A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Levanta (arab. المشرق – al-Mašrik ) je približný historický zemepisný termín, ktorý odkazuje na veľké územie vo východnom Stredomorí. Vo svojom najširšom historickom zmysle, Levanta zahŕňa celé východné Stredomorie s jeho ostrovmi t. j. zahŕňa všetky krajiny pozdĺž východného brehu Stredozemného mora siahajúce až po Grécko a Kyreaniku. Termín Levanta zaviedlo Anglicko na konci 15. storočia. Slovo pochádza z talianskeho "Levante" čo znamená "zdvíhať" teda východ slnka na východe. Ako taký je to ekvivalentný názov k arabskému termínu Mašrík čo znamená krajina kde vychádza slnko. Západný náprotivok v arabčine je Maghreb a Poente v taliančine čo znamená západ kde slnko zapadá.
Levanta v užšom zmysle
Levanta je súčasťou Blízkeho východu.
Ako súčasť Levanty sa tradične udáva aj región Kilikia na tureckom stredomorskom pobreží (nie však náhorná plošina vnútrozemia) a Sinajský polostrov. Podľa niektorých zdrojov dokonca Levanta zahŕňa len pobrežie Malej Ázie a Egypta.
Pojmom levantínci sa označovalo talianske obyvateľstvo stredomorských miest v stredoveku a novoveku, pochádzajúce z Janova a Benátok. Títo utvárali v prístavoch pod osmanskou správou európske (kresťanské) štvrte so zameraním na obchod a niektoré špecifické remeslá (výroba zbraní). V prvej polovici 20. storočia získalo toto pomenovanie hanlivú konotáciu ako označenie európskych prisťahovalcov (Gréci, Arméni, Taliani, Francúzi), ktorí sa asimilovali s miestnym obyvateľstvom a kultúrou, zachovávajúc si náboženstvo a jazyk.
Región Levanty vstúpil do dejín predovšetkým ako dejisko križiackych výprav v 11. - 13. storočí.
Španielska Levanta
Neoficiálny región (costa de) Levante (doslova: pobrežie Východu) sa nachádza aj na španielskom stredomorskom pobreží, na území dnešných provincií Valencia a Murcia. Je známe svojím jaskynným umením z epipaleolitu, mezolitu a začiatkov neolitu, pomenovaným levantínsky okruh. Toto umenie nemá nič spoločné s východným Stredomorím. Časovo nasleduje po známejšom franko-kantábrijskom okruhu (jaskyne Lascaux, Altamira, Troy Fréres).
Referencie
- Braudel, Fernand, The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Phillip II
- Julia Chatzipanagioti: Griechenland, Zypern, Balkan und Levante. Eine kommentierte Bibliographie der Reiseliteratur des 18. Jahrhunderts. 2 Vol. Eutin 2006. ISBN 3-9810674-2-8
- Levantine Heritage site. Includes many oral and scholarly histories, and genealogies for some Levantine Turkish families.
- Philip Mansel, Levant: Splendour and Catastrophe on the Mediterranean, London, John Murray, 11 November 2010, hardback, 480 pages, ISBN 978-0-7195-6707-0, New Haven, Yale University Press, 24 May 2011, hardback, 470 pages, ISBN 978-0-300-17264-5
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Bývalé sídla
Britské impérium
Dejiny podľa štátu
Gubernie
Historické územia podľa štátu
Kórea
Ľavobrežná Ukrajina
Španielske Nizozemsko
Africa (provincia)
Amurru (územie)
Báčka
Baktria
Besarábia
Budžak
Bukovina (krajina)
Chórezm (historické územie)
Chorasán (historické územie)
Dácia
Dalmácia
Essex (kráľovstvo)
Etrúria
Galia
Galilea
Gaskonsko
Germánia
Hispánia
Indočína
Kaledónia
Kilíkia
Korutánsko (historické územie)
Kraňsko
Kurdistan
Líbya (historické územie)
Latium
Levanta
Lotrinsko (historické územie)
Mandžusko
Mesto duchov
Mezopotámia
Moab (krajina)
Moravské pole
Núbia
Nizozemsko
Normandia
Normanské vojvodstvo
Novorusko (historické územie)
Occitánia
Ongăl
Outremer
Palestína (územie)
Panónia (rímska provincia)
Pandžáb (historické územie)
Partia (územie Partov)
Podolie (historické územie)
Ruský Ďaleký východ
Slavónsko
Sriem (historické územie)
Staré rumunské kráľovstvo
Sussex (kráľovstvo)
Svätá zem
Tauridský Chersonézos
Tibet (historické územie)
Trácia (historické územie)
Transoxania
Ural (región)
Východná Trácia
Východné Prusko
Veľké Rumunsko
Wessex
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
