Lastovičník väčší

	Lastovičník väčší
	; Lastovičník väčší.
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	magnólie (Magnoliopsida)
Čeľaď (familia)	makovité
Rod (genus)	lastovičník (Chelidonium)
Druh (species)	lastovičník väčší (Chelidonium majus)
Vedecký názov
	Chelidonium majus; Linné, 1753
	; Výskyt lastovičníka väčšieho.
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trvácna rastlina z čeľade makovité (Papaveraceae). Má hrubý valcovitý rozkorenený z vonka červenohnedý, vnútri pomarančovožltý podzemok. Je rozšírený v miernom pásme Eurázie a takisto aj iných kontinentov. Rastlina ma dlhú históriu liečebného použitia, ktorá sa datuje až do staroveku. Obsahuje početné množstvo alkaloidov. Charakteristické žlto-oranžové mlieko sa používa v ľudovom liečiteľstve na odstraňovanie bradavíc.

Opis

Lastovičník dorastá do výšky až 1 metra.^[1] Listy sú vajcovité, laločnato vrúbkované, na rube riedko ochlpené. Kvitne od mája do septembra;^[2] žlté kvety vyrastajú na dlhých stopkách a vytvárajú okolíky. Po odkvitnutí dozrievajú semená v plodoch, ktorými sú šešuľovité tobolky.^[3] Byľ aj listy sa ľahko lámu a na lome vyteká tmavožlté až oranžové mlieko. Celá rastlina je považovaná za jedovatú.

Rozšírenie

Pochádza z Európy, zo Stredomoria. Je tiež široko rozšírený v Severnej Amerike, kde bol privezený osadníkmi pre svoje liečivé účinky pred rokom 1672.^[4] V Tatrách sa vyskytuje do nadmorskej výšky 950 m n. m., v Beskydách do približne 600 m n. m. a v Krkonošiach do 850 m n. m.^[5]

Rastie na pôdach s vyšším obsahom dusíka a dostatočnou vlhkosťou, najčastejšie pozdĺž ciest a plotov, na rumoviskách, v záhradách a pod.^[6]

Liečivé účinky

Rastlina obsahuje okrem iných účinných látok alkaloidy izochinolínového typu a deriváty kyseliny kávovej. Odvar z lastovičníka pôsobí proti dráždivému kašľu, uľavuje pri bolestiach spojených s chorobami žlčníka a pôsobí preventívne proti astmatickým záchvatom. Opakovaným potieraním čerstvým mliekom s cytostatickým až leptavým účinkom je možné odstraňovať bradavice a teoreticky aj malé vnútorné nádory. Aj napriek tomu, že je šťava nebezpečná pre oči a vyvoláva silné pálenie, niektorí liečitelia v minulosti aplikovali malé množstvo do očného kútika pri liečbe niektorých zákalov. Historicky boli lastovičníku pripisované mnohé mimoriadne liečivé aj magické účinky a niektorí liečitelia dodnes veria v jeho účinok aj proti niektorým druhom vnútornej rakoviny. Jedovatosť je v literatúre preceňovaná, v praxi je lastovičník bez nežiaducich účinkov miestami používaný do bylinných zmesí.^[7]

Referencie

↑ Szafer W. (red.). Flora Polska. Warszawa - Kraków - Lublin - Łódź : Polska Akademia Umiejętności, 1927. S. 85.
↑ ČINČURA, F.; FERÁKOVÁ, V.; MÁJOVSKÝ, J.; ŠOMŠAK, L.; ZÁBORSKÝ, J.. Pospolite rośliny środkowej Europy. Warszawa : Państwowe Wydawnictwo Rolnicze i Leśne, 1990. ISBN 83-09-01473-2. S. 96.
↑ www.klidapohoda.unas.cz Archivované 2020-07-30 na Wayback Machine, vlaštovičník větší, botanický popis
↑ Chelidonium majus . Flora of America, . Dostupné online.
↑ Hejný Slavomil, Slavík Bohumil. Květena České socialistické republiky. Praha : Academia, 1988. S. 493 – 494.
↑ Jakub Mowszowicz. Pospolite rośliny naczyniowe Polski. Warszawa : Państwowe Wydawnictwo Naukowe, 1979. ISBN 83-01-00129-1. S. 111 – 112.
↑ HOFFMANOVÁ, Eva; JEBAVÝ, František. Rostliny v domácí lékárně. Božkov : Knihkupectví "U podléšky", 1991.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Glistnik jaskółcze ziele na poľskej Wikipédii a Vlaštovičník větší na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[flora-1] Szafer W. (red.). Flora Polska. Warszawa - Kraków - Lublin - Łódź : Polska Akademia Umiejętności, 1927. S. 85.

[prse90-2] ČINČURA, F.; FERÁKOVÁ, V.; MÁJOVSKÝ, J.; ŠOMŠAK, L.; ZÁBORSKÝ, J.. Pospolite rośliny środkowej Europy. Warszawa : Państwowe Wydawnictwo Rolnicze i Leśne, 1990. ISBN 83-09-01473-2. S. 96.

[3] www.klidapohoda.unas.cz Archivované 2020-07-30 na Wayback Machine, vlaštovičník větší, botanický popis

[america-4] Chelidonium majus . Flora of America, . Dostupné online.

[kvetena-5] Hejný Slavomil, Slavík Bohumil. Květena České socialistické republiky. Praha : Academia, 1988. S. 493 – 494.

[mowszowicz-6] Jakub Mowszowicz. Pospolite rośliny naczyniowe Polski. Warszawa : Państwowe Wydawnictwo Naukowe, 1979. ISBN 83-01-00129-1. S. 111 – 112.

[7] HOFFMANOVÁ, Eva; JEBAVÝ, František. Rostliny v domácí lékárně. Božkov : Knihkupectví "U podléšky", 1991.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]