kosatec žltý
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné (Angiospermae) Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Nadtrieda (superclassis) jednoklíčnolistové (Monocotyledonopsida) Trieda (classis) magnólie (Magnoliopsida) Podtrieda (subclassis) irideae (Kosatcové) Rad (ordo) asparágotvaré (Asparagales) Čeľaď (familia) kosatcovité (Solanaceae) Rod (genus) kosatec (Iris) Druh (species) kosatec žltý ( I. pseudacorus)
Vedecký názov
Iris pseudacorus L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Kosatec žltý (lat. Iris pseudacorus) je trváca rastlina z čeľade kosatcovité (lat. Iridaceae). Je to najväčší pôvodný kosatec na území Slovenska.

Opis

Je to 0,5 – 1 m vysoká bylina s hrubým podzemkom. Byľ je priama, oblá až sploštená a celkom rozkonárená. Listy sú, ako je pre kosatce typické kopijovité, 1 – 3 cm široké a často také dlhé, ako celá byľ. Okvetie je jasno žlté, relatívne veľké. Plodom je tobolka.

Výskyt a čas kvitnutia

Rastie od Kaukazu, cez Prednú Áziu a v Severnej Afrike i na celom území Európy ako bežný druh. Rastie na brehoch rybníkov, pomaly tečúcich vôd, v priekopách a celkovo na podmočených stanovištiach. Kvitne od mája do júla.

Upotrebenie

Podzemok kosatca žltého

Podzemok sa kedysi používal v ľudovom liečiteľstve, no i v oficinálnej medicíne. Odvar z neho spôsobuje hnačku a vracanie. Kvety poliate octom a usušené na slnku dávajú žlté farbivo, ktoré dobre farbí kožu i papier. Dnes je kosatec žltý považovaný za rastlinu jedovatú, jej používanie sa neodporúča, lebo môže spôsobiť poškodenie tráviaceho traktu.

Literatúra

• MÁJOVSKÝ, Jozef. Rastliny vôd, močiarov a lúk. Bratislava : Obzor, 1970. 65-055-70. Kapitola 64, s. 142 – 143.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kosatec žltý
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kosatec žltý

Referencie