Konžská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Unité, Travail, Progrès (Jednota, práca, pokrok)
Štátna hymna: La Congolaise (Pieseň Konga)
Miestny názov
• dlhý	République du Congo
• krátky	Congo
Hlavné mesto	Brazzaville 4°16′ j.š. 15°17′ v.d.
Najväčšie mesto	Brazzaville
Úradné jazyky	francúzština
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	poloprezidentská republika Denis Sassou-Nguesso Anatole Collinet Makosso
Vznik	15. august 1960
Susedia	Angola, Kamerun, Gabon, Stredoafrická republika, Konžská demokratická republika
Rozloha  • celková  • voda (%)	342 000 km² (64.)    km² (3,3 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2016)  • hustota (2016)	5 125 821 (124.) 12,8/km² (204.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 9 210 mil. $ (?.) 7 323 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2015)	0,592 (135.) – stredný
Mena	frank BEAC/CFA (XAF)
Časové pásmo  • Letný čas	WAT (UTC+1) bez zmeny (UTC+1)
Medzinárodný kód	COG / CG
Medzinárodná poznávacia značka	RCB
Internetová doména	.cg
Smerové telefónne číslo	+242

Súradnice: 0°45′00″J 15°23′00″V / 0,75°J 15,383330555556°V / -0.75; 15.383330555556

Kongo, dlhý tvar Konžská republika (1970 – 1992: Konžská ľudová republika), je štát v Afrike. Hraničí so Stredoafrickou republikou a Kamerunom na severe, s Gabonom na západe a na juhu a východe s Konžskou demokratickou republikou. Hlavné mesto Brazzaville je zároveň najväčším mestom krajiny.

Kongo sa nachádza v centrálno-západnej časti subsaharskej Afriky, na rovníku. Leží medzi 4. rovnobežkou severnej zemepisnej šírky a 5. rovnobežkou južnej zemepisnej šírky a 11. poludníkom východnej zemepisnej dĺžky a 19. poludníkom východnej zemepisnej dĺžky. Má krátke pobrežie pri Atlantickom oceáne.

Hlavné mesto Brazzaville, sa nachádza na rieke Kongo, na juhu krajiny, takmer naproti Kinshase, hlavnému mestu Konžskej demokratickej republiky.

Na juhozápade štátu je pobrežná rovina, ktorého hlavným vodným tokom je rieka Kouilou-Niari, centrálna časť krajiny sa skladá z centrálnej náhornej plošiny. Lesy sú čoraz intenzívnejšie využívané a ich rozloha klesá.

Vzhľadom na to, že sa štát nachádza na rovníku, tak podnebie v priebehu roka nevykazuje výraznejšie odchýlky. Vzduch má vysokú vlhkosť a priemerná denná teplota je 24 °C a nočná všeobecne medzi 16 a 21 °C. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú od 1 100 mm na juhu v údolí Niari do 2 000 mm v centrálnej časti krajiny. Obdobie sucha je od júna do augusta, ale vo väčšine krajiny sú až dve zrážkové maximá. Jedno v období marca až mája a druhé v septembri až novembri.

Mapa Konga

Obyvateľstvo

Väčšinu obyvateľov tvoria príslušníci bantuských kmeňov: Bangovia, Lingalovia, Konžania, Mbetovia, Mbošovia a Tekovia a ďalší tvoria 96 % konžskej populácie. Pygmejovia (napr. Jakovia a Monzombovci) a Adamaviti-Ubangovci (Ngbakovia a Mbanzovia) a ostatní tvoria zvyšné 4 %. Úradným jazykom je francúzština.

Náboženstvo

Podľa štatistiky z roku 2007 je náboženská príslušnosť v Kongu nasledovná: rímski katolíci 33,1%, kresťanské obrodenecké skupiny 22,3% protestantizmus 19,9%, salutizmus 2,2%, moslimovia 1,6%, kimbangizmus 1,5% ďalšie náboženstva 8,1%, bez vyznania alebo nezistené 11,3%.^[1] Iná štatistika z roku 2020 uvádza podobné čísla, avšak v ďalších náboženstvách rozoznáva tradičné náboženstvo v počte 2,7 %.^[2] Okrem v zásade nekonfliktných nových afrických cirkví sa v regióne tiež zrodili africké kresťanské cirkvi s vyhrotenejšími postojmi, ktoré napríklad hlásali, že Boh by k Afričanom neposlal bielych kazateľov, ktorí im nerozumejú, a tak boli ku katolíckemu i protestantskému kresťanstvu veľmi podozrievavé.^[3] Tak bol v roku 1921 v tejto oblasti založený kimbangizmus – nové kresťanstvo vyznávané veriacimi Cirkvi Ježiša Krista na Zemi.^[4] Títo kresťania vyznávajú, že skutočný Ježiš bol čiernej pleti,^[5] lebo Ježiš bielej pleti by nebol určený im.^[3] Podľa afrikanistu O. Havelku vyznáva v Kongu mnoho kresťanov (napríklad denomináciami) zároveň niektoré z lokálnych tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne synkretizmus kresťanstva a tradičného náboženstva. Rozšírený je kult predkov, prítomné je (pôvodné pygmejské) náboženstvo bwiti, náboženské fenomény ako Nkisi Nkondi^[6] a rozličné tradičné bantuské náboženstvá, ktorých spoločným menovateľom je viera v najvyššieho Boha, ktorý bol pôvodne ľuďom blízko, avšak pre neposlušnosť ľudí sa vzdialil.^[7] Podľa ústne tradovaného bantuského príbehu najvyšší Boh vyslal chameleóna, aby ľuďom zvestoval ich nesmrteľnosť, avšak chameleón šiel veľmi pomaly a predbehla ho jašterica, ktorá niesla opačné posolstvo, totiž, že ľudia sú smrteľní a čaká ich horký koniec, a pretože jašterica doručila svoju správu , stalo sa, že ľudská prirodzenosť sa stala smrteľnou.^[8] Etnikum Bushongo žijúci na brehoch rieky Kongo vyznáva Boha stvoriteľa menom Bumba, ktorý v minulosti existoval sám v prapôvodnej temnote vesmíru nad nekonečnými vodami; raz ochorel a vyzvracal slnko, hviezdy, krajinu, zvieratá a nakoniec ľudí – stvorenie neskôr dokončili traja Bumbovi synovia.^[7] V Kongu je tiež rozšírené africké čarodejníctvo.^[9]

Zdroje

Pavol Korec, Gabriel Zubrický. Krajiny Zeme 2, 2000,Samo Rašman ISBN 8085401541

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kongo (Brazzaville)

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

1. ↑ Congo, Republic of the.  : Central Intelligence Agency, 2022-10-19. Dostupné online. (po anglicky)
2. ↑ Religions in Republic Of The Congo | PEW-GRF . www.globalreligiousfutures.org, . Dostupné online.
3. ↑ ^{a b} HAVELKA, Ondřej. Křesťanství v Africe: tři fáze christianizace a specifika africké teologie a spirituality. Theologická revue, 2022, roč. 92, čís. 3, s. 291-309.
4. ↑ NZONGOLA-NTALAJA, Georges. The Congo from Leopold to Kabila : A People's History. 1. vyd. London : Zed Books, 2013. S. 48-49.
5. ↑ MAZRUI, Ali A.. Religion and Political Culture in Africa. Journal of the American Academy of Religion, 1985, roč. 53, čís. 4, s. 817-839.
6. ↑ HAVELKA, Ondřej. Nkisi Nkondi: mocné fetišové figury centrální Afriky . Dingir, . Dostupné online. (po česky)
7. ↑ ^{a b} HAVELKA, Ondřej. Méně známá africká náboženství 2/4: střední Afrika . Dingir, . Dostupné online. (po česky)
8. ↑ RUEL, Malcolm. Belief, Ritual and the Securing of Life: Reflective Essays on a Bantu Religion. 1. vyd. Leiden : Brill, 1997. S. 135-191.
9. ↑ HAVELKA, Ondřej. Africké čarodějnictví 2/2: Současnost . Dingir, . Dostupné online. (po česky)