Kryštálová jaskyňa v Malom Rozsutci je verejnosti neprístupná jaskyňa v Malej Fatre pod Malým Rozsutcom.

Z mineralogického hľadiska je veľmi významná. Je zaujímavá zo stránky vedeckej, so zreteľom na genézu, je unikátna svojím výskytom, ojedinelým typom kalcitovej výzdoby, ale možno hovoriť aj o jej ohrození, najmä ľudskou činnosťou. Z hľadiska genézy vlastných priestorov možno ich klasifikovať ako typ vrstevnokorozívny.

Vytvorila sa v tmavosivých reiflingských vápencoch patriacich chočskému príkrovu. Otázka vzniku kalcitovej výzdoby je značne zložitá. Pôvodne vyslovený názor o hydrotermálnej výplni puklín sa ukazuje menej pravdepodobný, pretože hĺbková kontinuita s prívodnými cestami hydrotermu je ťažko preukázateľná. Pokus interpretácie vzniku v dôsledku anomálnych hodnôt rádioaktívnych prvkov (žiarenia) publikoval V. Bukinovský (1971). Zdá sa priveľmi voľne interpretovaný a v práci J. Tulisa (1974) je vyvrátený, aj keď autor v závere pripomína, že tým nechce diskutovať o vplyve rádioaktívnych prvkov na kryštalizačné procesy. K meraniam rádioaktivity v Kryštálovej jaskyni J. Tulis (1974) pripomína, že prirodzená rádioaktivita vápencov je nižšia ako okolitého ovzdušia a namerané hodnoty všeobecne nepresahujú klarkové hodnoty karbonátových hornín.

Tieto okolnosti svedčia o tom, že kľúč ku genetickým riešeniam treba hľadať v podiele mikrochemických komponentov, v špeciálnych geochemických podmienkach vzniku, podrobnom kryštalografickom rozbore tvarov, prípadne aj v mikroklimatických podmienkach lokality. Orientačné spektrochemické analýzy ukázali, že prítomnosť mikrochemických komponentov v kalcitoch jaskyne vcelku zodpovedá zloženiu okolitej materskej horniny, z ktorej vznikli vylúhovaním pripovrchovou cirkuláciou vody a v špeciálnych podmienkach v priestoroch jaskyne vykryštalizovali. Rozbory sekundárnej výplne odhalili podstatne širšiu škálu prvkov, čo zrejme súvisí s vlastnosťou ílovitých substancií viazať prvky výplne.

Dĺžka jaskyne je 26 metrov. Dno je intenzívne zasunuté množstvom kalcitových drúz. Keďže aj povrch stien je takmer súvislo pokrytý drúzovým kalcitom, je pravdepodobné, že aj miesta, na ktoré padli odtrhnuté drúzy, boli znovu pokryté kryštálmi. Aj v Kryštálovej jaskyni možno pozorovať, že veľkosť vrcholových kryštálov súvisí s hrúbkou podložky, čo poukazuje na podobné skúsenosti SEKANINU (1962) pri výskume exogénnych kalcitov na Štramberku.

Ojedinelosť výskytu tohto typu jaskynnej výzdoby, aj napriek nešetrným ľudským zásahom (v roku 2002 poškodil(i) neznámy vandal(i) najmä úvodnú časť), predstavuje mineralogické nálezisko mimoriadneho významu.

Torzovité nálezy kostí, najmä v tzv. „cintoríne a v líščej komore", sa zatiaľ podrobne nespracovali. Lokalita je toho času zatvorená. Z ďalších mineralogických nálezov sa v literatúre uvádzajú pyrity ako fysilizačný element v sedimentoch krížňanského príkrovu na Medziholí, hoci ako mineralogické nálezisko nemajú väčší význam.

Súradnice: 49°15′03″S 19°06′16″V / 49,250833°S 19,104583°V / 49.250833; 19.104583

• Fotografie z Kryštálovej jaskyne pod Malých Rozsutcom