Kultúrny jazyk na Veľkej Morave je súčasť veľkomoravskej kultúry; forma kultivovanej reči veľkomoravskej spoločnosti.

Existenciu domáceho kulturneho jazyka na Veľkej Morave dokazujú hláskové, gramatické a lexikálne veľkomoravizmy v staroslovanských pamiatkach. Z nich najdôležitejšia je hlaholská pamiatka Kyjevské listy. Za dôkazy možno pokladať aj starobylé slová terminologickej povahy zachované v češtine a slovenčine (napr. v slovenčine kmeť, koľada, kniha a i.). Niektoré z nich sú zachované v starých slovenských miestnych názvoch z 11.-12. storočia (napr. dvorec, štitár atď.).

Za nepriamy dôkaz treba napokon pokladať aj svedectvá archeologických a historiografických výskumov o vysokom stupni hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života na Veľkej Morave, pretože takéto prostredie predpokladá aj vyššie formy domáceho jazyka.

Domáci jazyk na Veľkej Morave sa kultivoval v ľudovom, dvorskom a vzdelaneckom prostredí. V ľudovom prostredí kultivovanie domácej reči bolo spojené s tradičnými obradmi, kalendárnymi a rodovými zvykmi. V dvorskom prostredí, na veľkomoravskom panovníckom dvore a kniežacích dvoroch sa reč kultivovala v súvislosti s vedením štátu, zahraničnej diplomacie a podobne. V ňom sa rozvíjal najmä rečnícky, rokovací a diplomatický štýl.

Vo vzdelaneckom prostredí sa pestovali zaiste štýly pastoračné a literárne.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.