Litavský banát

Litavský banát
maď. Lajtabánság
nem. Leithabanat

←

1921 – 1921

→

vlajka

znak

Geografia

Rakúske územné nároky v západnom Maďarsku

Hlavné mesto

Oberwart

Rozloha

2 317,3 km² (cenzus z 31. decembra 1920)^[1]^:166

Najvyšší bod

Geschriebenstein 884 m n.m.

Najdlhšia rieka

Litava

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov

168 554 (cenzus z 31. decembra 1920)^[1]^:166

Národnostné zloženie

Rakúšania, Maďari, Chorváti

Jazyky

nemčina, maďarčina, srbochorvátčina

Náboženstvo

katolicizmus, evanjelické a.v.

Štátny útvar

Štátne zriadenie

vojenská diktatúra s konštitúciou

Materský štát

Rakúsko

Vznik

4. október 1921^[2]^:4

Zánik

5. november 1921^[2]^:9

Predchádzajúce štáty:

Rakúsko

Nástupnícke štáty:

Rakúsko

Litavský banát (maď. Lajtabánság, nem. Leithabanat) bol efemérny maďarský štátny útvar, založený na území rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Dočasne existoval od 4. októbra do 5. novembra 1921.

Po uzatvorení Saintgermainskej zmluvy^[3] ako súčasti systému parížskych zmlúv v roku 1920 vznikla nová hranica medzi Rakúskom a Maďarskom, s čím sa bývalá uhorská mocenská elita nechcela zmieriť. Preto dal maďarský regent Miklós Horthy tichý súhlas vodcovi MOVE (Magyar Országos Véderő Egylet) Gyulovi Gömbösovi a cez neho podplukovníkovi Pálovi Prónayovi na ozbrojený vojenský puč, ktorý mal za cieľ získať pre Maďarsko rakúsku spolkovú krajinu Burgenland.^[2]^:2 Akcie sa zúčastnili aj ďalší velitelia Rongyos gárdy a dôstojníci segedínskej gardy.^[4]

Vznikol 11-členný vojenský výbor, ktorý mal riadiť povstanie v západnom Maďarsku. Povstanie bolo plánované na 28. augusta 1921, po zlyhaní vyjednávaní Maďarska so štátmi Dohody a Rakúskom, kedy mal byť Burgenland priradený k územiu Rakúskej republiky. Výbor riadil barón Zsigmond Perényi (1870 – 1946), ktorý bol tiež prezidentom Maďarskej národnej aliancie.^[1]^:117

Po bojoch medzi maďarskými a rakúskymi silami vznikla nová hranica na bojovej línii, ktorá vyznačila územie celej Šopronskej župy vrátane mesta Šopron ako súčasť Maďarska.^[1]^:123 Zvyšok územia Burgenlandu sa nepodarilo dobyť. 5. novembra bolo toto územie Burgenlandu anektované Rakúskom. Banát bol dočasne riadený diktátorským spôsobom vrchným veliteľom Rongyos gárdy.

História ozbrojeného povstania

Neoficiálna časť operácie Povstanie v západnom Maďarsku

Prónay, ktorý reálne velil 1. rezervnému bataliónu milície spolu s kapitánom Ranzenbergom prekročil – neoficiálne – novú štátnu hranicu a obsadil Oberwart 11. augusta 1921 následkom čoho sa rakúske policajné sily stiahli naspäť mimo Burgenlandu.^[1]^:118-119 O týždeň dostal Prónay od Gyulu Gömbösa vrchné velenie (neoficiálne) nad všetkými časťami Rongyos gárdy v južnom Burgenlande.

Prvá vážna bitka medzi povstalcami a rakúskymi žandármi vypukla 1. septembra 1921 v noci o 01.50 v oblasti medzi Šopronom a Kismartonom.^[1]^:129

Oficiálna časť operácie Povstanie v západnom Maďarsku

Okolo 4. septembra 1921 bol Prónay oficiálne vyzvaný a poverený najvyšším vodcom MOVE (Maďarský národný obranný spolok) a poslancom maďarského národného zhromaždenia Gyulom Gömbösom (budúcim maďarským premiérom)^[5] velením „južnej armády“ Rongyos gárdy v lokalite Oberwart.^[2]^:2 Velením „strednej armády” bol poverený gróf major Gyula Ostenburg-Moravek^[6] v lokalite Šopron a plukovník István Inzelt (v niektorých zdrojoch Inselt-J.B.)^[1] velením „severnej armády“ so základňou v Mosonmagyaróvári (niekedy aj Maďarský Altenburg). Maďarské bojové sily pozostávali hlavne z paravojenských zoskupení Rongyos gárdy, členov kompánie Pála Prónaya založenej v Segedíne, ktorá bývala zároveň aj telesnou strážou Miklósa Horthyho a niektorých elitných dôstojníkov. Do paravojenskej skupiny patrili aj súkromní dobrovoľníci – vzbúrenci.

Pál Prónay prišiel v sprievode svojej mladomanželky večer 6. septembra do Šoprone, odkiaľ nasledujúci deň pokračoval autom najvyššieho komisára grófa Antala Sigraya^[7] cez Steinamanger (maď. Szombathely) do Großpetersdorfu. Sigray tiež sľúbil Prónayovi zabezpečovať financovanie povstania. Antal Sigray bol politicky na strane legitimistov, ktorí sa snažili o znovunastolenie moci Karola IV. Habsburského.^[8] K ďalším bojovým operáciám prišlo potom, ako prevzal Prónay vrchné velenie a keď sa k nemu pripojil Ivan Héjjas^[9] spolu s povstalcami,^[10]^{[pozn 1]} aby sa sformovali do jednotky spolu s Rongyos gárdou. Potom však maďarský premiér István Bethlen vydal príkaz, aby povstalci opustili Burgenland, čo Prónay odmietol vykonať.

Proti sebe bojovali dobrovoľníci z Rongyos gárdy, dva batalióny milície, Héjjasov teroristický oddiel a domáci povstalci na maďarskej strane a policajné jednotky so štyrmi bataliónmi vojakov na rakúskej strane. Počas krátkej existencie dočasného štátu Litavský banát pozostávala bojová činnosť z niekoľkých útokov a protiútokov.

4. októbra zvolal Prónay ľudové zhromaždenie v Oberwarte a vyhlásil nezávislosť Litavského banátu^[1]^:161 a vytvoril jeho vládu. K tomu patrila aj nová ústava Litavského banátu, ktorá mala platiť vo všetkých oblastiach obsadených veliteľmi maďarských povstalcov.^[1]^:163

Situáciu v Burgenlande kontrolovali aj vojenské sily Dohody, ktorá trvala na ustanoveniach Saintgermainskej zmluvy a na ich strane bol aj premiér István Bethlen.^[11] Proti tejto sile tiež bojovali lokálni povstalci a jednotky pod velením Pála Prónaya. Pretože s existenciou Litavského banátu nesúhlasili víťazné mocnosti Dohody, nakoniec bol zrušený. No dobyté územie zahŕňajúce Šopronskú župu zostalo Maďarsku podľa Benátskeho protokolu podpísaného podľa rozhodnutia Rady ambasadorov v Benátkach 13. októbra 1921, ktorá rešpektovala kladný výsledok referenda.^[1]^:183 V referende v Šopronskej župe hlasovalo 65,1 % voličov za pripojenie sa k Maďarsku.^[12] Referendum sa uskutočnilo 14. – 16. decembra 1921 po odvolaní povstalcov z územia župy.^[1]^:202 Ďalšie boje o Burgenland maďarská pro-horthyovská vládna moc zastavila. Rakúsko anektovalo naspäť svoje územie okrem Šopronskej župy.

Prvkom znepriehľadňujúcim situáciu bol aj rozpor medzi Horthyho vládnou mocou a legitimistami,^[13] ktorí sa pokúšali vrátiť moc v štáte do rúk dynastie Habsburgovcov, konkrétne Karola I. Legitimisti v podstate ovládali celú scénu prevratu v západnom Maďarsku. Okrem Prónaya, ktorý bol na strane vládnej moci a v pokuse o nástup na trón Karola I. sa nijako nečinil^[14]^{[pozn 2]} boli ostatní protagonisti vrátane Sigraya, Ostenburga-Morávka a Inzelta presvedčení legitimisti. K nim patrila aj manželka Pála Prónaya, ktorá bola bývalou dvornou dámou kráľovnej Zity.

5. novembra 1921 samostatnosť banátu vláda v Budapešti zrušila, Prónay bol zbavený velenia a neskôr aj vyhodený z armády. No tesne po víťaznom príchode do Budapešti 8. novembra 1921 aj so svojimi vernými spolubojovníkmi bol oslavovaný nacionalistickou elitnou šľachtou a politikmi ako hrdina národa.

Ústup Rongyos gárdy a Prónaya z Burgenlandu je považovaný za definitívny koniec bieleho teroru v Maďarsku.

Politické následky vojenského prevratu

Vznik Malej dohody – podpis dvojstrannej dohody medzi Československom a Rumunskom.
Konečný zánik vlády dynastie Habsburgovcov.^[8]
Narušenie medzinárodných vzťahov Maďarska, hlavne s nástupníckymi štátmi rozpadnutého štátneho útvaru Rakúsko-Uhorsko.

Poznámky

↑ „Povstalci utiekli pred spravodlivosťou a zúčastnili sa povstania v západnom Maďarsku (dnešný Burgenland), oblasti, ktorú po prvej svetovej vojne priznali západné mocnosti Rakúsku. Podporné skupiny a vlastenecké organizácie sa na základe tichej dohody s Bethlenovou vládou rozhodli zabrániť tomu, aby si susedný štát pripojil túto oblasť. Héjjasovi ozbrojenci sa začali zhromažďovať na vojenskej základni Nádor v Budapešti koncom augusta; Dostali správy od Prónaya, vzali zbrane, ktoré ukoristili v lete 1920 a pokračovali do Burgenlandu.”^[10] (preklad)
↑ „Napodiv, Prónay, ktorý sa všeobecne zaraďoval medzi „slobodných kráľovských voličov“ a nasledovníkov Gömbösa, sa v tomto konflikte správal neutrálne. Až po zrútení pokusu o reštauráciu odpochodoval do Šoprone s malou jednotkou veliac svojmu veliteľovi Budaházimu.“^[14] (preklad)

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k BOTLIK, József. The Fate of Western Hungary, 1918-1921. Hamilton-Buffalo : Matthias Corvinus Publishing, 2012. 221 s. Dostupné online. ISBN 978-1-882785-24-7. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d FOGARASSY, László. Paul Prönays Erinnerungen an das ,Lajta-Banat’. Burgenländische Heimatblätter (Eisenstadt: Burgenländisches Landesarchiv), 1990, roč. 52, č. 1. Dostupné online. (po nemecky)
↑ ŠAJTAR, Jaroslav. Před 100 lety učinila mírová smlouva podepsaná v Saint-Germain-en-Laye z Rakouska bezvýznamný stát. Reflex (Praha: Czech News Center), 2019-09-10. Dostupné online . ISSN 0862-6634.
↑ ŠAJTAR, Jaroslav. Když rudý teror nahradil bílý. Před 100 lety padla Maďarská republika rad, která chtěla diktát proletariátu. Reflex (Praha: Czech News Center), 2019-08-01. Dostupné online . ISSN 0862-6634.
↑ Gyula Gömbös . Encyclopædia Britannica, . Dostupné online.
↑ BODÓ, Béla. The White Terror : Antisemitic and Political Violence in Hungary, 1919-1921. New York : Routledge, 2019. 334 s. Dostupné online. ISBN 978-1-138-57952-1.
↑ Antal, gróf Sigray . geni.com, . Dostupné online.
↑ ^a ^b KOVÁČ, Dušan. Posledný kráľ z božej milosti. Historická revue (Bratislava: SAHI), 2017, č. 11, s. 6 – 11. ISSN 1335-6550.
↑ APOR, Péter. Fabricating Authenticity in Soviet Hungary : The Afterlife of the First Hungarian Soviet Republic in the Age of State Socialism. New York : Anthem Press, 2015. 228 s. Dostupné online. ISBN 978-1-78308-419-7.
↑ ^a ^b BODÓ, Béla. Héjjas Iván. 2000 : Irodalmi és Társadalmi havi lap (Budapešť: Mentor Irodalmi Alapítvány), 2010-10-06, č. 10. Dostupné online. (po maďarsky)
↑ MORVAY, Peter. Bethlen István. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2004-10-08. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
↑ HELMER, Oskar. 40 Jahre Burgenland : ein Land wählt die Freiheit. Viedeň : Wiener Volksbuchhandlung, 1961. 107 s. S. 50.
↑ HANULA, Matej. Karol sa neúspešne pokúšal o návrat Habsburgovcov na trón. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-03-28. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
↑ ^a ^b SCHLAG, Gerald. Aus Trümmern geboren... : Burgenland 1918-1921. Wissenschaftliche Arbeiten aus dem Burgenland (Eisenstadt: Burgenländischen Landesmuseums), 2001, č. 106, s. 438. Dostupné online .

Pozri aj

Iné projekty

Politický portál
Historický portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litavský banát

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[11] „Povstalci utiekli pred spravodlivosťou a zúčastnili sa povstania v západnom Maďarsku (dnešný Burgenland), oblasti, ktorú po prvej svetovej vojne priznali západné mocnosti Rakúsku. Podporné skupiny a vlastenecké organizácie sa na základe tichej dohody s Bethlenovou vládou rozhodli zabrániť tomu, aby si susedný štát pripojil túto oblasť. Héjjasovi ozbrojenci sa začali zhromažďovať na vojenskej základni Nádor v Budapešti koncom augusta; Dostali správy od Prónaya, vzali zbrane, ktoré ukoristili v lete 1920 a pokračovali do Burgenlandu.”^[10] (preklad)

[16] „Napodiv, Prónay, ktorý sa všeobecne zaraďoval medzi „slobodných kráľovských voličov“ a nasledovníkov Gömbösa, sa v tomto konflikte správal neutrálne. Až po zrútení pokusu o reštauráciu odpochodoval do Šoprone s malou jednotkou veliac svojmu veliteľovi Budaházimu.“^[14] (preklad)

[botlik-2012-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k BOTLIK, József. The Fate of Western Hungary, 1918-1921. Hamilton-Buffalo : Matthias Corvinus Publishing, 2012. 221 s. Dostupné online. ISBN 978-1-882785-24-7. (po anglicky)

[fogarassy-1990-2] FOGARASSY, László. Paul Prönays Erinnerungen an das ,Lajta-Banat’. Burgenländische Heimatblätter (Eisenstadt: Burgenländisches Landesarchiv), 1990, roč. 52, č. 1. Dostupné online. (po nemecky)

[3] ŠAJTAR, Jaroslav. Před 100 lety učinila mírová smlouva podepsaná v Saint-Germain-en-Laye z Rakouska bezvýznamný stát. Reflex (Praha: Czech News Center), 2019-09-10. Dostupné online . ISSN 0862-6634.

[4] ŠAJTAR, Jaroslav. Když rudý teror nahradil bílý. Před 100 lety padla Maďarská republika rad, která chtěla diktát proletariátu. Reflex (Praha: Czech News Center), 2019-08-01. Dostupné online . ISSN 0862-6634.

[5] Gyula Gömbös . Encyclopædia Britannica, . Dostupné online.

[6] BODÓ, Béla. The White Terror : Antisemitic and Political Violence in Hungary, 1919-1921. New York : Routledge, 2019. 334 s. Dostupné online. ISBN 978-1-138-57952-1.

[7] Antal, gróf Sigray . geni.com, . Dostupné online.

[kovac-2017-8] KOVÁČ, Dušan. Posledný kráľ z božej milosti. Historická revue (Bratislava: SAHI), 2017, č. 11, s. 6 – 11. ISSN 1335-6550.

[9] APOR, Péter. Fabricating Authenticity in Soviet Hungary : The Afterlife of the First Hungarian Soviet Republic in the Age of State Socialism. New York : Anthem Press, 2015. 228 s. Dostupné online. ISBN 978-1-78308-419-7.

[bodo-2010-10] BODÓ, Béla. Héjjas Iván. 2000 : Irodalmi és Társadalmi havi lap (Budapešť: Mentor Irodalmi Alapítvány), 2010-10-06, č. 10. Dostupné online. (po maďarsky)

[12] MORVAY, Peter. Bethlen István. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2004-10-08. Dostupné online . ISSN 1335-4418.

[13] HELMER, Oskar. 40 Jahre Burgenland : ein Land wählt die Freiheit. Viedeň : Wiener Volksbuchhandlung, 1961. 107 s. S. 50.

[14] HANULA, Matej. Karol sa neúspešne pokúšal o návrat Habsburgovcov na trón. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-03-28. Dostupné online . ISSN 1335-4418.

[schlag-2001-15] SCHLAG, Gerald. Aus Trümmern geboren... : Burgenland 1918-1921. Wissenschaftliche Arbeiten aus dem Burgenland (Eisenstadt: Burgenländischen Landesmuseums), 2001, č. 106, s. 438. Dostupné online .

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[pozn 1]

[11]

[12]

[13]

[14]

[pozn 2]