Lajos Issekutz
entomológ – lepidopterológ
Narodenie	1903 Prešov?, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	1974? Kohfidisch, Rakúsko
Biografický portál

Lajos Issekutz (známy aj ako Dr. László Issekutz, Ladislaus von Issekutz, ) - (* 1903, Prešov? – † 1974?, Kohfidisch, Rakúsko) bol menej známy maďarský entomológ – lepidopterológ a faunistik, ktorý je medzi slovenskými entomológmi známy hlavne ako autor opisu dvoch slovenských rás jasoňa červenookého (Parnassius apollo) z oblasti nitrianskej a rožňavskej.

Biografia

Dr. Laszló Issekutz sa narodil roku 1903? v Prešove (vtedy pod názvom Eperjes). Po skončení strednej školy sa venoval hlavne štúdiu prírodných vied na akadémii v Miškovci, kde promoval v roku 1922 ?. Neskôr spočiatku pôsobil ako doktor. Istý čas (zrejme počas rokov II. svetovej vojny) trávil i na území Slovenska, hlavne v oblasti, ktorá bola okupovaná horthyovským Maďarskom. V roku 1956 počas protikomunistických nepokojov v Maďarsku ušiel do Rakúska. Tu pôsobil ako správca veľkostatku u grófky Erdődy-Pálffyovej v Koh-Fidisch v Burgenlande, kde sa zdržiaval ku koncu svojho života. O uvedenom maďarskom autorovi je dostupných v literatúre veľmi málo informácií.

Entomologické aktivity

Z hľadiska entomologického sa zaoberal hlavne motýľmi (Lepidoptera). V roku 1952 opísal z územia južných častí Slovenska dve rasy jasoňa červenookého. Jednalo sa o rasy nitriensis a rosnaviensis Issekutz, 1952. Tieto popísal spoločne ešte s ďalšou rasou (ssp. ruthenicus z oblasti Ukrajiny – severne od Chustu). Popis je uverejnený spolu s vyššie uvedenou rasou: (ruthenicus) v Annales Historico – Naturales Musei Nationalis Hungarici (Series nova), Tomus II., Budapest. Celý popis je uverejnený v článku: Parnassius apollo (L.) in the Carpathians, na stranách 133 – 140.

V roku 1953 popísal formu u zástupcu orientálnej fauny Thyris fenestrella, ktorú nazval ako: Thyris fenestrella f. seminigra Issekutz, 1953.

Jeho zbierkové pramene použil Dr. Karel Hrubý v svojej práci Prodromus lepidopter Slovenska v roku 1964, kde sú uvedené po skratkou: „Iz“.

Jeho zbierka hmyzu je na viacerých miestach. Čiastočne je súčasťou zbierok iných zberateľov, časť je v Budapešti v Národnom múzeu. Najväčšia časť jeho „bohatej“ zbierky sa nachádza v Landesmuseum v Eisenstadte v Rakúsku.

Bibliografia

• Issekutz, L.: 1946, Új lepkefaj a magyar faunában: a fehér medveszövőlepke: Hyphantria textor Harr. In: Folia Entomologica Hungarica = Rovartani Közlemények (Series nova), ISSN 0373-9465 ,(1. évf.) 3 – 4. sz. 86 – 87.
• Issekutz, L.: 1946, Néhány nagybányai nap emléke. Folia Entomologica Hungarica 1 (3 – 4): 91 – 93, Budapest.
• Issekutz, L.: 1950, Chamaesphecia hungarica Tomala: bona species (Lepidopt.). 24 pp.
• Issekutz, L.: 1952, Parnassius apollo (L.) in the Carpathians. In: Annales Historico – Naturales Musei Nationalis Hungarici (Series nova), Tomus II., Budapest, 133 – 140.
• Issekutz, L.: 1952, Az Erannis ankeraria Stgr. előfordulása Magyarországon. Rovartani Közlemények, 5: 157 – 160.
• Issekutz, L. & Kovacs, L.: 1954, Melitaea britomartis Assmann, with special Regard to its Occurrence in Hungary. Annls. hist.- nat. Mus. natn. Hung. 5: 287 – 303, Tab. VII – VIII.
• Issekutz, L. & Kovács, L.: 1954, A Melitaea-nem athalia csoportja, különös tekintettel a M. britomartisra. Folia Entomologica Hungarica = Rovartani Közlemények (Series nova), (7. évf.) 1. sz. 133 – 146.
• Issekutz, L.: 1954, A Poecilopsis pomonaria Hbn. és egyéb koratavaszi lepkék gyűjtése a Budai-hegyekben. Folia Entomologica Hungarica = Rovartani Közlemények, (7. évf.) 1. sz. 163 – 165.
• Issekutz, L.: 1955, Az üvegszárnyú lepkék (Aegeriidae – Sesiidae) gyüjtése, nevelése és tápnövényei. Rovartani Közlemények, 8(5): 57 – 72, Budapest.
• Issekutz, L.: 1955, Monima schmidtii Diósz. (Lepid., Noctuidae). 5 pp
• Issekutz, L.: 1956, A magyarországi nagylepkefauna újdonságai. Rovartani Közlemények, 9(6): 173 – 186, Budapest.
• Issekutz, L.: 1957, Der Weinstockschädling Theresimina ampelophaga Bayle – Barelle in Ungarn. (Lepidopt., Zygaenidae). Acta Agronom Hung., 7, 97 – 121, Budapest.
• Issekutz, L.: 1971, Die Schmetterlingsfauna des südlichen Burgenlandes. 1. Teil. Macrolepidoptera. Wiss. Arbeit, Eisenstadt, Heft 46: 1 – 165 + 6 Abb., Karten und Tabellen.
• Issekutz, L.: 1972, Die Schmetterlingsfauna des südlichen Burgenlandes. 2. Teil. Macrolepidoptera. Wiss. Arbeit, Eisenstadt, Heft 49: 1 – 129.

Zdroje informácií o autorovi

• Hrubý, K.: 1964. Prodromus lepidopter Slovenska (Prodromus Lepidopterorum Slovaciae), SAV Bratislava, 87, 93, 95, 99: (časť bibliografie + zbierkový prameň).
• Kříž, K.: 2011. Jasoň červenooký (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) na Slovensku. História výskumu a ochrana. SAŽP, Banská Bystrica, nakl. DOLIS, 200 pp + 40 farebných tabulí: .