Krvavá nedeľa (rus. Кровавое воскресенье, krovavoe voskresenie) je masaker, ktorý sa odohral počas pokojnej demonštrácie robotníkov v Petrohrade 22. januára (podľa vtedy platného ruského kalendára 9. januára) 1905.

Prípravy

Pochod usporiadal populárny pravoslávny ľudový kazateľ Gapon, ktorý bol jedným z organizátorov robotníckeho svojpomocného hnutia v Petrohrade. 3. až 8. januára (podľa juliánskeho kalendára) vstúpilo vyše 100 tisíc petrohradských robotníkov do štrajku s cieľom bojovať za svoje sociálne, pracovné aj politické práva. Gapon, ktorý stál na čele hnutia rozhodol, že nasledujúcu nedeľu prinesú cárovi zoznam svojich požiadaviek. Vláda nariadila Gaponovi 7. januára aby manifestáciu odvolal, inak bude prikročené k ráznym opatreniam. S odhodlaním a vierou v oprávnenosť svojej žiadosti sa pod Gaponovým vedením protestujúci obyvatelia Petrohradu po rannej bohoslužbe vydali na pochod. Skupiny robotníkov ale aj žien a detí organizujúci sa v rôznych štvrtiach Petrohradu smerovali k cárskemu Zimnému palácu s cieľom predložiť cárovi Mikulášovi II. „Poníženú žiadosť verných poddaných cárovi s prosbou o zlepšenie pracovných podmienok.“ Procesia, ktorú viedol pop Gapon plánovala odovzdať cárovi petíciu, v ktorej žiadali o zlepšenie pracovných podmienok, zrušenie cenzúry a toleranciu v náboženských otázkach. Medzi inými niesli na čele procesie veľký cárov portrét a biely transparent s nápisom: „Vojaci, nestrieľajte na ľudí!“ V deň plánovaného pochodu však cár Mikuláš II. nebol ani v Zimnom paláci ani v Petrohrade. Protestujúci však už mali svoj plán a v prípade odmietnutia boli pripravení na povstanie.

Pochod

Okolo 11:30 pri Nevskej bráne vošla do cesty davu, ktorý sa organizoval na Petergofskom šasse a mal asi 30 až 50 000 ľudí jazdecká jednotka granátnikov a príslušníci 93. irkutského pechotného pluku. Jazdecká jednotka obnažila šable a rozbehla sa smerom k davu, ktorý sa v chaose pred jazdcami rozutekal. Jazdci sa následne prebojovali davom, urobili okolo neho okľuku a vrátili sa na svoju pôvodnú pozíciu, pričom šabľami zranili alebo pobili rad ľudí. Časť procesie sa v tom momente rozutekala, ale väčšina sa rozbehla k vojakom. Pechotný oddiel najprv vypálil dve varovné salvy do vzduchu, ale keď dav nezastavil a približoval sa ďalej k vojakom, reagovala tak, že do davu začala strieľať. Prvé rady procesie boli streľbou skosené. Okolo samotného Gapona, kráčajúceho v čele procesie padlo asi 40 ľudí, jemu samotnému sa však nič nestalo. Zabitý bol aj Ivan Vasiliev, predseda Zjazdu robotníkov aj starček Lavrentiev, ktorý niesol v čele cárov portrét. Preživší utekali po ľade riečky Tarkanovky. Gapona zobral eser P. M. Rutenberg do bytu Gorkého.

Na Troickom moste zastavil dav asi 3 – 20 000 ľudí pred pripraveným pavlovským plukom. Po krátkom jednaní s vojenským dôstojníkom spustili vojaci do davu paľbu. Až po tretej salve sa dav zastavil a rozutekal. Na mieste zostalo asi 40 mŕtvych a ťažko ranených. Časť protestujúcich prichádzajúcich z Orenburskej ulice pod vedením Varnašova však predpokladala stretnutie s vojskom a prenikla do centra mesta v menších skupinkách, ktoré polícia a vojaci nezastavovali.

Na Šliseľburskom trakte asi 4 až 16 000 protestujúcich zastavil oddiel pechoty a kozákov. Po krátkom jednaní s vodcami skupiny armádny dôstojníci prikázali davu aby sa rozišiel, keď tak neurobili bolo vypálených niekoľko varovných výstrelov. Ani to však dav neprinútilo sa rozísť. Bola preto privolaná kozácka jazda, ktorá tlačila ľudí kopijami a šabľami. V potýčkach bolo zranených viacero ľudí, ale davu sa nakoniec podarilo prelomiť policajný kordón a preniknúť na ľad rieky Nevy, po ktorom začala postupovať do centra mesta.

Na Vasilievskom ostrove protestujúcich tiež zastavili vojenské oddiely. Proti davu bol vyslaný jazdecký oddiel, ktorý zranil množstvo ľudí a zastavil jeho postup. Časť protestujúcich ustúpila ale po agitácii sociálnych demokratov následne rozhodla, že vyrabujú zbrojárske dielne a začnú so stavbou barikád. Asi 1 500 ľudí následne vybudovalo barikádu, ale po tretej popoludní boli rozohnaní po boji s Fínskym plukom. Do večera protestujúci vybudovali na ostrove niekoľko barikád, väčšinu z nich však vojská zlikvidovali.

Okolo 12. hodiny sa začali zhromažďovať ľudia na Palácovom námestí pred Zimným palácom. Okolie bolo plne pod kontrolou vládnych vojsk. Najviac protestujúcich sa zhromaždilo pri Alexandrovskom sade a blízkej budove Generálneho štábu. Okrem protestujúcich tu však bolo aj veľa náhodných okoloidúcich, keďže túto časť mesta obľubovali obyvatelia na nedeľné popoludňajšie prechádzky. Časť protestujúcich priniesla informácie o zrážkach s vládnymi silami v rôznych častiach mesta. Vznikla tiež fáma, že bol Gapon pri streľbe zabitý. V dave panovala napätá atmosféra. Vojská sa pokúsili dav zatlačiť jazdeckým oddielom, čo v protestujúcich vyvolalo len väčší vzdor. Následne bol k davu privolaný elitný Preobraženský pluk. Dôstojník 3-krát vyzval dav aby sa rozišiel, na čo protestujúci spontánne vyzývali vojakov aby strieľali a mávali čiapkami. Následne zaznel signál k paľbe a vojaci vystrelili niekoľko sálv do davu, ktorý sa následne rozutekal. Utekajúcich prenasledovala kozácka jazda. Zahynulo alebo bolo ťažko ranených asi 30 ľudí.

Na Nevskom prospekte sa zhromaždil dav, ktorý sa postupne dozvedal o udalostiach v iných častiach mesta. V dave, pozorujúcom prenášaných ranených a mŕtvych prepuklo rozhorčenie. Ľudia napadali vojakov a policajtov. Okolo 4. hodiny popoludní začal smerom od Morskej ulice prichádzať elitný Semjonovský pluk. Vojaci sa pokúsili demonštrantov vytlačiť, čo sa im však nepodarilo. Dav ich ich napadol kameňmi a nadávkami. Veliteľ vojenského oddielu plukovník Riman následne vystrelil do davu z revolveru a napokon prikázal vojakom vypáliť do davu niekoľko sálv. Dav sa rozutekal a na mieste zostalo niekoľko desiatok ranených a mŕtvych. Nevský prospekt, bol jediným miestom, kde vojaci do davu vystrelili bez predošlého varovania.

Obete a dôsledky

Oficiálny počet obetí sa odhaduje asi na 130 mŕtvych^[1] a okolo tisíc vážne zranených. Vzhľadom na to, že nie všetci mŕtvi boli oficiálne zaregistrovaní štátnymi orgánmi, usudzuje sa, že počet obetí mohol dosiahnuť asi 200 mŕtvych a 800 ranených.^[2] Po prevzatí vlády boľševikmi sa však stala oficiálnym počtom obetí cifra 4 600 mŕtvych, ktorá sa dostala aj do Veľkej sovietskej encyklopédie.

Udalosti v Petrohrade ešte viac radikalizovali proticársku opozíciu. Do protestov sa zapojili aj liberáli a ďalšie strany. Štrajky postihli ešte viac závodov. V januári 1905 začalo štrajkovať po celej krajine až 440 000 pracujúcich, 40 – 60 % z nich hlavne z politických dôvodov.

Protesty viedli k prvej ruskej revolúcii.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krvavá nedeľa (1905)

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krvavá neděle (1905) na českej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Кровавое воскресенье (1905) na ruskej Wikipédii.