A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať")[1] je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.
Kultúra je časťou sociálnych vzťahov spoločnosti a stojí na rovnakej úrovni ako politický, právny a ekonomický systém.
Dokument UNESCO z roku 2002 definuje kultúru ako „komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru“. [2]
Rozlišuje sa niekoľko základných rozdelení (definícií) kultúry:
- Kultúra ako civilizácia (kultúra starovekého Ríma a pod.)
- Kultúra ako svetonázor (romantizmus, renesancia a pod.)
- Kultúra ako súbor hodnôt, noriem a artefaktov (kultúra starých Slovanov a pod.)
- Kultúra ako model pre ustálené činnosti a ich produkty (kultúra amerických teenagerov a pod.)
S pojmom kultúry súvisia pojmy:
- materiálna (hmotná) kultúra (produkt danej kultúry - napr. minca)
- symbolická kultúra (rovnaká minca vložená do hrobu už nie je peniaz, ale je symbolickým platidlom pre Chárona, prevozníka do podsvetia).
Archeológovia odlišujú archeologické kultúry, sociológovia odlišujú:
- majoritnú kultúru (dominantnú kultúru) a
- subkultúry (stojace v opozícii voči hlavnej kultúre, počtom ale nevýrazné (dnes napr. kultúra anarchistov a pod.)).
Funkcie kultúry
Základnými funkciami kultúry sú spoločenská účelnosť, úloha vo vzťahu k sociálne štruktúre - cieľ je zachovanie stability a súdržnosti a zabezpečenie osobnej emancipácie individua. Pod funkcie kultúry vo vzťahu k jednotlivcovi patrí - seba-reflexia, kreovanie identity a kultúrnych zmyslov, skúsenosť, katarzia, poznanie a hodnotenie. Funkcia kultúry vo vzťahu k spoločnosti je veková, rodová (genderová), profesijná, lokálna a národná. Patrí sem pohľad na obraz sveta (spôsob zamerania na svet), spôsob osvojenia praxe, legimitizácia, kontingencia, pretváranie sveta a výklad sveta (útópia - ideál). [3]
Najvýznamnejšie funkcie kultúry
- integračná - kultúra je významným faktorom života občianskej spoločnosti, pomáha individuu pri integrácii do spoločnestva širšieho a užšieho typu.
- výchovno-vzdelávacia - prispieva k rozvoju intelektuálnej, emocionálnej a morálnej úrovne individua.
- sociálna - vzorce konania.
- socializačná/enkulturačná - integrácia individua do kultúrneho života spoločenstva - súvisí s výchovno-vzdelávacou funkciou a unkulturáciou.
- akulturačná - včlenenie do inej cudzej kultúry.
- humanizačná
- normatívna
- kreatívna
- akumulačná
- identifikačná
- preventívna
- adaptačná
- zábavná
- terapeutická
- komunikačná - v rovine interpersonálnej a interkultúrnej.
- ekonomická
- politická
Názory na kultúru
- Antropológia: Kultúra je druhá príroda, čiže súhrn všetkého, čo vytvorili ruky a mozog človeka. Opodstatnenosť takéhoto vymedzenia kultúry v rámci antropológie vyplýva z potreby skúmať etnické skupiny. Aspekt kultivácie, humanizácie človeka je tu však len implicitne tematizovaný.
- Cicero: Kultúra je ľudská vzdelanosť (cultura mentis, cultura animi); kultúrou ducha je filozofia.
- Klasická nemecká filozofia: Kultúra je téma, ktorú treba ďalej rozpracúvať v nadväznosti na antické axiologické chápanie kultúry recipované v dielach renesančných humanistov a nemeckých osvietencov.
- Michel Paul Foucault: Kultúra je definovaná radom základných kódov, predpisov, ktoré dovoľujú dešifrovať to, čo sa v nej odohráva.: jazyk, perceptívne schémy (ľudia rôznych kultúr vnímajú, vidia rôzne veci), výmenu, techniky, sústavu hodnôt, hierarchiu činností. Kto sa do kultúry narodí, naučí sa zvykovo rozumieť tomu, čo sa v nej odohráva, ovládnuť jej kódy. Tieto kódy v podstate definujú to, čo je v tom ktorom ľudskom svte indivíduu vopred dané, do čoho vrastá, jeho prirodzený, životný svet.
- Ladislav Hanus: Kultúra je ľudská práca a výsledok tejto práce. Všetko, čo patrí svetu, ľudskej potencii strie sa ako materiál. Kultúra je neosobný a objektívny výsledok ľudskej činnosti, ktorá pretrváva svojho tvorcu a svedčí o jeho výške (kultúrne dielo). Veci navôkol sa pýtajú úpenlive do slávožiary ducha. Aspoň formou jeho chcú sa zúčastniť jeho sudby.
- Herder: Kultúra je rozvíjanie, vyjavovanie sa schopností ľudského umu, kultivovanie ducha. Kultúra je podmienka dosiahnutia šťastia. Kultúrou (kultivovaním) ako nástrojom prispôsobovania, ktorého mechanizmom je tradícia (ustálenie vzorov správania a činnosti) ako podstata ľudstva, človek v priebehu existenčného zápasu nahrádza svoje fyzické nedostatky. Kultúra je historická forma prejavu národov a spoločenstiev.
- Hubík: Kultúra je všeobecne vzatý spôsob pohybu spoločenského človeka po svete, spôsob jeho prebývania vo svete. Kultúra oznamuje, Ako čo je, že to či ono je, prečo je to tak a tak, ako treba myslieť, posudzovať, konať. Kultúra je v tomto všeobecnom zmysle artikuláciou spôsobov spätosti človeka so svetom a so sebou samým. Kultúra je však aj súhrnom významov a hodnôt objavených či vyvolaných určitou komunitou a v tejto komunite (a s ďalšími komunitami) komunikovaných. V tomto zmysle je kultúra tvorená tiež činnosťami a inštitúciami, ktoré k vytvoreniu významov a hodnôt viedli a samotnou komunikáciou ako základným predpokladom vzniku a existencie kultúry. Tento aspekt kultúry možno ďalej konkretizovať ako funkčnú štruktúru inštitúcií, umožňujúcich tvorbu, reprodukciu, difúziu/distribúciu a recepciu/konzumáciu významov a hodnôt. Ďalšie špecifikácie predstavia kultúru ako systém kodifikovaných/nekodifikovaných noriem, systém inštitúcií/organizácií, sústavu nástrojov (materiálnej a duchovnej povahy) ovplyvňovania/riadenia niektorých kultúrnych činností.
- Vladimír Mináč: Mináč veril, že ani ľudská kultúra nesúhlasí so zánikom, že je živá a že ako živá protestuje proti všetkým odroňom a hlupákom, proti fyzickej či trhovej pažravosti človeka, proti umieraniu detí a celých národov, ktorú spôsobuje nerovnomernosť vývinu a z nej pochádzajúca sociálna nespravodlivosť. Verím, že ľudská kultúra - in summa rerum discrimine - zastaví vlnobitie nenávisti. Veril nie na princíp, ale na skúsenosť. Veď ľudstvo má svoju dobre zaplatenú skúsenosť a tá je uložená práve v jeho kultúre.
- Jozef Petráň: Kultúra je proces kultivovania, vzdelávania, osvecovania človeka a spoločnosti. Je to postoj, činnosť i jej výsledky.
- Pufendorf: Kultúra je súhrn všetkých ľudských spoločenských výtvorov - inštitúcií, jazyka, bývania, obliekania, práva, vedy, morálky, ktoré sa riadia rozumom a zvykmi. Spoločenský systém (Cultur) sa líši od prírodného fyzického systému (Natur). Kultúrny spoločenský systém má kladné, pozitívne hodnoty, ktorými sa odlišuje od spoločenských systémov, ktoré tieto pozitívne spoločenské dimenzie nedosiahli (prvotnopospolné, divošské, barbarské).
- Sorokin: Kultúra sa skladá z nekonečného množstva kultúrnych konglomerátov, t. j. materiálnych (kauzálne funkcionálnych) a významových (symbolických) jednotiek alebo systémov. Tieto systémy sa líšia rozsahom, od najmenších (ako je napr. tvrdenie, že 2x2=4) cez väčšie systémy (jazyk, veda, filozofia, náboženstvo, umenie, etika, politika, technológia atď.) k najrozsiahlejším supersystémom troch typov - zmyslové, špekulativne a idealistické. Základom každého supersystému sú štyri filozofické premisy, ktoré sú jeho integrujúcim faktorom, totiž predstavy o podstate objektívneho sveta, o podstate potrieb, o úrovni a o spôsoboch ich uspokojenia. Spôsob poznávania, ktorého pomocou sa tieto predstavy získavajú, určuje štruktúrny štýl kultúry. V špekulatívnej kultúre sa objektívna realita chápe ako nehybné bytie Absolútna, prevládajú tu čisto duchovné potreby, úroveň ich uspokojovania je maximálne vysoká a uspokojujú sa prostredníctvom modifikácie individuálneho duchovného sveta. Všetky tieto predstavy vznikajú ako výsledky mystickej intuície alebo rozumu. Ak predstavy vznikajú na základe zmyslového poznania, objavuje sa protikladná zmyslová kultúra, v ktorej sa objektívna realita chápe ako zmena a utváranie a potreby sú čisto fyzické, ich uspokojenie je úplné a metódou uspokojovania je pretváranie vonkajšieho sveta, prírody. Idealistická kultúra syntetizuje črty vyššie uvedených typov kultúry. Najvšeobecnejšou tendenciou historickej zmeny je nekonečné striedanie, fluktuácia týchto kultúr, čo je dôsledkom gnozeologickej relativnosti jej štýlov. Stará kultúra sa rovná novej, preto nejde o progresívny vývin.
- Synkriticizmus: Kultúra je maximum bytia človeka spočívajúce v pretváraní dačoho zlého, ošklivého alebo hodnotovo neutrálneho na dobro alebo krásno a pretváranie niečoho menej dobrého alebo krásneho na lepšie alebo krajšie.
- Leslie White: Kultúra je exosomatický systém adaptácie ľudského druhu na prírodné prostredie. Hybnú silu kultúrneho vývoja predstavuje zdokonalovanie technológie, ktorého prejavom je rast koncentrácie a využitia energie v priebehu evolúcie civilizácie.
- Štrukturalizmus: Kultúra je štruktúra, forma imanentne obdarená zmyslom. Význam každého kultúrneho fenoménu-znaku je daný jeho postavením v spoločenskej štruktúre a je vyčerpateľný syntagmatickými vzťahmi a paradigmatickými vzťahmi.
Zdroje
- ↑ Harper, Douglas (2001). Online Etymology Dictionary. (po anglicky)
- ↑
- ↑ doc. PhDr. Viera Gažová, CSc., Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie, FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kultúra (spoločenské vedy)
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kultúra (spoločenské vedy)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Údolie kráľov
1. apríl
1. február
1. marec
1. september
10. august
10. február
10. júl
10. jún
10. roky 20. storočia
11. jún
11. marec
12. august
12. júl
12. jún
12. máj
12. marec
13. máj
13. september
14. jún
14. máj
15. február
15. júl
15. január
15. marec
16. apríl
16. september
17. január
17. máj
17. marec
17. október
18. august
18. február
18. júl
18. máj
18. október
19. apríl
19. jún
19. september
19. storočie
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1944
1956
1969
1975
1980
1982
1983
1986
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2. máj
20. apríl
20. január
20. roky 20. storočia
20. storočie
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2023
21. január
21. máj
21. storočie
22. august
22. február
23. apríl
23. január
23. marec
23. september
25. január
25. marec
25. september
26. júl
26. jún
26. január
27. jún
27. máj
27. september
28. apríl
28. február
28. január
28. október
29. máj
3. apríl
3. august
3. február
3. jún
30. december
30. január
30. máj
30. roky 20. storočia
4. apríl
4. november
5. marec
6. august
6. september
7. júl
7. jún
7. marec
8. apríl
9. apríl
9. jún
9. marec
9. september
Aage Niels Bohr
Alain Resnais
Alain Robbe-Grillet
Alan J. Perlis
Albert Marenčin
Aleksander Krawczuk
Alojz Klimo
Andrej Lettrich
Archibald Vivian Hill
Benito Mussolini
Betty White
Blake Edwards
British Broadcasting Corporation
Carl Amery
Christopher Lee
Cornelius Castoriadis
Ctibor Štítnický
Dana Zátopková
Darina Lehotská
Desaťročie
Egypt
Elena Čepčeková
Elmer Bernstein
Emil Skákala
Emil Zátopek
Erich Hartmann
Erving Goffman
Ferdinand Vrba
Francis William Aston
Franjo Tuđman
Fridtjof Nansen
Fritz Strassmann
Gérard Philipe
Günter Behnisch
Guy Hamilton
Hal Clement
Hana Ponická
Hans Georg Dehmelt
Herman Kahn
Iannis Xenakis
Ignác Bizmayer
Ján Bystrický
Ján Bzdúch
Ján Mathé
Július Pántik
Július Torma
Jacinto Benavente
Jack Kerouac
Jason Robards
Jicchak Rabin
José Saramago
Judy Garland
Karin Lászlová
Karl Otto Apel
Kevin Roche
Kingsley Amis
Klára Jarunková
Kultúra (spoločenské vedy)
Leon Max Lederman
Luigi Cavalli-Sforza
Margherita Hacková
Matej Rákoš
Medzinárodný zväz železníc
Michael Ventris
Michalis Kakojannis
Michel de Certeau
Miloš Jakeš
Miloš Kopecký
Niels Bohr
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ondrej Gábor
Otto Smik
Paríž
Paul Scofield
Pier Paolo Pasolini
René Roubíček
Roger Etchegaray
Roman Kaliský
Royal Air Force
Seymour Martin Lipset
Slobodan Aljančić
Slovensko
Sovietsky zväz
Spojené kráľovstvo
Stephen Edelston Toulmin
Storočie
Taliansko
Telly Savalas
Thomas Samuel Kuhn
Tibor Bártfay
Tutanchamón
Vittorio Gassman
Vladimír Mináč
Vojtech Filkorn
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk