Kognitívna disonancia je teória sociálnej psychológie. Disonanciou nazýva ľudskú reakciu na nepríjemné novozískané informácie alebo skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave alebo vedomosti. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení, či odstránení. Je to nevedomá reakcia mysle na rozpory medzi postojmi (vedomosťami, vierou, správaním) a skutočným stavom veci.

Dochádza k tomu preto, lebo ľudia majú vrodenú tendenciu konať v súlade so svojimi postojmi. Podľa Aronsona je byť „čestný a úprimný“ súčasť vnímania seba samého (tzv. Self-konceptu).

Študenti mali v rámci experimentu vykonať extrémne náročné a namáhavé úlohy; neskôr mali v rozpore so svojím zážitkom iným študentom popísať experiment nepravdivo ako "veľmi zaujímavý". Niektorým za to bola sľúbená odmena 1$, iným 20$ (v tých časoch nemalá čiastka). Cieľom nebolo porovnať reakcie iných, ale vyvolanie protichodných postojov v nich samých. Študenti, ktorí dostali za lož o experimente 20$, nemali kognitívnu disonanciu príliš vysokú, lebo im odmena za lož tohoto druhu pripadala dostatočná. Naopak, študenti, ktorí klamali a obdržali len dolár, mali sklony experiment hodnotiť oproti kontrolnej skupine (neklamala vôbec) a 20$ klamárom pozitívnejšie.

Rozhodovanie medzi viacerými alternatívami vždy vyvoláva prežívanie disonancie (nesúlad). No výber medzi lákavými a nelákavými (problematickými) alternatívami je rozdielny:

Ak prebieha rozhodovanie medzi lákavými možnosťami, mieru disonancie stupňuje:

• vysoký stupeň lákavosti zavrhnutej alternatívy
• veľký počet lákavých možností
• veľká odlišnosť medzi rôznymi pozitívnymi alternatívami
• vyššia disonancia sa prejavuje krátko po uskutočnení problematickej voľby
• závažnosť voľby

Zníženie disonancie pri rozhodovaní sa medzi lákavými možnosťami prebieha nasledovne:

• hľadaním možnosti ako sa voľbe vyhnúť (nie vždy je možné túto možnosť zvoliť)
• valorizáciou (nadhodnotením) vybratej možnosti a devalváciou (podhodnotením) odvrhnutých možností
• argumenty, ktoré hovoria proti vybratej alternatíve, sú po voľbe vyňaté z pozornosti rozhodujúcej sa osoby

Podľa Festingera je v tomto prípade „výber medzi nelákavými alternatívami teoreticky možný, ale vzácny“. Uskutoční sa v prípade, ak vplýva vonkajšia sila, ktorá núti k rozhodnutiu. V tomto prípade disonanciu môžu stupňovať nasledovné činitele:

• zvolená alternatíva je nevhodná
• malý počet možností pri výbere
• zavrhnuté alternatívy sú podobné
• vyššia disonancia sa prejavuje krátko po uskutočnení problematickej voľby
• závažnosť voľby

Redukcia disonancie pri týchto bolestne prežívaných voľbách sa môže uskutočniť:

• osoba, ktorá stojí pred nutnosťou voľby, ospravedlní svoju voľbu svojou neslobodou pri výbere
• nadhodnotením pozitív svojej voľby a podhodnotením negatív, ktoré s ňou súvisia

Podľa Festingerovho výskumu a na jeho základe skoncipovanej teórie z roku 1957 jedinec reaguje na napätie vyvolané medzi dvomi vzájomne nekonzistentnými postojmi snahou o pridanie, odstránenie alebo zmenu svojich kognitívnych štruktúr, aby odstránil ich nezlučiteľnosť a aby nastolil harmóniu. Dôležité je, že tieto zmeny sú obojsmerné, teda napr. na základe svojich postojov účastník nepríjemnej situácie zmeniť svoje správanie a na základe svojho správania môže meniť svoje postoje.

Následne bola vypracovaná aj aplikovaná verzia tejto teórie, podľa ktorej pracovník zvažuje vloženú energiu a predpokladaný osobný zisk, predovšetkým tak, že túto hodnotu porovnáva s podobným pomerom (vloženej energie a zisku) u "osôb, ktoré sú z jeho hľadiska dôležité". Ak považuje svoj pomer vloženej energie a zisku podobný pomeru osôb, s ktorými sa porovnáva, situáciu považuje za "spravodlivú" a nepociťuje napätie, no ak vníma výrazný rozdiel, motivuje ho to k tomu, aby tým vznikajúce napätie znižoval.

Úspešnosť alebo neúspešnosť motivácie silne ovplyvňuje výrobný proces, produktivita práce zvyčajne vzrastá priamo úmerne s rastom pozitívnej motivácie. V oblasti kvality práce (ktorej kontrolovanie a meranie je problematickejšie, ako je to u kvantity) je dôraz na vhodné druhy motivácie zo strany organizácií ešte ešte žiadúcejší.

• Hewstone Miles, Stroebe Wolfgang Sociální psychologie. Portál, s.r.o., 2006. ISBN 80-7367-092-5
• http://www.shl.hu/irasok/motivacio.htm Archivované 2007-10-11 na Wayback Machine