A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kostol svätého Haštala je gotický kostol s prvkami románskeho a barokového slohu. Nachádza sa na Haštalskom námestí, v Starom meste v Prahe. Neďaleko sa nachádza kláštor sv. Anežky Českej. Je to jediný kostol v Česku zasvätený svätému Haštalovi.
Dejiny
Bol postavený približne v rokoch 1375 – 1399, na mieste románskeho kostola, ktorý bol doložený k roku 1234. Kostol patril medzi významné románske kostoly v Prahe, postavený pri ceste vedúcej od brodu pri sv. Valentínovi okolo židovskej osady a smerom na Poříčí. Koncom 14. a počiatkom 15. storočia boli vylepšené oltáre sv. Kataríny (1356), Panny Márie (1357), sv. Markéty (1368) a Božieho tela (1401). Pri kostole sa v 14. storočí nachádzal cintorín, fara a škola.
Na základe správ a stavebnej a slohovej analýzy sa najvýznamnejšia etapa výstavby kostola odohrala v 14. storočí. Výstavba gotického kostola sa začala na východ a juh od románskeho kostola okolo 14. storočia. Najprv bol postavený polygonálny chór, časť hlavnej lode (polke 3. klenbového poľa) a južná bočná loď. Počas prerušenia výstavby sa rozhodlo o zmene plánov, namiesto jednouchej bočnej lode sa postavila dvojlodná sieň, v duchu architektúry obdobia vlády kráľa Václava IV. Táto etapa výstavby bola čiastočne hotová v roku 1375, kedy je v prameňoch doložené zriadenie kaplnky Všetkých svätých, priestor dnešnej sakristie. Na nej sa podieľali kamenári z okruhu pražskej katedrálnej huty Petra Parléřa, čo dokladá kvalita kamenárskej práce, obzvlášť realisticky prepracované konzoly na obvodových stenách bočnej lode.
Západná časť lode, spolu s priečelným múrom plynule nadväzuje na dvojlodie, bola dostavaná po úplnom zbúraní zvyšku románskej baziliky. K stojacemu chóru na východe bola v tom čase pripojená sakristia, stojaca pred dvojlodím. Premenu slohového výrazu dvojlodia potvrdzujú klenby v podkroví, novým riešením bolo zbiehanie operných pilierov arkád, vytvárali s nimi charakteristický tvar „T“. Týmto sa dosiahlo odľahčenia stien nad medzilodnými arkádami, ktoré roznášali tlak klenieb.
V roku 1436 boli znova vysvätené oltáre, potom ako bol počas husitských vojen poškodený kostol aj fara a po povodni v roku 1432. V nasledujúcom období bola farnosť do roku 1624 v rukách ultrakvistov. V rokoch 1500 a 1604 bola opravovaná veža. Od roku 1620 sa vo farnej záhrade nachádza cintorín a bola tu postavená luteránska škola. Od roku 1624 spravovali kostol katolíci, do roku 1739 je v správe fary pri kostole Matky Božej pred Týnom.
V roku 1689 kostol postihol požiar, spadla klenba hlavnej lode, zhorela veža a zničené zostali aj zvony. Baroková rekonštrukcia, týkajúca sa predovšetkým hlavnej lode a chóru, kde bola pôvodná klenba nahradená valenou, bola vykonaná Pavlom Ignácom Bayerom a bola dokončená v roku 1695. Veža bola opravená v roku 1714. V roku 1851 bol opravený celý chrám. Interiér bol vybielený, a opravené boli oltáre a kazateľnica. V roku 1885 nechal pražský Zádušný úrad opraviť interiér dvojlodia a jeho predsieň.
Popis
Materiálom kostola je lomové murivo, severná strana presbytéria je tehlová a časť severnej steny hlavnej lode je z tesaných kvádrov. Dĺžka kostola je 33 metrov, šírka hlavnej lode aj dvojlodia je 8 metrov, šírka bočnej lode je 9 metrov.
Exteriér
Dnes sa kostol skladá zo štyroch lodí a veže nad západnou stranou južnej bočnej lode, so sakristiou pri severnej strane presbytéria. Zvonku je kostol jednoduchý, bez výraznejšieho členenia. Z fasády vystupujú jednoduché, raz odstupňované oporné piliere s pultovými strieškami. Hranolová veža je zastrešná nízkou ihlancovou strechou s lucernou. Pôvodne lomené okná, ktorých obrysy je čiastočne vidno, boli znížené a zakočené polkruhovo. Západný vstup je zdôraznený edikulovým portálom.
Interiér
Hlavná loď
Do kostola sa vstupuje zo západu do hlavnej lodi kostola. Tá je zaklenutá štyrmi nenápadnými klenbovými poľami, s barokovou valenou klenbou s lunetami na jednoduché pilastre u 2. a 3. pilieru a na zdvojené pilastre na zvyšných pilieroch. Pozostatky pôvodnej gotickej klenby, ktorá bola asi o meter vyššia ako baroková, sú viditeľné len v podkroví. Západné pole lode zaberá renesančná empora, podklenutá hrebienkovou krížovou klenbou. Južne od vchodu v hlavnom poli sa nachádzajú malé dvere vedúce na emporu k organu. Hlavná loď a presbytérium majú výšku približne 18 metrov. Medzi bočnými a hlavnou loďou sa nachádzajú polkruhovo klenuté arkády s rímsami. Ich pôvodný gotický lomený tvar je zachovaný zo strany bočných lodí. Piliere arkád, skladajúce sa z veľkých kvádrov, sú v rohoch vyžľabené a zosilené príložkou, vysunutou smerom do bočnej lode.
Chór
Chór s jedným klenbovým poľom a záverom skladajúcim sa z piatich strán osemuholníka má valenú klenbu s lunetami. Oproti pôvodnej gotickej klenbe je znížená. Steny členia zdvojené pilastre s korintskými hlavicami. Pôvodné, gotické okná s ostením, tvoreným výžľabom so skosenými hranami, boli pri chóre a hlavnej lodi v baroku znížené a ukončené polkruhovo.
Južná loď
Na pravej, južnej strane sa nachádza bočná loď, zaklenutá gotickou krížovou klenbou s rebrami s profilom dvakrát vyžľabeného klinu, ktoré dosadajú vo východnom poli v kútoch a na rímsové hlavice ukončené hranolovou konzolou, ďalej len na rímsové konzoly, ktoré sú v kútoch pilierov v podveží zmenšené. Okrúhle svorníky sú hladké bez ozdôb. Lomené gotické okná nemajú kružby a majú zošikmené ostenie.
Severná loď
Na opačnej strane sa nachádza severná dvojlodná sieň, ktorá je vyššia ako južná bočná loď, klenba má subtilnejšie rebrá s hruškovým profilom, ktoré vychádzajú na jednej strane zo štíhlych stredných stĺpikov na polygonálnych sokloch a na druhej strane z konzol s vegetatívnym vzorom uložené na masku divého muža.
Predsiene
Pred severným a južným portálom sú dve menšie predsiene. Severná predsieň má gotický interiér. Okná nemajú kružby, sú široké, majú zložitejšie ostenie a sú profilované hlbokým výrezom, ktorý je lemovaný nenápadnými prútmi. Rovnaké ostenie má aj okno západnej fasády osvetľujúce hlavnú loď. Podobné ostenie má aj severný portál do dvojlodia, pred ktorým bola v baroku postavená malá predsieň, zastrešená valbovou strechou, so vstupom cez edikulu, zaklenutá hrebienkovou krížovou klenbou, podobne ako podklenutie kruchty. Pred južným vstupom sa nachádza podobná predsieň, zaklenutá valenou klenbou s lunetami ako v hlavnej lodi.
Sakristia
Vo východnej časti kostola – v severnej časti chóru sa nachádza gotická sakristia, ktorá je zaklenutá dvoma poľami krížovej klenby s šesťlúčovým záverom. Štíhle rebrá s hruškovitým profilom, okolo ktorých je umiestnený vegetatívny motív, zbiehajú na jednoduché, ihlanovité, prípadne kužeľovité konzoly, okolo ktorých sa pravouhlo zalomujú čelné oblúky. Medzi 1. a 2. klenbovým poľom sa nachádza nenápadná priečka, ktorá vytvorila oddelený priestor k točitému schodisku do klenotnice nad sakristiou. Sakristia ako kaplnka Všetkých svätých bola vysvätená v roku 1375. V tomto roku pravdepodobne vznikla aj maľba Poslednej večere a Ukrižovania, ktoré sú dnes už poškodené a nezreteľné.
Maľované okná v kostole vznikali postupne medzi rokmi 1884 – 1912. V presbytériu majú jednoduchý dekor, vznikli v roku 1884, v bočných lodiach sú figurálne maľby – sv. Anežka (1885), sv. Cecília (1906), Ľudmila (1910), Václav a Ferdinand (1912) a sv. Jozef.
Galéria
-
Juhovýchodný pohľad
-
Juhozápadný pohľad
-
Upravené gotické okno do barokovej podoby
-
Maľované gotické okná na západnej strane severnej lode
-
Gotické okná severnej lode
-
Gotická krížová klenba severnej lode
-
Oltár v severnej lodi, maľované okná
-
Hlavný oltár
-
Oltár južnej lode
-
Gotická klenba v sakristii a široké gotické okná bez kružieb
-
Maľba poslednej večere v sakristii
Literatúra
- P. Vlček, Umělecké památky Prahy - Vydavateľstvo Academia, 2012, ISBN 978-80-200-2107-6 (česky)
- D. Líbal, Pražské gotické kostely - Antoník Kovanda, 1946 (česky)
- D. Líbal, Katalog gotické architektury v České republice do husitských válek - Unicornis, 2001, ISBN 80-901587-8-1 (česky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Haštala
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Španielska synagóga (Praha)
Štorchův dům
Žižkovské divadlo Járy Cimrmana
Židovská radnice
Židovský cintorín v Prahe-Žižkove
Akademie výtvarných umění v Praze
Bertramka
Bretfeldovský palác
Chotkův palác
Cintorín Malvazinky
Divadlo Járy Cimrmana
Fürstenberský palác
Grömlingovský palác
Havlíčkovy sady
Hotel Paříž
Jeruzalemská synagóga
Kostol Narodenia Pána (Praha)
Kostol Panny Márie Snežnej (Praha)
Kostol Panny Márie Víťaznej (Praha)
Kostol Povýšenia svätého Kríža (Žižkov)
Kostol svätého Bartolomeja (Praha, Staré Mesto)
Kostol svätého Benedikta (Praha)
Kostol svätého Egídia (Praha)
Kostol svätého Františka z Assisi (Praha, Staré Mesto)
Kostol svätého Haštala
Kostol svätého Havla (Praha, Staré Mesto)
Kostol svätého Jána Nepomuckého na Skalke
Kostol svätého Martina v múre
Kostol svätého Mikuláša (Staré Mesto, Praha)
Kostol svätej Ľudmily (Vinohrady)
Kostol Všetkých svätých (Pražský hrad)
Kostol Zvestovania Panny Márie (Praha)
Kramářova vila
Ledebourský palác
Malostranská beseda
Martinický palác
Salmovský palác
Schönbornský palác
Schwarzenberský palác (Praha)
Slavín (Praha)
Sweerts-Sporckův palác
Thunovský palác (Thunovská)
Toskánsky palác
Vrbnovský palác
Vrtbovská záhrada
Vyšehradský cintorín
Zámok Ctěnice
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk