Laborec (knieža) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Laborec (knieža)
Laborec
knieža
Laborec
Biografické údaje
Narodenieneznáme
Úmrtiepri rieke Sviržava
Rodina
Matkaneznáma

Laborec (rusín. Лаборець, ukr. Лаборець; * aj † v 9. storočí) bol legendárny knieža ranofeudálneho štátu slovanského kmeňového zväzu Bielych Chorvátov žijúcich medzi riekami Tisa a Dunaj. Základom obrany tohto štátu bol hrad na mieste terajšieho užhorodského zámku (castrum Hung). Podľa stredovekých povestí na ňom vládol práve knieža Laborec.

Životopis

Historici predpokladajú, že knieža Laborec vládol v  čase panovania Svätopluka vo Veľkomoravskej ríši (871 – 894), Olega Múdreho v Kyjevskej Rusi (879 – 912) a Simeona I. v Bulharskom cárstve (893 – 927). Existuje predpoklad, že knieža Laborec sa  podriadil Svätoplukovi a platil mu dane. Rovnako Simeon, rozširujúc svoju moc na sever, sa snažil si ho podriadiť.

Meno kniežaťa Laborca sa prvýkrát objavuje v uhorskej kronike Anonyma (Gesta Hungarorum) z 12. storočia. V nej sa uvádza, že v roku 896 sa knieža Laborec postavil proti útokom uhorských kmeňov spoza karpatských hôr na čele s Árpádom.[1][2][3] V preklade:

Knieža Álmos so svojou družinou prišiel k pevnosti Hung, aby ju dobyli. Keď začal stavať tábor pri múroch, vtedy veliteľ tejto pevnosti, ktorého volali Laborec a v ich jazyku bol knieža, dal sa na útek a chcel sa dostať do opevnenia Zemlum (Zemplínsky hrad na Zemplíne, predpokladá sa, že v súčasných Michalovciach). Vojaci ho prenasledovali a pri rieke Sviržava ho chytili a tam ho na povraz obesili. Od toho dňa rieku nazvali jeho menom Laborec. Vtedy knieža Álmos so svojimi ľuďmi vošiel do pevnosti Hung, obetoval bohom veľké obete a hodovali 4 dni.

Príbeh z Anonymovej kroniky je však iba legenda.[4] V regióne hornej Tisy, ktorá v tom čase patrila k Podkarpatskej Rusi, ale skutočne existovali kmeňoví vodcovia, ktorí boli porazení počas maďarských vpádov do strednej Európy.[5]

Odraz v kultúre

Meno Laborca našlo široký odraz v pamäti rusínskeho národa. Existujú o ňom legendy a piesne. Užhorodský historik 19. storočia Michail Lučkaj o kniežati Laborcovi povedal slovenskému spisovateľovi Bohuslavovi Nosákovi-Nezabudovovi, ktorý neskôr napísal prvú historickú povesť v rusínskom jazyku Laborec (Laborec – rusynska povisť). Knieža Laborec bol témou umeleckých diel aj ďalších spisovateľov:  Anatolij Kralickij Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Jevgenij Andrejevič Fencik – Pokorjenije Užgoroda (po slovensky Dobytie Užhorodu), Marijka Podgorjanka Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Vasiľ  Stepanovič Grenža-Donskij Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Petro Volodymyrovič Uhľarenko – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec) а ďalší...

V Užhorode je po kniežati Laborcovi pomenované jedno z námestí.

Socha kniežaťa Laborca je umiestnená nad obcou Habura (v chotári susednej dediny Čertižné je žriedlo rieky Laborec).[6][7] Je vysoká vyše päť metrov a stojí na takmer dvojmetrovom podstavci z prírodného kameňa.[8] Autorom bronzovej sochy je akademický sochár Ján Ťapák.[9] V podstavci pod sochou sa nachádza schránka so zeminou zo 106 rusínskych obcí,[10] čo symbolizuje jednotu Rusínov.[11][12]

V júli 2017 darovala nadácia Drevený kostolík Habura repliku sochy kniežaťa Laborca Múzeu rusínskej kultúry v Prešove.[13]

Referencie

  1. FORWARD, Jean S.. Endangered Peoples of Europe: Struggles to Survive and Thrive.  : Greenwood Publishing Group, 2001. Google-Books-ID: 8p3P1u_xmEEC. Dostupné online. ISBN 9780313310065. (po anglicky)
  2. MAGOCSI, Paul R.. Our people: Carpatho-Rusyns and their descendants in North America.  : Bolchazy-Carducci Publishers, 2005-07-30. Google-Books-ID: rnMOAQAAMAAJ. Dostupné online. ISBN 9780865166110. (po anglicky)
  3. POP, Dmitriĭ Ivanovich; POP, Ivan Ivanovich. Uzhgorod and Mukachevo: A Guide.  : Raduga Publ., 1987. Google-Books-ID: jOBBAAAAYAAJ. Dostupné online. ISBN 9785050011862. (po anglicky)
  4. MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám : dejiny Karpatskej Rusi a karpatských Rusínov. Preklad Eva Eddy. Prešov : UNIVERSUM-EU, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3. S. 69.
  5. Laborets'. In: MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan, eds. Encyclopedia of Rusyn history and culture. Rev. and. expanded ed. Toronto; Buffalo; London : University of Toronto Press, 2005. ISBN 0-8020-3566-3. S. 265.
  6. Objavujme.sk . objavujme.sk, . Dostupné online.
  7. http://archiv.podvihorlatskenoviny.sk/wp-content/uploads/24_2013.pdf
  8. Socha kniežaťa Laborec - Habura | Severovýchod.sk . Severovychod.sk, . Dostupné online.
  9. A.S, Petit Press. V Habure odhalili vyÅ¡e päťmetrovú sochu kniežaÅ¥a Laborca . hornyzemplin.korzar.sme.sk, . Dostupné online.
  10. RASTISLAV.PALUS@GMAIL.COM, Code: Jaromír Kužma, e-mail: kuzma@jarek.sk; Design: Rastislav Paluš, e-mail:. Medzilaborce a okolie ::: Mikroprojekt: ,,Cestou ikon zo Sanoku do Humenného“ ::: Projekty financované EÚ ::: Samospráva mesta ::: Mesto Humenné ::: www.humenne.sk . www.humenne.sk, . Dostupné online.
  11. Vasyľ Pačovskŷj: Kňaz´ Laborec´ 18. 2. 2016. rusyn FM. Dostupné online .
  12. Kňaz' Laborec' 23. 1. 2018. rusyn FM. Dostupné online .
  13. 29.číslo 58.ročníka Podvihorlatských novín - článok o darovaní sochy Múzeu rusínskej kultúry v Prešove.

Externé odkazy

Literatúra

  • Богуслав Носак-Незабудов, Лаборець ( Русинська повість),1966, Словацьке педагогічне видавництво в Братіславі

Zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Laborec (knieža)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk