Kultúrna antropológia môže byť:

• a) disciplína antropológie skúmajúca ľudskú kultúru (najmä aké sú morfologické a psychologické podmienky jej vzniku a pod.), a to - na rozdiel od etnológie - skôr kultúru bez ohľadu na jej etnické (a pod.) varianty
• b) najmä v USA: disciplína antropológie zahŕňajúca:
  • 1. to, čo v bode "a" plus - a to predovšetkým - etnografiu a etnológiu (a folkloristiku),
  • 2. v širšom zmysle aj americkú sociálnú antropológiu (tú možno prakticky chápať aj ako inherentnú súčasť bodu "a" a tým aj bodu "b-1"),
  • 3. v najširšom zmysle aj archeológiu, prehistóriu a lingvistickú antropológiu
• c) najmä v Spojenom kráľovstve: disciplína antropológie zaoberajúca sa (len) naučenými alebo tradovanými ľudskými činnosťami (a nie napr. sociálnou štruktúrou)
• c) trochu zjednodušene (pod vplyvom významu a): synonymum pojmu európska etnológia či tzv. Volkskunde
• d) trochu zjednodušene (pod vplyvom významu b): synonymum pojmov etnológia, etnografia (a folkloristika)

Sociálna antropológia môže byť:

• najmä v USA: disciplína antropológie zaoberajúca sa primárne sociálnou štruktúrou, pričom sa chápe ako súčasť či subdisciplína americkej kultúrnej antropológie (pretože štúdium sociálnej štruktúry je obyčajne v americkom chápaní vnímané len ako jeden z pohľadov na - v Amerike široko chápanú - kultúru)
• najmä v Spojenom kráľovstve:
  • disciplína antropológie zaoberajúca sa primárne sociálnou štruktúrou (teda hodnotami, inštitúciami a zvykmi v kontexte sociálnej štruktúry), pričom sa chápe (i) buď ako opak britskej kultúrnej antropológie (pozri vyššie) a/alebo (ii) ako pojem ktorý túto britskú kultúrnu antropológiu zahŕňa popri iných subdisciplínach (prípad ii je viac-menej britský ekvivalent americkej kultúrnej antropológie vo význame "b-2")
  • etnológia ^[1]
• v Nemecku: disciplína (biologickej) antropológie zaoberajúca sa interakciami medzi biologickou štruktúrou človeka a sociálnymi procesmi - podrobnosti pozri nižšie
• synonymum "b-3"

Sociokultúrna antropológia (prípadne sociálna a kultúrna antropológia či kultúrna a sociálna antropológia) je synonymum vyššie uvedeného významu "b-2" alebo "b-3".

Kultúrna/sociálna antropológia v anglosaskom ponímaní

Základná charakteristika

Zjednodušene teda možno povedať, že v USA sa na označenie nebiologickej antropológie uprednostňuje označenie kultúrna antropológia a v Spojenom kráľovstve sociálna antropológia (detaily pozri vyššie). Historicky americkú kultúrnu antropológiu a britskú sociálnu antropológiu spájal ich tradičný objekt výskumu - preliterárne spoločnosti (starším názvom: prírodné národy, napr. Indiáni) a ich kultúra.

Na Slovensku sa tieto termíny vo väčšej miere objavili až v 90. rokoch 20. storočia, dovtedy sa skôr hovorilo o samostatných vedách etnografia (národopis), mimoeurópska etnografia, folkloristika, archeológia, lingvistika a podobne.

Vzhľadom na príbuznosť kultúrnej a sociálnej antropológie sa v súčasnosti celosvetovo presadzuje pojem sociokultúrna antropológia ako spoločné označenie.

Dejiny

Vznik americkej kultúrnej antropológie aj britskej sociálnej antropológie anticipovali v druhej polovici 19. storočia predstavitelia evolucionistickej etnológie a antropológie tým, že rozšírili predmet výskumu klasickej fyzickej antropológie o sociokultúrny rozmer; zostali to však ešte len teoretické výskumy. Zvrat nastal zavedením terénneho výskumu priamo medzi príslušníkmi sledovaných kultúr - v USA ho zaviedli F. Boas a jeho žiaci (trávili čas u Indiánov) a v Spojenom kráľovstve B. Malinowski a A. R. Radcliffe-Brown. Termín "kultúrna antropológia" ako taký sa ale objavuje až v 20. rokoch 20. storočia, výrazne sa ale toto označenie presadilo až v 30. a 40. rokoch.

Americkí antropológovia boli zásadne ovplyvnení širokou definíciou kultúry (britského) antropológa Edwarda Burnetta Tylora, z ktorej urobili ústrednú kategóriu svojich výskumov (zo širokého chápania termínu kultúra pramení aj názov odboru - kultúrna antropológia). Britskí antropológovia naproti uprednostňovali pojem spoločnosť a pod vplyvom (amerického) evolucionistického antropológa Lewisa Henryho Morgana sa zamerali na výskum sociálnej organizácie, inštitúcií a príbuzenských systémov preliterárnych spoločností. Tak vznikla začiatkom 20. storočia v USA kultúrna antropológia, kým v Británii vznikla sociálna antropológia.

Americkí antropológovia chápu pojem kultúra široko a (preto) zastávajú názor, že štúdium sociálnej štruktúry je len čiastkovým pohľadom na kultúru (danej spoločnosti); z toho dôvodu považujú sociálnu antropológiu (teda štúdium sociálnej štruktúry) za subdisciplínu patriacu pod (americkú) kultúrnu antropológiu. Britskí antropológovia naopak skôr považujú kultúrnu antropológiu za súčasť (britskej) sociálnej antropológie.

Po druhej svetovej vojne začali miznúť hranice oddeľujúce americkú kultúrnu antropológiu, britskú sociálnu antropológiu a európsku kontinentálnu etnológiu/etnografiu. Zblíženie americkej a britskej kultúrnej antropológie sa prejavilo v 60. rokoch 20. storočia v neoevolucionistickej antropológii (Leslie A. White) a kultúrnej ekológii (Julian H. Steward), pre ktoré bola typická snaha o syntézu štrukturálnej, funkcionálnej a genetickej explanácie.

Predmet výskumu kultúrnej antropológie

Tradičným predmetom výskumu kultúrnej antropológie bola miestna kultúra preliterárnych spoločností. Časom sa predmet výskumu rozšíril na jednoduché roľnícke pospolitosti a vyspelé moderné spoločnosti (dnes sú významné smery najmä antropológia mesta a feministická antropológia).

Metódy kultúrnej antropológie

Základnou metódou kultúrnej antropológie je antropologický terénny výskum založený na pobyte medzi príslušníkmi študovanej spoločnosti. Používajú sa pritom techniky ako zúčastnené pozorovanie, dotazníky, psychologické testy, fotografie, film a pod.

Sociálna antropológia v nemeckom ponímaní

Sociálna antropológia je disciplína antropológie (obyčajne považovaná za súčasť biologickej, nie sociokultúrnej, antropológie) zaoberajúca sa interakciami medzi biologickou štruktúrou človeka a sociálnymi procesmi. Staršie (alebo skôr staršie) sa zaoberala výskumom antropologických (najmä genetických) rozdielov medzi sociálnymi skupinami (triedami, vrstvami, sociálnymi typmi, národmi), postulovala, že konkrétne sociálne inštitúcie môžu byť dané genetickými vlastnosťami obyvateľstva a diskreditovala sa svojim sociálnym darwinizmom v období nacizmu. Neskôr sa zaoberala skôr sociálnymi výberovými a screeningovými faktormi, ktoré majú biologické dopady. Niekedy zahŕňa aj demografiu. Úzko súvisí so sociálnou biológiou. ^[2][3]

Pozri aj

• antropológia
• archeológia
• religionistika

Zdroje

• Ak nie je uvedené inak, sú zdrojmi zdroje uvedené v článku antropológia.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kultúrna antropológia

Externé odkazy

• SPECULUM – študentské vedecké periodikum