Li Pcheng
Bývalý premiér Čínskej ľudovej republiky
V úrade 1988 – 1998
Prezident	Li Sien-nien Ťiang Ce-min
Čao C’-jang Ču Žung-ťi
Biografické údaje
Narodenie	20. október 1928 Šanghaj
Úmrtie	22. júl 2019 (90 rokov) Peking
Politická strana	Komunistická strana Číny
Odkazy
	Li Pcheng (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Li Pcheng (čín. 李鹏 – Li Pcheng, pchin-jin: Lǐ Péng, * 20. október 1928, Šanghaj – † 22. júl 2019, Peking) bol čínsky politik, v rokoch 1988 – 1998 premiér Čínskej ľudovej republiky. Ako zástanca tvrdej línie počas protestov na Námestí nebeského pokoja v Pekingu nariadil nasadenie armády na protestujúcich, čo viedlo k masakru v uliciach hlavného mesta krajiny.

Li sa narodil v Šanghaji, v tzv. Francúzskej koncesii, čo bola štvrť v meste, ktorú spravovali cudzinci. Jeho otec patril medzi prvých členov Komunistickej strany a v roku 1931 bol popravený Kuomintangom. Li sa v roku 1941 presunul do komunistickej základne v severočínskom Jen-ane, kde bol pod patronážou Čou En-laja. V rokoch 1948 až 1954 študoval hydroelektrické inžinierstvo v Moskve, počas univerzitného pôsobenia bol predsedom združenia čínskych študentov v Sovietskom zväze. Po návrate do Číny riadil výstavbu elektrární v severovýchodnej Číne a v Pekingu.

Po prevzatí moci Teng Siao-pchingom začína Li Pcheng politicky rásť, hoci paradoxne za svoj kariérny pokrok vďačil Tengovmu rivalovi, konzervatívnemu politikovi Čchen Jünovi. Na začiatku 80tych rokov pracoval v riadiacich pozíciach na ministerstve energetiky, v roku 1985 sa stal ministrom školstva a v roku 1987 bol menovaný za člena Stáleho výboru Politbyra komunistickej strany, najmocnejšej inštitúcie v strane a štáte.^[1]

Po povýšení premiéra Čao C’-janga na generálneho tajomníka Komunistickej strany v roku 1987 sa uvoľnilo miesto premiéra. Hoci Li Pcheng nebol prívrženec de facto lídra krajiny Teng Siao-pchinga a nezdieľal jeho predstavy o ekonomických reformách, využil však oslabenie Tenga spôsobené predčasným odchodom jeho spojenca Chu Jao-panga z politiky. V najvyššej politike sa Li stal protipólom vodcu reforiem Čao C’-janga, predovšetkým keď liberalizácia cien spôsobila infláciu a z toho vyplývajúce protesty.

Po smrti Chu Jao-panga v polovici apríla 1989 začalo v Pekingu mohutnieť protestné hnutie, ktoré požadovalo politickú liberalizáciu. Li Pcheng patril ku konzervatívnej frakcii, ktorá presadzovala nekompromisný prístup k demonštrantom. V máji preto zaviedol stanné právo a v noci z tretieho na štvrtého júna 1989 dal armáde príkaz na potlačenie protestov, čo viedlo k zabitiu stoviek až tisícov ľudí.^[2] Li označil potlačenie protestov za víťazstvo pre komunizmus, kým na západe bol za tento čin označovaný ako „mäsiar z Pekingu“.^[3]

Hoci bol Čao C’-jang po masakri v Pekingu odvolaný a zatvorený do domácej väzby, Li Pchengova pozícia sa posilnila len dočasne. Teng Siao-pching v roku 1992 po slávnej „ceste na juh“ opätovne naštartoval proces ekonomickej liberalizácie, napriek odporu konzervatívcov. V roku 1998 bol Li Pcheng v premiérskom kresle nahradený Ču Žung-ťim a presuntý na menej významnú pozíciu predsedu čínskeho parlamentu. V roku 2002 odišiel na dôchodok.^[4]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Li Pcheng