A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kuang-sü | |
čínsky cisár | |
Narodenie | 14. august 1871 Peking, Čína |
---|---|
Úmrtie | 14. november 1908 (37 rokov) Peking, Čína |
Rodičia | I-süan, Wan-čen |
Manželka | Ťing-fen |
Odkazy | |
Commons | Kuang-sü |
Kuang-sü (čínsky: 光绪, pchin-jin: Guāngxù), rodným menom Caj-tchien (čínsky: 载湉, pchin-jin: Zǎitián; * 14. august 1871, Peking, Čína – † 14. november 1908, Peking) bol čínsky cisár, desiaty z dynastie Čching[1] a deviaty Čching, ktorý vládol nad vlastnou Čínou. Bol bratrancom zosnulého cisára Tchung-č’ a na trón bol dosadený cisárovnou vdovou Cch’-si. Jeho manželkou bola Ťing-fen, neskôr známa ako cisárovná regentka Lung-jü za cisára Pchu I. Cisárova vláda trvala od roku 1875 do roku 1908, ale v praxi vládol bez vplyvu cisárovnej vdovy Cch’-si iba v rokch 1889 až 1898, avšak stále pod jej dohľadom. Inicioval Stodňovú reformu, jeho úsilie však prerušil prevrat cisárovnej vdovy v roku 1898, po ktorom cisár zostal až do svojej smrti v domácom väzení.
Sto dní reforiem
Sto dní reforiem bolo poslednou snahou o reformu dynastie Čching. Konfuciánsky učenec Kchang Jou-wej a jeho žiak Liang Čchi-čchao sa snažili zaviesť reformy v duchu konfucianizmu. V tom čase sa 27-ročný cisár Kuang-sü priklonil k myšlienkam Kchang Jou-weja, a preto začal s reformistami spolupracovať. Za nominálnej vlády cisára, stále pod dohľadom cisárovnej vdovy, bolo počas 103 dní (11. jún 1898 – 21. september 1898) vydaných okolo 180 cisárskych ediktov. Cieľom reforiem bolo modernizovať skúškový systém na školách a celkovo zriadiť moderný systém vzdelávania, ktorý v tom čase bol zastaraný, a znížiť tak negramotnosť v krajine. Ďalej sa reformy usilovali o industrializáciu, podporu výroby a obchodu, zrušenie sinekúr, o zavedenie princípu kapitalizmu, o modernizáciu armády a konečne o zavedenie konštitučnej monarchie. Hnutie, pretože bolo v duchu konfucianizmu, nespochybňovalo moc cisára, využívalo ho ako symbol zmeny. Reformátori týmto chceli ustanoviť pravidlá štátu, ktoré budú odrážať záujmy obyčajného obyvateľstva. Avšak reformy vo väčšine prípadov zostali len na papieri, pretože hodnostári na dvore čakali na reakciu cisárovnej vdovy, a tak nebol čas reformy zaviesť do praxe.[2]:266
Reakcie na reformy
Cisárovná vdova Cch’-si nebola modernizácii a západnému mysleniu naklonená. Ako reakciu na pokus o reformácie cisárovná vdova 21. septembra 1898 zorganizovala štátny prevrat. Kang Jou-wej a Liang Čchi-čchao utiekli do Japonska, kde pokračovali v politickom boji. Šesť reformátorov, ktorých Cch’-si dopadla bolo popravených, medzi nimi i revolucionár Tchan S'-tchung. Cisár bol uväznený v domácom väzení a reformy boli zrušené.[2]:266
V nasledujúcom roku vypuklo Boxerské povstanie. Toho istého roku cisárovná vdova využila situáciu a vyhlásila vojnu západu. Po prehre so západnými mocnostiami, Cch’-si s mladým cisárom utiekla do Si-anu. Generálni guvernéri čínskych provincií sa rozhodli, že budú pekinské vyhlásenie vojny cudzincom ignorovať a celú vec zvedú na Boxerské povstanie.[2]:268 Ako dôsledok musela Cch’-si nakoniec k reformám, ktoré vychádzali z pôvodných Stodňových reforiem pristúpiť, reformy ale na posilnenie cisárskej moci nestačili a dynastii sa nepodarilo pri moci zostať.[2]:280 Kuang-sü umiera roku 1908, deň pred smrťou Cch’-si a následne na trón nastupuje posledný čínsky cisár Pchu I.
Smrť
Cisár zomrel v 37 rokoch. Podľa záznamov paláca zomrel prirodzenou smrťou, hoci bolo podozrivé, že mladý cisár umrel deň pred smrťou cisárovnej vdovy, ktorá si nepriala, aby cisár pokračoval v reformách. V roku 2008 bol v jeho tele zistený vysoký obsah arzénu, čo potvrdilo zvesti, že bol otrávený.
Referencie
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ a b c d FAIRBANK, John K. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Vyd. 1., dotisk 3. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2010. 665 s. (Dějiny států.) ISBN 978-80-7422-007-4.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuang-sü
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kuang-sü na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Polák
Alexander Šindelár
Alexandr Vaľterovič Litvinenko
Ali paša z Janiny
Andrej Gennadievič Karlov
Anna Kolesárová
Augustína Lívia Pietrantoni
Augusto César Sandino
Brigitte Irrgangová
Charles de Foucauld
Daniel Tupý
Dian Fosseyová
Edgar Julius Jung
Elizabeth Shortová
Erich Mühsam
Ernest Valko
Eugène Terre'Blanche
František Sahula
Gaspard de Coligny
Gianni Versace (osoba)
Giuseppe Puglisi
Ján Cibuľa (športový funkcionár)
Ján Klinovský
Ján Kuciak
Július Nôta
Jarolím Janoštin
Jaropolk I.
Jaroslav Budz
Jean-Paul Marat
Jerzy Popiełuszko
Johann Dick
JonBenét Ramseyová
Jun Po-son
Kristen Frenchová
Kuang-sü
Laurent-Désiré Kabila
Lee Harvey Oswald
Leoš Středa
Liviu Librescu
Mária Gorettiová
Maciej Rataj
Marian Cozma
Martina Kušnírová
Mučenica čistoty
Ngô Đình Diệm
Oľga Nikolajevna Skobelevová
Olivér Halassy
Ondráš (zbojník)
Pak Čong-hi
Paweł Adamowicz
Pedro Eugenio Aramburu
Petrus Ramus
Pier Paolo Pasolini
Róbert Holub
Roger Louis Schütz-Marsauche
Selena (speváčka)
Sharon Tatová
Teodor Romža
The Notorious B.I.G.
Todor Lukanov
Tupac Shakur
Ulug-beg
Veľkolepá Elza (Mágnás Elza)
Victor Jara
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk