Levočská brána (Spišská Nová Ves)

	Levočská brána
	brána a súčasť Provinčného domu
	Pohľad na Levočskú bránu v rámci Provinčného domu na Letnej ulici
Štát	Slovensko
Kraj	Košice
Okres	Spišská Nová Ves
Mesto	Spišská Nová Ves
Súradnice	48°56′40″S 20°34′06″V / 48,9445817°S 20,5683253°V
Štýl	rokoko
Materiál	kameň, tehla
Vznik	druhá polovica 18. storočia
Vlastník	Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi
	Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002
- súčasť	Provinčný dom
- dátum vyhlásenia	1963
ÚZPF
- číslo	599/1
- dátum zápisu	15. 10. 1963
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci kraja
	Wikimedia Commons: Levočská brána (Spišská Nová Ves)
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°56′40″S 20°34′06″V / 48,9445817°S 20,5683253°V

Levočská brána je brána z druhej polovice 18. storočia, ktorá sa nachádza na prízemí ľavej strany prvého traktu Provinčného domu. Ide o jednouchú bránu a menší priechod pre peších, ktorý spája Letnú a Levočskú ulicu. Uprostred oblúka brány sa nachádza kamenný erb Provincie XVI spišských miest, ktorý provincii udelila cisárovná Mária Terézia v roku 1774. Na erbe je medzi dvoma gryfmi znázornený delený štít. Jeho vrchná časť je vyplnená troma skalnatými vrchmi, ktoré majú predstavovať Tatry. Nad vrchmi je zobrazené slnko a šesťcípa hviezda. V spodnej časti sú dve brvná, ktoré symbolizujú rieky Poprad a Hornád.^[3]^[4] Uprostred je malý štít s vyrytými iniciálami: I. II. M. T., ktoré patrili cisárovnej Márii Terézii a jej synovi Jozefovi II.^[4]

Pôvodná Levočská brána sa však nachádzala na Levočskej ulici neďaleko kaplnky a špitála (neskôr Malý kostol),^[5] ktorých výstavbu mal údajne financovať majster Konrád Gaal.^[6] Okolo roku 1831 bola zbúraná pre jej havarijný stav.^[5]^[7] Pri prestavbe Provinčného domu (pôvodná radnica) medzi rokmi 1775 – 1776 pod vedením miestneho staviteľa Františka Bartela bolo prízemie doplnené o bránu pre vozy a priechod pre peších.^[8] Po zbúraní pôvodnej brány sa brána a priechod Provinčného domu začala označovať ako Levočská brána.^[9]

Referencie

↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
↑ CHALUPECKÝ, Ivan. Spišská Nová Ves a okolie. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971. (Autostop.) S. 59.
↑ ^a ^b JANOVSKÁ, Magdaléna; KREMPASKA, Zuzana. Provinčný dom-sídlo Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, 2013. ISBN 9788085173123. S. 7.
↑ ^a ^b VOJTÁŠ, Matej. Spišská Nová Ves: Príspevok k miestopisnej monografii. 1. vyd. Spišská Nová Ves : Odbor školstva a kultúry rady ONV, 1957. S. 54.
↑ Mátyás Szőke, Gergely Buzás, Beatrix Romhányi. Veľký zvon vo Vyšehrade. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513-2013. Ed. Miroslav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. ISBN 9788085173086. S. 11 – 14.
↑ KIRÁĽ, Róbert, et al. Pamiatková zóna Spišská Nová Ves: Zásady ochrany pamiatkového územia . Košice: Krajský pamiatkový úrad Košice, 2015, . S. 23. Aktualizácia 2015. Archivované 2023-01-04 z originálu.
↑ JANOVSKÁ, Magdaléna; KREMPASKA, Zuzana. Provinčný dom-sídlo Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. s. 6.
↑ TEREBESIOVÁ, Eva; TEREBESIOVÁ, Drahomíra. Mestá a obce Slovenska. Košice : Donatus, 1999. (Profily.) ISBN 80-967678-2-8. Kapitola Spišská Nová Ves, s. 8 – 9.

Externé odkazy

Provinčný dom

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[pusr_NKP_pred_2002-1] Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.

[pusr_20356-2] Pamiatkový objekt – podrobnosti . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.

[3] CHALUPECKÝ, Ivan. Spišská Nová Ves a okolie. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971. (Autostop.) S. 59.

[:0-4] JANOVSKÁ, Magdaléna; KREMPASKA, Zuzana. Provinčný dom-sídlo Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, 2013. ISBN 9788085173123. S. 7.

[:1-5] VOJTÁŠ, Matej. Spišská Nová Ves: Príspevok k miestopisnej monografii. 1. vyd. Spišská Nová Ves : Odbor školstva a kultúry rady ONV, 1957. S. 54.

[6] Mátyás Szőke, Gergely Buzás, Beatrix Romhányi. Veľký zvon vo Vyšehrade. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513-2013. Ed. Miroslav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. ISBN 9788085173086. S. 11 – 14.

[7] KIRÁĽ, Róbert, et al. Pamiatková zóna Spišská Nová Ves: Zásady ochrany pamiatkového územia . Košice: Krajský pamiatkový úrad Košice, 2015, . S. 23. Aktualizácia 2015. Archivované 2023-01-04 z originálu.

[8] JANOVSKÁ, Magdaléna; KREMPASKA, Zuzana. Provinčný dom-sídlo Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. s. 6.

[9] TEREBESIOVÁ, Eva; TEREBESIOVÁ, Drahomíra. Mestá a obce Slovenska. Košice : Donatus, 1999. (Profily.) ISBN 80-967678-2-8. Kapitola Spišská Nová Ves, s. 8 – 9.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]