Kronika Jána Marignolu

Kronika česká Jána Marignolu
Cronica Boemorum
	; Autor kroniky Ján Marignola
Autor	Ján Marignola
Pôvodný jazyk	latinčina
Krajina vydania	České kráľovstvo
Dátum 1. vydania originálu	1355 – 1358
Literárne obdobie	stredoveká literatúra
Literárny žáner	kronika
Ďalšie odkazy
Commons	Kronika česká Jána Marignolu
	Literárny portál; Historický portál

Česká kronika Jána Marignolu (lat. Cronica Boemorum) je latinsky písaná kronika, ktorá vznikala v Prahe v rozmedzí rokov 1355 – 1358 z poverenia cisára Karla IV. Ten poveril známeho právnika a cestovateľa Jána Marignolu, aby zosumarizoval české dejiny „od Adama až po naše šťastné časy“.^[1]^:581

Autor

Giovanni de' Marignolli, tiež Ján Marignola ( * 1323 Florencia – † medzi 25. júlom 1358 a 22. marcom 1359) bol taliansky cestovateľ, ktorý pochádzal z poprednej florentskej patrícijskej rodiny. Bol minoritom vo Florencii a profesorom v Bologni.^[2]

Roku 1338 ho poveril pápež Benedikt XII. posolstvom k veľkému chánovi Tatárov.^{[pozn. 1]}^[3]^:311 Ján odišiel ako pápežský legát do Ázie. Cez Konštantínopol, strednú Áziu a púšť Gobi sa dostal až do Pekingu. Vracal sa cez Indiu, Cejlón, Bagdad, Jeruzalem a Cyprus, aby sa v roku 1353 po pätnástich rokoch vrátil do Avignonu.^[1]^:580

Roku 1353 prišiel na žiadosť cisára Karla IV. do Čiech, kde bol požiadaný o napísanie českej kroniky. Po návrate do Avignonu ho cisár Karol IV. pozval do Prahy, ale už roku 1354 ho pápež vymenoval za biskupa v Bisignane v Kalábrii. Tam v rokoch 1355 – 1356 napísal na žiadosť Karla IV. spomenutú kroniku.^[2]

Česká kronika

Český kráľ a cisár Karol IV. podporoval českú kronikársku tvorbu. Inicioval druhú redakciu kroniky Františka Pražského, napísanie Kroniky kostela Pražského a angažoval Jána Marignolu, znalého „hladkého latinského slohu“, aby „prešiel staré i nové nejasne spísané príbehy kroník, zvlášť českých, aby odstránil nejasné dvojzmysly a vynechal, čo je nadbytočné a vložil niektoré prospešné správy.“ Karol IV. zároveň načrtol štruktúru kroniky, kde české dejiny mali byť integrované do svetových.^[1]^:581 Zámer začleniť české dejiny do kontextu svetových sa nepodarilo naplniť, autor, opierajúci sa iba o Kosmovu kroniku a jeho pokračovateľov nerozumel predlohám, zamieňal mená, zahmlieval súvislosti. Sám autor toto priznáva:

„	Nařídil jste, nejjasnější císaři a vždy rozmnožiteli, Karle Čtvrtý, abych prošel les českých kronik a v nerozuzlitelné spleti trnitého křoví označil nějakou stezku v řadě těch, kteří po odstranění nánosů zmateného vyprávění mají promluvit. ... tedy toužím uposlechnout tvého rozkazu, bez ohledu na to, že mi bylo přikázáno rozběhnout se po zcela cizím jazyku a zemi. Byť málo zběhle, přece tím ochotněji a také trochu opatrně jsem vstoupil do vzpomenuté pustiny. A když jsem vešel do neznámých hájů jak osob, tak jmen, jež můj florentský jazyk ani nedovede vyslovit, zatímco jsem myslil, že vycházím, shledal jsem, že bloudím v Daidalově paláci, protože se mi neotevřel žádný vchod.	“
– ^[1]^:455

Jediné, čo bol schopný samostatne formulovať, boli oslavné výklady o Karlovi IV. Historická hodnota kroniky je sporná.^[1]^:581 Kronika je rozdelená do troch častí:

Chearcos – dejiny sveta od Adama až po potopu sveta. Táto časť obsahuje aj stručný opis cesty Jána Marignolu do Ázie a je preto obsahovo najcennejšia.^[1]^:448-453
Monarchos - dejiny od Noemovho syna Jáfeta až po Karla IV.^[1]^:454-503
Ierarcos – dejiny kňazstva od prvého českého biskupa Dětmara do konca 12. storočia.^[1]^:508-516

Veľká Morava a Uhorsko

Kronika neprináša nové informácie, len fakty prevzaté z Kosmovej kroniky, odkiaľ pochádzajú nasledovné údaje týkajúce sa Veľkej Moravy a Uhorska:^[2]^:329

Příběh o Svatoplukovi^[1]^:464 z roku 894 o krste Bořivoja a utiahnutí sa kráľa Svätopluka do obydlia troch pustovníkov, jeho ríšu nešťastne spracovali jeho synovia, takže ju postupne okupovali Uhri, Poliaci a Nemci.
výprava kniežaťa Břetislava do Uhorska a spustošenie zeme až po Ostrihom^[1]^:470
kapitoly Jak Svatopluk zvítězil nad Uhry a jak ztratil oko a Jak Svatopluk po uzdravení oka opět napadl Uhry opisujú boje kniežaťa Svatopluka s uhorským kráľom Kolomanom. Roku 1109 sa spomína a spustošenie širokého okolia Nitry
kapitola Jak Přemysl, syn Václavův, táhl s vojskem proti uherským králům, kteří porušili mír opisuje boje Přemysla Otakara II. s uhorskými kráľmi Belom IV. a Štefanom V.^[1]^:494
z roku (1261) je údaj o svadbe Přemysla Otakara II. s Kunhutou na bratislavskom hrade ("Possen"). Ten istý kráľ usporiadal zakrátko svadbu netere so synom uhorského kráľa, ktorého so sprievodom očakával pri Bratislave ("versus Posonium").^[1]^:497

Rukopisy a preklady

Kronika sa zachovala v dvoch rukopisoch:

úplný text je zachovaný v jedinom rukopise z 15. storočia uloženom v Národnej knižnici ČR, signatúra I D 10.^[1]^:582
neúplný rukopis len s fragmentami diela sa nachádza v knižnici sv. Marka v Benátkach, signatúra Lat. X. 188.^[1]^:583

Rukopis vydali Gelasius Dobner v Monumenta historica Boemiae II (1768, s. 68 - 282 )^[4] a Josef Emler vo Fontes rerum Bohemicarum III. (1882, s. 487 - 604) na základe pražského rukopisu.^[2] Plný moderný český preklad vyšiel v súbornom diele Kroniky doby Karla IV.^[1]

Poznámky

↑ Išlo o posledné pápežské posolstvo k pekinskému dvoru, po roku 1386 boli Mongoli z Číny vyhnaní.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p Česká kronika Jana Marignoly. In: BLÁHOVÁ, Marie. Kroniky doby Karla IV.. Praha : Svoboda, 1987.
↑ ^a ^b ^c ^d 266. JOHANNES DE MARIGNOLA. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 329.
↑ BARKER, Felix; ROSS-MACDONALD, Malcolm; CASTLEREAGH, Duncan. Začiatky hľadania. Bratislava : Mladé letá, 1981.
↑ DE' MARIGNOLLI, Giovanni. Monumenta Historica Boemiae Nusquam Antehac Edita. Ed. Dobner Gelasius. Praha : Joannes Josephus Clauser, 1768. Dostupné online. Kapitola Chronicon Reverendissimi Joannis Dicti de Marignolis de Florentia Ordinis Minorum Bysinianensis Episcopi, s. 68–282. (po latinsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kronika Jána Marignolu

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Giovanni di Marignolli na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[3] Išlo o posledné pápežské posolstvo k pekinskému dvoru, po roku 1386 boli Mongoli z Číny vyhnaní.

[Bláhová-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p Česká kronika Jana Marignoly. In: BLÁHOVÁ, Marie. Kroniky doby Karla IV.. Praha : Svoboda, 1987.

[Kuzmik-2] 266. JOHANNES DE MARIGNOLA. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 329.

[ZH-4] BARKER, Felix; ROSS-MACDONALD, Malcolm; CASTLEREAGH, Duncan. Začiatky hľadania. Bratislava : Mladé letá, 1981.

[Gelasius-5] DE' MARIGNOLLI, Giovanni. Monumenta Historica Boemiae Nusquam Antehac Edita. Ed. Dobner Gelasius. Praha : Joannes Josephus Clauser, 1768. Dostupné online. Kapitola Chronicon Reverendissimi Joannis Dicti de Marignolis de Florentia Ordinis Minorum Bysinianensis Episcopi, s. 68–282. (po latinsky)

[1]

[2]

[pozn. 1]

[3]

[4]