A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

| Colonies of Benevolence* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| Kolónie benevolencie | |
| Štát | |
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | ii, iv |
| Identifikačné č. | 1555 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| História zápisu | |
| Zápis | 2021 (44. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Kolónie benevolencie je skupina štyroch vnútrozemských kolónií, ktoré sa nachádzajú v provinciách Drenthe a Antverpy vo vtedajšom Spojenom kráľovstve nizozemskom. Od roku 1818 ich zriaďovala Spoločnosť benevolencia pre boj s rozmáhajúcou sa chudobou. Projekt je sociálnym experimentom, ktorý je jedinečný pre Európu a bol začiatkom Holandska ako sociálneho štátu.
Spoločnosť benevolencia bola súkromná organizácia založená v 19. storočí, ktorá chcela pomôcť chudobným rodinám, väčšinou z veľkých miest, vybudovať si vlastnú existenciu ako roľníci. Ústrednou osobnosťou Spoločnosti bol politik Johannes van den Bosch. Kolónie vznikali v odľahlých, málo osídlených oblastiach kráľovstva.
Od roku 2021 sú štyri kolónie v Belgicku a Holandsku na zozname svetového dedičstva UNESCO.[1]
História
Kolónie možno rozdeliť na slobodné a neslobodné. V slobodných kolóniách bola chudobným rodinám z veľkých miest ponúknutá obživa možnosťou kultivovať pridelenú neobrábanú pôdu. Keďže malé farmy kolónii poskytovali nedostatočné príjmy, hľadal zriaďovateľ iné zdroje a uzavrel zmluvy so štátom o umiestnení sirôt, čoskoro nasledovali žobráci a tuláci, čo viedlo k vytvoreniu „neslobodných“ kolónii ako je Veenhuizen, s budovami internátneho typu. Na veľkých centralizovaných farmách sa pracovalo pod dohľadom stráži.
Kolónie boli z pohľadu územného plánovania navrhnuté ako osady pozdĺž ortogonálnych línií siete ciest a vodných kanálov. Zahŕňali obytné a hospodárske budovy, kostoly a ďalšie komunálne zariadenia. Na ich vrchole v polovici 19. storočia žilo v takých kolóniách v Holandsku vyše 11 000 ľudí. V Belgicku počet dosiahol vrchol 6 000 osôb v roku 1910.
Galéria
-
Wortel
-
Wilhelminaoord
-
Frederiksoord
-
Veenhuizen
Referencie
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kolonie benevolence na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
