Kopřivnická vagónka
Právna forma	akciová spoločnosť
Odvetvie	strojársky priemysel
Založená	1891
Zakladateľ	Ignác Šustala
Sídlo	Kopřivnice, Česko
Produkcia	Automobily, Nákladné automobily, Vagóny, Vozne

Kopřivnická vagónka (čes. Kopřivnická vozovka; v rokoch 1891 – 1923 Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft) bol priamym predchodcom dnešnej automobilky Tatra. Jej základom sa stala malá dielňa na výrobu kočiarov a bričiek, ktorú v roku 1850 založil syn kopřivnického richtára a vyučený sedlár Ignác Šustala (1822-1891).

Pôvodne malú dielničku len s dvoma robotníkmi založil Ignác Šustala vo svojich 28. rokoch v roku 1850. Jeho vozidlá si rýchlo získali značnú obľubu, takže mohol zvyšovať výrobu. Roku 1853 vstúpil do podniku ako podielnik továrnik Adolf Raška a vznikla spoločnosť Ignatz Schustala & Comp, ktorá vyrábala bričky. Hlavnú časť produkcie tvorila takzvaná "Neutitscheinka", pomenovaná podľa nemeckého názvu okresného mesta Nový Jičín, ale vyrábali aj veľké a luxusné cestovné koče, neskôr tiež nákladné a poštové vozy. Vzrastajúci export do Ruska, Haliče, do susedného Pruska, ale aj do zámoria, viedol k založeniu odbytového skladu v Haliči a filiálok a pobočných závodov v Ratiboři, Vroclavi, Viedni, Prahe, Berlíne, Černoviciach a v Kyjeve.

Firma sa postupne rozrastala a začala sa orientovať na nové druhy dopravy, najmä na železničnú. Po smrti Adolfa Rašku v roku 1877 však prišli finančné problémy. V podniku preto uvítali objednávku vagónov pre novo otvorenú lokálnu železnicu Studénka – Štramberk. Časť výrobnej kapacity závodu bola vyčlenená na stavbu železničných vagónov, došlo aj k zriadeniu vlastnej továrenskej vlečky. V roku 1882 firma dodala prvých 15 železničných vagónov.

Významnou udalosťou v dejinách spoločnosti bol kapitálový vstup viedenských bankárov, bratov Guttmanových v roku 1891. Z firmy Ignatz Schustala & Comp sa tak stala akciová spoločnosť Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesselschaft so základným imaním 2 milióny korún. Jej riaditeľom sa stal syn zakladateľa podniku, Adolf. Riaditeľom vagónky a prokuristom sa stal inžinier Hugo Fischer z Röslerstammu. Ignác Šustala zomrel krátko predtým na infarkt. Štyri roky nato opustil firmu aj Adolf Šustala a rovnako ako jeho bratia Ignác ml. a Josef, predal svoj akciový podiel.

V roku 1897 prišiel ďalší významný medzník v dejinách spoločnosti, keď v Kopřivnici vyrobili jeden z prvých osobných automobilov v strednej Európe, legendárny Präsident. Duchovným otcom vozidla bol Leopold Sviták (1856-1931), no na jeho konštrukcii sa značnou mierou zaslúžil tiež Ing. Fischer z Röslerstammu a predovšetkým liberecký továrnik, barón Theodor von Liebieg. Barón zabezpečil od priateľa Karla Benza dvojvalcový motor, pričom konštruktér dodával aj ďalšie motory pre prvú sériu kopřivnických automobilov. Konštrukcia vozidla Präsident síce vychádzala z Benzovho automobilu, v Kopřivnici však pridali niekoľko originálnych prvkov a vylepšení. Napríklad karoséria vozidla typu Phaeton bola odvodená od vlastnej bričky Mylord. Vznikol tak odlišný automobil, než bol pôvodný automobil z mannheimskej automobilky. Okrem Leopolda Svitáka sa na konštrukcii vozidla podieľali aj inžinieri Rumpler a Sage a spolu s nimi aj mladý Hans Ledwinka, tvorca takzvanej Tatrováckej koncepcie.

Nasledujúci rok (1898) vznikol prvý nákladný automobil, vyrobený v strednej Európe. Bolo to len rok po tom, čo v automobilke Daimler Motoren Gesellschaft vyrobili vôbec prvý nákladný automobil na svete. Krátko pred 1. svetovou vojnou zamestnávala spoločnosť 5300 robotníkov a 350 úradníkov.

Po vzniku Československa bol názov firmy zmenený z Nesselsdorfer Wagenbau na Kopřivnická vozovka, a. s. V roku 1919 sa na nákladných automobiloch NW TL 2 a NW TL 4 prvýkrát objavil nápis TATRA. Zmenená politická situácia v povojnovej dobe sa podpísala na zhoršení odbytu železničných vagónov. V roku 1923 bola Kopřivnická vagónka začlenená do koncernu Ringhoffer. V rokoch 1927 – 1936 niesla meno Závody Tatra, a.s., potom bola premenovaná na Ringhoffer-Tatra a.s.

Výraznou osobnosťou firmy bol konštruktér a dlhoročný technický riaditeľ Hans Ledwinka, ktorý tu bol zamestnaný v rokoch 1897 – 1945. Práve on bol tvorcom dodnes Tatrou využívanej koncepcie podvozku s centrálnou rúrou a kyvnými nápravami, ktorý sa tiež označuje ako chrbticový rám, avšak vo svete je známejší pod označením Tatrovácka koncepcia (Tatra-concept).

Krátko po 2. svetovej vojne bol podnik znárodnený, meno Ringhoffer muselo zmiznúť a závody, ktoré boli súčasťou koncernu, boli prevedené na národný podnik Tatra.

NW = Nesselsdorfer (Kopřivničan)

1. ↑ Mentschl, J. Schustala, Ignaz d. Ä. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815-1950. Diel 11. Viedeň: Verlag der Österreichischen Akadémie der Wissenschaften, 1999. s. 382. ISBN 3-7001-2803-7
2. ↑ ^{a b} prasident.stylove.com
3. ↑ ^{a b} www.tatra.cz
4. ↑ 1896: Daimler Builds World's First Truck . worldcarfans.com, . Dostupné online. Archivované 2014-11-12 z originálu.
5. ↑ VKMA - Nesselsdorfer . voz.co.at, . Dostupné online.

• Tatra
• Škoda Vagonka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kopřivnická vagónka

• Tatraprehled.com Galéria automobilov z Kopřivnice

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kopřivnická vozovka na českej Wikipédii a Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft na nemeckej Wikipédii.