A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Laparoskopia (lapara – lat., mäkké miesto v tele, scopia – lat., pozorovať) je endoskopická operačná metóda brušnej chirurgie, gynekológie a urológie, pri ktorej sa pomocou endoskopických nástrojov pod kontrolou kamery vykonávajú operácie orgánov brušnej dutiny. Pôvodne (pred érou laparoskopickej chirurgie) sa týmto výrazom označovalo vyšetrenie orgánov brušnej dutiny pohľadom cez optický prístroj, zavedený vytvoreným otvorom v brušnej stene.
Zaraďuje sa medzi relatívne nové metódy diagnostiky a liečby v chirurgii a iných odboroch, hoci je na scéne už takmer 100 rokov, aj keď nie v takej forme ako ju poznáme dnes. V bežnej medicínskej praxi sa využíva približne iba 20 rokov.
Medzi najčastejšie laparoskopické operácie patrí cholecystektómia (odstránenie žlčníka), hernioplastika (plastika pruhu), apendektómia (odstránenie appendixu – červovitého prívesku slepého čreva). S postupným rozvojom endoskopickej techniky sa rozvíja aj spektrum laparoskopickej operatívy. Dnes sa v modernej chirurgii laparoskopicky operujú takmer všetky orgány brušnej dutiny.
Možnosti použitia laparoskopie:
- v chirurgii
- diagnostická laparoskopia
- cholecystektómia – odstránenie žlčníka
- hernioplastika – (hernia, lat. prietrž), operácia prietrže („pruhu“)
- apendektómia – odstránenie červovitého prívesku slepého čreva („slepák“)
- fundoplikácia žalúdku
- gastrostómia – vytvorenie otvoru v žalúdku navonok
- ošetrenie perforovaného vredu žalúdka
- resekcie žalúdka
- resekcie tenkého a hrubého čreva
- resekcie pečene
- splenektómia – odstránenie sleziny
- v gynekológii
- operácie pri sterilite
- sterilizácia
- laparoskopicky asistovaná vaginálna hysterektómia – odstránenie maternice
- operácie pri mimomaternicovom tehotenstve
- v urológii
- laparoskopická nefrektómia – (nefros, gr. oblička), odstránenie obličky
- pyelopastika – plastická úprava obličkovej panvičky
- prostatektómia – odstránenie prostaty
- cystektómia – odstránenie močového mechúra
Dejiny
Prvé známe vyšetrenie brušnej dutiny cez „kľúčovú dierku“ uskutočnil roku 1901 Georg Kelling, síce u psa, ale princíp napustenia vzduchu a potom za kontroly zraku vyšetriť dutinu brušnú, ostal rovnaký a ďalej sa už len zdokonaľoval. Techniku nazval coelioskopia (coelion, z lat. útroby). Onedlho nastal rozvoj techniky, zdokonaľovanie nástrojov a prístrojov. Prvé vyšetrenie brušnej dutiny u človeka vykonal Dimitrij Ott v r. 1901 za použitia svetla a zrkadla cez malý nárez brušnej steny. Názov laparoskopia ako prvý použil Heinz Christian Jacobaeus v r. 1910, ktorý referoval aj o vyšetrení hrudníka pomocou endoskopickej techniky a celé vyšetrenie nazval laparotorakoskopia. Ďalšími priekopníkmi boli G. Berci, A. Cushieri, Kurt Semm, M. Classen, M. Demling, N. Soehendr a Buess. Prvú laparoskopickú operáciu, a to appendektómiu, uskutočnil nemecký gynekológ Kurt Semm v r. 1982. Tá však nezaznamenala taký úspech ako laparoskopická cholecystektómia. Práca o nej, ktorú uskutočnil Phillipe Murett v r. 1987 vzbudila pozornosť odbornej verejnosti a našla svojich nasledovníkov. O laparoskopickej cholecystektómii referoval však už v r. 1985 Erich Mühe, ale bez toľko potrebnej a nevyhnutnej odozvy. Zlatý vek laparoskopie v chirurgii nastal v deväťdesiatych rokoch, postupne sa rozšírila aj do ďalších odborov ako je gynekológia a urológia. Rozšírilo sa spektrum a indikácie výkonov. V posledných rokoch sa zavádza robotizácia do laparoskopickej chirurgie, ktorá na rozdiel od konvenčnej laparoskopie je obmedzená hlavne z ekonomických dôvodov.
Laparoskopický postup
1. založenie kapnoperitonea – pomocou Veressovej ihly sa brušná dutina naplní CO2 do tlaku 8 – 15 mmHg v závislosti od druhu operácie. Pri zavádzaní kapnoperitonea je potrebné včas rozpoznať možné komplikácie, ako je nafúknutie podkožného väziva, napichnutie čreva, alebo veľkej predstery
2. zavedenie laparoskopu – najčastejšie v okolí pupku (nad/pod) sa zavedie trokár a potom laparoskop – špeciálne upravená kamera so studeným svetlom na báze optických vláken, so sklonom zorného poľa kamery najčastejšie 30°, to umožní operatérovi „vidieť za roh“
3. zavedenie ostatných nástrojov – pod kontrolou kamery sa zavedú trokáry – špeciálne vodiče laparoskopických nástrojov z kovu alebo plastu, v ktorých sú zavedené laparonástroje (kliešte, držiaky, graspre, disektory...)
4. samotné vykonanie operácie
5. vytiahnutie nástrojov a ich trokárov pod kontrolou kamery, vytiahnutie laparoskopu a hlavného trokára, zašitie kože brušnej steny
Výhody
- menšia stresová reakcia organizmu pri operácii
- malá operačná rana a z toho vyplývajúca kratšia rekonvalescencia, pooperačné bolesti a lepší kozmetický efekt
- precíznejšia preparácia a následné menšie poškodenie štruktúr a tkanív
- menšia strata krvi
- detailnejší pohľad
- možnosť vizuálne prehliadnuť ostatné orgány brušnej dutiny
Nevýhody
- poruchy cirkulácie a zvýšené hodnoty CO2 v krvi počas operácie
- obmedzené možnosti operovania pokročilejších ochorení – hlavne zápalových a nádorových
- nemožnosť „ohmatať“ ostatné orgány – vyšetrenie pohmatom orgánov (črevo, pečeň, maternica, vaječníky, močový mechúr, pankreas, žalúdok) z dôvodu prevencie nádorového ochorenia
- poranenia vzniknuté pri zavádzaní kapnoperitonea a trokárov:
Laparoskopické nástroje
- Laparoskop – špeciálne upravená kamera so studeným svetlom na báze optických vláken, so sklonom zorného poľa kamery najčastejšie 30°, to umožní operatérovi „vidieť za roh“, kamera má najčastejšie priemer 10 mm, stále častejšie sa však používajú priemery 5 mm
- Trokár (priemery 5 mm, 10 mm, 11 mm, 12 mm), kovový, plastový (jednorazový)
- Kliešte
- Grasper
- Klintsch
- Nožnice
- Harmonický skalpel
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Bolesť
Choroby
Dejiny medicíny
Diagnostika
Eponymické termíny v medicíne
Fytoterapia
Fyzioterapia
Genetika
Lekárska štatistika
Lekárska terminológia
Lekárske fakulty
Únava organizmu
Úraz
Štatistika
Švédska masáž
Abstinencia
Algézia
Alternatívna medicína
Ambulancia
Anatómia
Andrológia
Anestéziológia
Angina pectoris
Angiológia
Apyrexia
Atestačný odbor (lekár)
Bezvedomie
Bioštatistika
Biochémia
Biofyzika
Chemoterapia
Chimérizmus
Chirurg
Chirurgia
Cholesterolémia
Choroba
Chronická obličková choroba
Cievna chirurgia
Cievne zásobenie mozgu
Civilizačné ochorenie
Cytológia
Dýchací plyn
Darovanie krvi
Defekt (defektológia)
Dejiny medicíny
Dermatológia
Diagnóza
Diagnostika
Dietológia
Dispenzarizácia
Doktor všeobecného lekárstva
Dorolológia
Dupuytrenova kontraktúra
Echokardiografia
Ekzém
Elektrokardiografia
Embryológia
Empíria
Encyklopédia medicíny
Endokrinológia
Endoskopia
Epidemiológia
Eponymum (medicína)
Epsitaxa
Etiopatogenéza
Farmácia
Farmakológia
Felinoterapia
Formálna patogenéza
Ftizeológia
Funkčná porucha
Fyziatria
Fyziológia
Gastroenterológia
Genetika
Gerontológia
Guľatý chrbát
Gynekológia
Hematológia
Hendikep (medicína)
Histológia
Hojenie rán
Hospic
Hygiena
Hypertýmia
Hypertermia (prehriatie)
Hypotyreóza
Imunológia
Infarkt myokardu
Intenzívna medicína
Interná medicína
Intoxikácia
Kancerológia
Kardiochirurgia
Kardiológia
Kastrácia (zoológia)
Katéter
Kauzálna patogenéza
Kauzálna terapia
Kazuistika (medicína)
Klinická biochémia
Klinika (lekárska fakulta)
Kochleárny implantát
Konizácia
Kontraindikácia
Konziliár
Kozmetika
Kozmická medicína
Krvný obeh
Kumbhaka
Lézia
Laparoskopia
Latinčina
Lege artis
Lekár
Lekáreň
Lekári bez hraníc
Lekárska fakulta
Lekársky test
Letecká medicína
Liečba
Liečebné kúpele
Limbická sústava
Logopatia
Logoterapia
Mäkké podnebie
Magen David Adom
Maladaptácia
Masáž
Mechanoterapia
Medicína
Medicína (rozlišovacia stránka)
Medicínska chémia
Medicina mentis
Medzinárodná klasifikácia chorôb
Meteoropatizmus
Migréna
Mikrobiológia
Mogifónia
Narkolepsia
Narkotikum
Nefrológia
Nemocničná medicína
Nemocnica
Neurochirurgia
Neurológia
Neuroleptikum
Nozológia
Nukleárna medicína
Obložnosť
Obriezka
Ochranný prípravok pred slnečným žiarením
Oftalmológia
Onkológia
Ortodoxný spánok
Ortopédia
Osteopatia
Otorinolaryngológia
Pacient
Pacientúra
Paliatívna medicína
Paradoxný spánok
Patogén
Patológia
Patologická anatómia
Pediatria
Peracidita
Plaketa profesora MUDr. Jana Janského
Pneumológia
Podtlakové uzatváranie rán
Portál:Medicína
Potrat
Pozitrónová emisná tomografia
Pracovné lekárstvo
Praxia
Prevencia (medicína)
Prirodzený potrat
Profylaxia (zdravotníctvo)
Prognóza (medicína)
Prokop Málek
Prvá pomoc
Psychiatria
Pulz
Pulzová oxymetria
Punkcia
Pupočníková krv
Pyrogén
Pyroterapia
Rádiológia
Rádioterapia
Reumatológia
Rinológia
Rinoplastika
Rozum
Súdne lekárstvo
Sivý zákal
Slabinová oblasť
Somatológia
Sonogram
Spánok
Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky
Struma (hrvoľ)
Symptomatológia
Syndróm
Terapeutika (medicína)
Terapia
Toxikológia
Turgor
Ušný implantát
Ultrasonografia (medicína)
Umieranie
Všeobecná chirurgia
Veda
Venerológia
Veterinárna medicína
Vigilancia
Vitium artis
Vred
Vykĺbenie
Závrat
Zdravie
Zdravotnícka pomôcka
Zmyslový orgán
Zubné lekárstvo
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk