A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Libanonská vojna | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Arabsko-izrealských konfliktov | |||||||||
Súčasný Libanon. | |||||||||
| |||||||||
Protivníci | |||||||||
Izrael |
OOP | ||||||||
Velitelia | |||||||||
Menachem Begin (premiér) Ariel Šaron (minister obrany) |
Jásir Arafát (vodca OOP) Háfiz Asad (prezident) | ||||||||
Sila | |||||||||
Izrael: 76 000 vojakov 800 tankov 1 500 bojových vozidiel 634 lietadiel |
Sýria: 22 000 vojakov 352 tankov 300 bojových vozidiel 450 lietadiel 300 kanónov 225 protileteckých kanónov OOP: 15 000 vojakov 300 tankov 150 bojových vozidiel 350+ kanónov 250+ protileteckých kanónov | ||||||||
Straty | |||||||||
zabitých: 675[1] zranených: nevedno |
zabitých: asi 9 798 (Sýrčania a OOP) a 17 825 (Libanonci)[2] zranených: nevedno |
Tento článok je súčasťou série
Arabsko-izraelský konflikt |
Prvá arabsko-izraelská vojna Intifáda: prvá | druhá |
Libanonská vojna (hebrejsky: מלחמת לבנון, Milchemet Levanon; arabsky: الإجتياح, al-Idžtijáḥ, „Invázia“), Izraelom nazývaná aj Operácia Mier pre Galileu (hebrejsky: מבצע שלום הגליל, Mivca Šlom ha-Galil, skrátene מבצע של"ג, Mivca Šeleg) začala 6. júna 1982, kedy Izraelské obranné sily (IOS) napadli južný Libanon. Izraelská vláda touto inváziou odpovedala na pokus o vraždu izraelského veľvyslanca vo Veľkej Británii Šlomo Argova palestínskou organizáciou Abú Nidala.
Priebeh vojny
- 6.júna 1982 izraelské jednotky (6 000 mužov) začali bojovú operáciu Mier Galilei v južnom Libanone s cieľom obsadiť prístav Súr a križiacky hrad Beufort s cieľom vytvorenia 40 km narazníkového pásu na ochranu libanonsko - izraelských hraníc. Hlavným cieľom operácie bolo vytlačenie bojovníkov OOP od hraníc Izraela a znemožnenie ich operácii, vrátane raketových útokov.
- 8. júna 1982 izraelská armáda oznámila splnenie hlavných cieľov napriek pokračujúcim bojom. Pod tlakom izraelskej armády sýrsko-palestínske jednotky ustupovali
- 11. júna 1982 Izrael oznámil splnenie všetkých cieľov a prímerie so Sýriou
- 13.júna 1982 Izrael obkľúčil Bejrút, v ktorom sa nachádzalo niekoľko tisíc bojovníkov OOP
- 27. júna izraelská vláda ponúkla OOP odchod pod ochranou Červeného kríža, Jásir Arafát ponuku odmietol.
- 3. augusta 1982 izraelský minister obrany Ariel Šaron vydal rozkaz na dobytie západného Bejrútu, v ktorom sa nachádzalo 20 000 sýrskych vojakov, jednotky OOP a 500 000 civilistov. Izraelská armáda začala obliehanie a masívne bombardovanie. Pokoj zbraní bol obnovený až po zásahu amerického prezidenta Ronalda Reagana.
- 19. augusta 1982 izraelská vláda schválila „Hobibov plán“. Americký diplomat vyjednal s OOP plán evakuácie.
- 20. augusta 1982 OOP uznalo svoju porážku.
- 21. augusta 1982 na izraelský nátlak odstupuje libanonský prezident Elias Sarkas. Na jeho miesto nastupuje Bašír Džamaíl. Z Bejrútu odchádzajú jednotky OOP, končí sa tým 5. vojna na Blízkom východe - od roku 1948.
Dozvuky
- 31. augusta Jásir Arafát na gréckej lodi Atlantik opúšťa Bejrút
- 1. septembra 1982 Bejrút opúšťa posledných 2300 sýrskych vojakov
- 14. septembra 1982 zomiera v Bejrúte po bombovom útoku OOP libanonský prezident Bašír Džamaíl, ktorý požadoval zrušenie všetkých palestínskych utečeneckých táborov v krajine.
- 18. septembra 1982 pred očami izraelskej armády kresťanské milície - falangisti a kresťanské oddiely proizraelsky orientovaného majora Saada Haddáda v utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla zmasakrovali približne tisíc Palestínčanov ako odvetu za vraždu prezidenta Džamaíla. Väčšinu obetí tvorili starci, ženy a deti, keďže bojovníci OOP boli väčšinou evakuovaní. Izraelská verejnosť útok odsúdila a požadovala odstúpenie izraelského premiéra Menachema Begina.
- 8. februára 1983 odstúpil izraelský minister obrany Ariel Šaron, potom čo vyšetrovacia komisia potvrdila vinu vlády na masakry palestínskych utečeneckých táboroch. Nahradil ho Moše Arens.
Libanonská vojna vo filme
- 2008 - Valčík s Bašírom , réžia Ari Folman, animovaný autobiografický film, Izrael-Francúzsko-Nemecko, 85 min., ocenený Zlatým glóbusom na MFF Cannes 2008[3]
Poznámky
- ↑ Liberty 05
- ↑ Atlas dvadsiateho storočia, Death Tolls and Casualty Statistics for Wars, Dictatorships and Genocides, máj 2009, (anglicky)
- ↑ Waltz with Bashir v Internet Movie Database (po anglicky), Valčík s Bašírem v Česko-Slovenskej filmovej databáze
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk