunovaný za katolíckeho litovského kráľa v roku 1253. Po jeho smrti kráľovstvo zaniklo, ešte za jeho života sa prvá fáza christianizácie skončila, keď Mindaugas zavrhol katolicizmus.

Litva bola ako pohanský štát terčom severných križiackych výprav Rádu nemeckých rytierov (z juhozápadu) a Livónskeho rádu (zo severu). Štát svoju multietnickosť získal až za vlády Gediminasa, ktorí expandoval na juhovýchod, na roztrieštenú Rus. V expanzii Litva pokračoval aj za vlády jeho synov Algirdasa a Kestutisa. Algirdasov syn a následník Jogaila sa dostal do sporu so strýkom Kestutisom a jeho synom Vitoldom. Mocenské súperenie, do ktorého úspešne intervenoval aj rád nemeckých rytierov, sa vyriešilo až po uvoľnení poľského trónu smrťou Ľudovíta Veľkého, uhorského a poľského kráľa. Jogaila (Jagielo) podpísal v roku 1386 krewskú úniu, čím spôsobil dve zásadné dejinné udalosti v litovských dejinách: pokresťančenie Litvy a založenie dynastickej únie medzi Litovským veľkokniežatstvom a Korunou Poľského kráľovstva. Jogaila (Vladislav II. Jagelovský) sa stal poľským kráľom, kým Vitold litovským veľkokniežaťom.

Vláda Vitolda sa spája s najväčším územným rozmachom veľkokniežatstva a porážkou rádu nemeckých rytierov v bitke pri Grunwalde v roku 1410. Po Vitoldovej smrti sa vzťahy Litvy s Poľským kráľovstvom značne zhoršili pre vzostup moci litovskej šľachty. Až neúspech v moskovsko-litovských vojnách proti Moskovskému veľkokniežatstvu znamenal posilnenie zväzku a vytvorenie reálnej únie.

Poľsko-litovská únia a zánik

Lublinská únia (1569) vytvorila nový štát – Poľsko-litovskú úniu. V tejto federácii, si Litva udržala svoju svojbytnosť a mala samostatnú vládu, zákony, armádu a poklad. Federácia zanikla schválením ústavy z 3. mája 1791, po čom sa predpokladalo že vznikne unitárny štát – Respublica Poloniae – s jedným monarchom a jedným parlamentom. Pretvorený zväzok bol napadnutý Ruskou ríšou v roku 1792 a jeho podstatná časť bola rozdelená jeho susedmi. Ani tento zmrzačený štát neprestal byť tŕňom v oku susedov a po Kościuszkovom povstaní bol definitívne rozdelený medzi Ruskú ríšu, Pruské kráľovstvo a Rakúsko (1795).

Pozri aj

• Dejiny Litvy
• Delenia Poľska
• Poľsko-litovská únia
• Koruna Poľského kráľovstva
• Krewská únia

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litovské veľkokniežatstvo

Externé odkazy

• Mapa Európy (1300) s vyznačenou Litvou

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grand Duchy of Lithuania na anglickej Wikipédii.