Leonidy

	Leonidy
	;
Dátum objavenia	902
Materské teleso	55P/Tempel-Tuttle
Radiant
Súhvezdie	Lev
Rektascenzia	10h 08m
Deklinácia	+22° 00′ 00″
Vlastnosti
Aktivita	od 15. novembra; do 20. novembra
Maximálna aktivita	18. november
Rýchlosť	75 km/s
Zenitová hodinová frekvencia	Premenlivá
	Astronomický portál; Portál slnečná sústava

Leonidy sú meteorický roj spôsobený kométou Tempel-Tuttle.^[1] Je to jeden z najvýdatnejších a najobľúbenejších meteorických rojov. Maximum má okolo 17. až 18. novembra. Jeho radiant je v hrive súhvezdia Lev.

Dráhu prúdu meteoroidov, ktoré tento roj spôsobujú, vypočítal v roku 1866 taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli.^[2] Francúz Le Verrier a Nemec Teodor von Oppolzer nezávisle prišli k záveru, že meteory tohoto roja sa pohybujú po rovnakej dráhe, ako vtedy objavená Tempelova-Tuttleova kométa (dnes označovaná P55/Tempel-Tuttle).^[3] Neskôr boli aj k iným meteorickým rojom nájdené ich materské kométy. Prúd meteoroidov, ktorý spôsobuje meteorický roj je rozprestretý pozdĺž dráhy kométy Tempel-Tuttle, ale nemá všade rovnakú hustotu. Najhustejší je neďaleko kométy a kedykoľvek Zem prechádza takým zhustením, pozorujeme dážď meteorov. Najpozoruhodnejší bol dážď Leoníd v novembri roku 1833,^[1] keď bolo pozorovaných cez 46 000 meteorov za hodinu. Yaleský matematik Denison Olmsted vtedy vysvetlil, že vyletovanie meteorov z jedného bodu je dôsledok perspektívy. Státisíce meteorov, ktoré tej noci zažiaili sa pohybovali pozdĺž rovnobežných dráh. Preto zdanlivo vyletovali z jedného bodu (úbežníku dráh), ktorý bol nazvaný radiant („vyžarujúci“). Podľa polohy radiantu (rektascenzia = 153°, deklinácia = +22°) v súhvezdí Leva (latinsky Leo) bol meteorický roj nazvaný Leonidy. Zistenie, že meteory majú kozmický pôvod (a nie sú atmosférickým javom, ako napovedá význam gréckeho slova „meteoros“ = vznášajúci sa v ovzduší), bolo nemenej prekvapivé než nezvyklý pohľad na „dážď padajúcich hviezd“. Tento poznatok vzbudil záujem o štúdium meteorov a vznikol nový odbor meteorická astronómia.

Dážď Leoníd sa v minulosti vyskytol aj v rokoch 902, 934, 1037, 1202, 1366, 1533, 1799 atď. Tieto údaje dokazujú, že veľmi hustý oblak prachu z materskej Templeovej-Tuttleovej kométy sa po jej dráhe vracia po 33 rokoch (presne za 33,25 roku). Keď ním Zem prechádzala v noci 17. novembra 1966, za 20 minút bolo vtedy pozorovaných až 150 000 meteorov.^[1] Vtedy sa taktiež pomocou radarových meteorov zistilo, že priemer prúdu Leoníd je zhruba 35 000 km. Ich činnosť je od 14. do 21. novembra a priemerná rýchlosť meteorov asi 71 km/s.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d Leonid MAC - History of the Leonid shower . leonid.arc.nasa.gov, . Dostupné online.
↑ Giovanni Virginio Schiaparelli. In: Encyclopædia Britannica . Encyclopædia Britannica, . Dostupné online.
↑ TRIMBLE, Virginia, a kol. Biographical Encyclopedia of Astronomers. New York : Springer Science & Business Media, 2007. 1348 s. ISBN 978-0-387-30400-7. S. 829.

Pozri aj

Zoznam meteorických rojov

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leonidy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[nasa-brief-1] Leonid MAC - History of the Leonid shower . leonid.arc.nasa.gov, . Dostupné online.

[2] Giovanni Virginio Schiaparelli. In: Encyclopædia Britannica . Encyclopædia Britannica, . Dostupné online.

[3] TRIMBLE, Virginia, a kol. Biographical Encyclopedia of Astronomers. New York : Springer Science & Business Media, 2007. 1348 s. ISBN 978-0-387-30400-7. S. 829.

[1]

[2]

[3]