A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| KDU-ČSL | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | KDU-ČSL |
| Založenie | 1919 |
| Predseda | Marian Jurečka |
| Podpredseda | Šárka Jelínková Jan Bartošek Ondřej Benešík Petr Hladík Tomáš Zdechovský[1] |
| Najviac poslancov | 46 (rok 1946) |
| Poslancov | 23 (Poslanecká snemovňa) 12 (Senát) 2 (EP) |
| Volebný výsledok | 27,79 % (Voľby do PS PČR 2021, koalícia SPOLU) |
| Ideológie | kresťanská demokracia sociálny konzervativizmus pro-europanizmus |
| Počet členov | 25 032 (február 2018) |
| Slogan | Boh, vlasť, rodina |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Skupina Európskej ľudovej strany |
| Európska politická strana | Európska ľudová strana |
| Medzinárodné organizácie | Centristická demokratická internacionála |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Mladí ľudovci |
| Sídlo | Palác Charitas Karlovo nám. 5 128 01 Praha 2 |
| Noviny | Nový hlas |
| Farby | žltá
 |
| Web | kdu.cz |
| Politika v Česku
| |
| Ústava Českej republiky | |
| Ústavní činitelia | |
|---|---|
|
Prezident republiky: Petr Pavel Parlament: | |
| Politické strany v Parlamente | |
| Politické strany v Senáte | |
| Koalícia: ODS · STAN · TOP 09 Občania patrioti · Starostovia pre Liberecký kraj KDU-ČSL · MHS · SEN 21 · Piráti Ostravak · Zelení | |
| Politické strany v Poslaneckej snemovni | |
| Koalícia: ODS · STAN · TOP 09 · Piráti · KDU-ČSL | |
| Zahraničná politika | |
|
Európska únia · NATO · OSN · WTO |
|
| Zoznamové články | |
| Zoznam prezidentov Česka Zoznam predsedov Senátu Zoznam predsedov Poslaneckej snemovne Zoznam predsedov vlád Česka Zoznam politických strán v Česku |
KDU-ČSL (do roku 2019 oficiálne Křesťanská a demokratická unie – Československá strana lidová) nazývaná aj ľudovci, je jedna z najstarších českých politických strán, bola založená roku 1919 spojením niekoľkých katolíckych strán. Do roku 1992 niesla názov Československá strana ľudová.
Súčasným predsedom je Marian Jurečka, ktorý na sneme v roku 2020 nahradil odstúpivšieho Marka Výborného.[2] Ten na sneme v marci 2019 nahradil Pavla Bělobrádka.[3] Na tomtiež sneme sa strana premenovala z Kresťanskej a demokratickej únie – Československej strany ľudovej na skratku KDU-ČSL, ktorá je odvtedy jediným oficiálnym názvom. V stanovách strany je vysvetlené čo táto skratka znamená, no inak je všade uvádzaný len názov KDU-ČSL.[4]
Ideológia
KDU-ČSL je stredová konzervatívna strana položená na kresťanských hodnotách a princípoch. Strana o sebe sama hovorí, že „Desatoro, evanjeliová zvesť lásky k druhým a kresťanská sociálna náuka“ sú východiskami ich politických krokov.[5] Strana nezastupuje žiadnu cirkev ani náboženskú spoločnosť. Presadzuje kresťanskú demokraciu a je pro-európsky a pro-atlanticky založená.
Azda najväčšiu podporu vo voľbách dosahuje dlhodobo na Morave, kde žije aj viac veriacich ľudí ako v Čechách.
Jednotlivé témy
Manželstvo
Manželstvo je podľa ľudovcov zväzkom muža a ženy, nie dvoch osôb rovnakého pohlavia.[5][6]
Migrácia
Riešenie
Ľudovci nepodporujú kvóty na prijatie utečencov, presadzujú, aby sa migračná kríza riešila, ak to bude možné, mimo hraníc Európskej únie. Strana žiada navýšenie českej pomoci pre utečenecké tábory, aby sa tam vytvorili dôstojné podmienky pre ľudí. Toto je podľa KDU-ČSL najefektívnejší spôsob riešenia daného problému.[7]
Prijímanie migrantov
KDU-ČSL je za rýchle vracanie ekonomických imigrantov späť do krajín pôvodu, no je za to, aby Česko prijalo utečencov, ktorí utekajú pred vojnou a stoja o to, je to povinnosť.[7] Ľudovci hovoria, že Česko k tomu viaže nie len Ženevské konvencie, české zákony ale aj kresťanská solidarita a všeobecne ľudskosť.[7]
Dane
Čo sa týka daní, ľudovci presadzujú čo najnižšie dane pre právnické osoby a daňovú progresiu fyzických osôb.[5]
Školstvo
Školstvo je pre KDU-ČSL absolútnou prioritou, chcú kvalitné a dostupné školstvo len pre toho, kto má schopnosti a vôľu o štúdium.[5]
Zdravotníctvo a sociálne služby
V zdravotníctve presadzujú zachovanie zdravotného poistenia tak, aby mal na zdravotnú starostlivosť nárok každý bez ohľadu na sociálny status. Časť hradenia sociálnych služieb by sa podľa nich mala stať povinným výdajom štátu.[5]
Dôchodkový systém
Ľudovecký návrh reformy dôchodkov je postavený na zachovaní priebežného solidárneho systému doplneného o štátom dotovanom penzijnom pripoistení a dobrovoľnom sporení.[5]
Poľnohospodárstvo
V poľnohospodárstve by chceli ľudovci dosiahnuť potravinovú sebestačnosť v českých výrobkoch, chceli by podporovať české výrobky a spolupracovať naprieč EÚ s rovnakými obchodnými podmienkami. Na pôde by sa malo hospodáriť ohľaduplne voči životnému prostrediu v duchu hesla: „Nedrancovať pôdu, myslieť na svojich vnukov.“[5]
História
- 1919: založenie strany, 5. a 6. januára prebehol v Prahe ustanovujúci zjazd[8]
- 1938: spojenie s ostatnými pravicovými stranami do Strany národnej jednoty
- 1940 – 1945: strana bola zastúpená v Londýnskej exilovej vláde, ľudovec Jan Šrámek predsedom vlády
- 1945: jedna z mála obnovených strán po vojne, jediná česká nesocialistická
- 1946: kľúčové voľby, v ktorých strana očakávala víťazstvo pre ňu skončili ziskom 20% oproti 40% KSČ
- 1946: strana sa stala členom Národného frontu
- 1948: ľudoveckí ministri sa pripojili k ostatným demokratickým ministrom a podali demisie
- 1948 – 1989: strana ovládnutá prokomunistickým krídlom, ako súčasť Národného frontu budila dojem možnosti existencie viacerých strán v komunistami riadenom Česko-Slovensku
- 1990: demokratizácia strany, v prvých slobodných voľbách získala v koalícii s Kresťanskodemokratickou stranou v Česku 8,75 % a na Slovensku 8,69 %
- 1992: premenovanie na názov Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová
- 1992 – 1997: členstvo vo všetkých vládach Václava Klausa z ODS
- 1997: ukončenie spojenectva s ODS, odchod z vlády kvôli finančným aféram občianskych demokratov
- 1998: členstvo v úradníckej vláde Josefa Tošovského
- 1998 – 2002: členstvo v opozícii, strana bola najvýznamnejšia súčasť Štvorkoalície (spoločný projekt KDU-ČSL a troch menších pravicových strán)
- 2002 – 2004: členstvo vo vláde Vladimíra Špidlu z ČSSD, vláda skončila po dvoch rokoch po demisii premiéra ako reakcii na výrazný prepad Sociálnej demokracie v eurovoľbách
- 2004 – 2005: členstvo vo vláde Stanislava Grossa z ČSSD, vláda skončila po afére jej predsedu
- 2005 – 2006: členstvo vo vláde Jiřího Paroubka z ČSSD
- 2006: povolebné vyjednávanie so Stranou zelených a ODS na vytvorení vlády najprv padlo, pretože by nezískali dôveru Poslaneckej snemovne (chýbal 1 hlas) a tak predseda Miroslav Kalousek začal rokovať o možnosti menšinovej vlády KDU-ČSL s ČSSD, ktorú by tolerovala Komunistická strana Čiech a Moravy – toto ho stálo miesto predsedu a na jeho miesto prišiel senátor Jiří Čunek a bola vytvorená vláda KDU-ČSL s ODS a Zelenými, ktorej vysloviť dôveru odchodom zo sály pomohli aj dvaja poslanci za ČSSD: Michal Pohanka a Miloš Melčák
- 2006 – 2009: členstvo v druhej vláde Mirka Topolánka z ODS, vláda skončila potom ako jej bola ako prvej vláde v histórii samostatného Česka vyslovená nedôvera Poslaneckou snemovňou
- 2009: strana odmietla nominovať svojich zástupcov do prechodnej úradníckej vlády premiéra Jana Fischera, potom nasledoval odchod viacerých vplyvných poslancov z KDU-ČSL na čele s Miroslavom Kalouskom, nenasledoval ich veľký počet členov, no niektorí z nich potom prešli do novej strany TOP 09 – v reakcii na to sa do KDU-ČSL vrátili niektorí členovia, ktorí predtým zo strany odišli alebo mali pozastavené členstvo
- 2009: po odchode troch senátorov (Ludmila Müllerová, Adolf Jílek, Václav Jehlička) sa rozpadol senátorský klub strany, po senátnych voľbách v roku 2010 sa znovu obnovil
- 2010: vo voľbách do Poslaneckej snemovne získala KDU-ČSL len 4,39 % hlasov, a teda neprekročila brány dolnej komory parlamentu, bolo to prvý raz, čo ľudovci nemali zastúpenie v dolnej komore; v reakcii na túto skutočnosť rezignoval predseda Cyril Svoboda a stranu dočasne viedla Michaela Šojdrová
- 2010: na zjazde v Žďári nad Sázavou bol zvolený predsedom strany Pavel Bělobrádek, pod jeho vedením došlo ku kompletnej výmene riadiacich orgánov strany, do čela sa dostali najmä mladí ľudia pod 40 rokov a strana sa posunula viac do pravej strany politického spektra
- 2012: bol zvolaný zjazd, na ktorom sa prepracovali stanovy, bol vytvorený štatút priaznivca strany, regióny majú odvtedy zastúpenie v orgánoch strany podľa volebných výsledkov a strana sa mala viac otvoriť nečlenom cirkví. Za cieľovú skupinu boli stanovené rodiny s deťmi, stredná trieda, neziskové organizácie a staršia populácia. Len tesne neprešiel návrh zmeny slova v názve „Československá“ na „Česká“
- 2014: strana zaznamenala úspech v európskych voľbách – získala až 3 mandáty
- 2013 – 2017: strana sa vrátila späť do Poslaneckej snemovne a dokonca sa z nej stala vládna strana – účasť vo vláde Bohuslava Sobotku z ČSSD
- 2017 – 2021: účasť v opozícii, strana vo voľbách získala len 5,80 % hlasov
Josef Lux, predseda strany v 90. rokoch 20. storočia, dlhoročný minister poľnohospodárstva - 2019: na zjazde bol za predsedu zvolený Marek Výborný a tiež sa odhlasovala zmena názvu z Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová na skratku KDU-ČSL. Po smrti svojej manželky oznámil Marek Výborný v novembri, že rezignuje na funkciu predsedu strany k termínu mimoriadneho zjazdu strany.
- 2020: Na post predsedu strany sa rozhodli kandidovať Jan Bartošek, Marian Jurečka a Tomáš Zdechovský. Víťazom voľby a novým predsedom sa stal Marian Jurečka.[2]
- 2020: Strana sa stala súčasťou konzervatívne liberálnej stredopravicovej koalície SPOLU, spoločne s ODS a TOP 09.
- 2021: Koalícia SPOLU zvíťazila vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, v decembri bola menovaná nová vláda Petra Fialu, ktorej je KDU-ČSL súčasťou (vo vláde zasadajú 3 ministri za KDU-ČSL).
.jpg)
Zoznam predsedov
Toto je zoznam predsedov KDU-ČSL od roku 1992.
- 1992 – 1998: Josef Lux
- 1998 – 1999: Jan Kasal (poverený riadením)
- 1999 – 2001: Jan Kasal
- 2001 – 2003: Cyril Svoboda
- 2003 – 2006: Miroslav Kalousek
- 2006: Jan Kasal (poverený riadením)
- 2006 – 2009: Jiří Čunek
- 2009 – 2010: Cyril Svoboda
- 2010: Michaela Šojdrová (poverená riadením)
- 2010 – 2019: Pavel Bělobrádek
- 2019 – 2020: Marek Výborný
- 2020 – súčasnosť: Marian Jurečka
.jpg)
Volebné výsledky
Voľby do roku 1946
| Rok | Počet hlasov | Hlasy v % | Počet mandátov |
|---|---|---|---|
| 1920 | 699 728 | 11,3 | 33 mandátov |
| 1925 | 691 095 | 9,7 | 31 mandátov |
| 1929 | 623 340 | 8,4 | 25 mandátov |
| 1935 | 615 804 | 7,5 | 22 mandátov |
| 1946 | 1 110 920 | 20,2 | 46 mandátov |
Voľby od roku 1990
Voľby do Českej národnej rady
| Rok | Počet hlasov | Hlasy v % | Počet mandátov |
|---|---|---|---|
| 1990 | 607 134 | 8,4 | 20 mandátov |
| 1992 | 406 341 | 6,3 | 15 mandátov |
Parlamentné voľby
Voľby do Senátu
| Rok | Počet mandátov |
|---|---|
| 1996 | 13 |
| 1998 | 5 |
| 20001 | 8 |
| 2002 | 1 |
| 2003 | 1 |
| 2004 | 3 |
| 2006 | 4 |
| 2008 | 0 |
| 2010 | 2 |
| 2012 | 3 |
| 2014 | 1 |
| 20142 | 4+3 |
| 20163 | 5+4 |
| 20184 | 2+1 |
| 2020 | 3 |
1 Štvorkoalíciu vytvorili KDU-ČSL, Únia slobody, Demokratická únia a Občianská demokratická aliancia
2 4 mandáty samostatne, 3 mandáty v koalícii so Stranou zelených[10]
3 5 mandátov samostatne, 4 mandáty v koalícii
4 2 mandáty samostatne, 1 mandát v koalícii
Voľby do Poslaneckej snemovne
| Rok | Počet hlasov | Hlasy v % | Počet mandátov |
|---|---|---|---|
| 1996 | 489 349 | 8,1 | 18 mandátov |
| 1998 | 537 013 | 9 | 20 mandátov |
| 20025 | 680 671 | 14,3 | 22 mandátov |
| 2006 | 386 706 | 7,2 | 13 mandátov |
| 2010 | 229 717 | 4,39 | 0 mandátov |
| 2013 | 336 970 | 6,78 | 14 mandátov |
| 2017 | 293 643 | 5,80 | 10 mandátov |
| 20216 | 1 493 905 | 27,79 | 23 mandátov |
5 V koalícii s US-DEU 6 V koalícii SPOLU s ODS a TOP 09
Voľby do zastupiteľstiev krajov
| Rok | Počet hlasov | Hlasy v % | Počet mandátov |
|---|---|---|---|
| 20001 | 537 012 | 22,86 | 171 |
| 2004 | 226 016 | 10,67 | 72 |
| 2008 | 193 911 | 6,65 | 56 |
| 2012 | 261 724 | 9,87 | 61 |
| 2016 | 159 610 | 6,3 | 61 |
| 2020 | 141 477 | 5,1 | 54 |
1 Štvorkoalíciu vytvorili KDU-ČSL, Únia slobody, Demokratická únia a Občianská demokratická aliancia
Voľby do Európskeho parlamentu
| Rok | Počet hlasov | Hlasy v % | Počet mandátov |
|---|---|---|---|
| 2004 | 223 383 | 9,6 | 2 |
| 2009 | 180 451 | 7,65 | 2 |
| 2014 | 150 792 | 9,95 | 3 |
| 2019 | 171 723 | 7,24 | 2 |