Kontemplácia (z lat. contemplare, odvodeného etymologicky z templum; priestor pozorovaný augurmi a nimi rozdelený na časť priaznivú a nepriaznivú) je sústredené premýšľanie, rozjímanie, uvažovanie, ponorenie sa do seba. Pri kontemplácii ide o nenásilné združovanie mentálnych a vizuálnych vznetov a ich udržiavanie v ucelených zväzkoch. Pri kontemplácii subjekt pozoruje objekt a toto pozorovanie ho celkom pohlcuje. Subjekt sa ho snaží predĺžiť do nekonečna s akýmsi pocitom šťastia, pričom navonok vyzerá pokojne a nehybne.

Názory na kontempláciu

Benjamin

Podľa Benjamina je kontemplácia ustavične nové naberanie dychu myslenia, ktoré sa sustreďuje na jediný predmet, avšak zastavuje sa, aby stupňovite rozjímalo o jeho rôznych významoch; tým sa mu dostáva neustále nových podnetov pre ďalšie začínanie, ako aj ospravedlnenia pre túto kmitavú rytmiku.

Schopenhauer

Podľa Schopenhauera je kontemplácia strácanie sa obyčajného vnímania vecí podľa ich kde, kedy, prečo a načo a bezprostredné chápanie čistej podstaty vecí, pričom duch sa ponára do sebazabudnutia v názore a stáva sa čistým subjektom poznania zbaveným vôle, bolesti a času.

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kontemplácia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kontemplácia

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.