A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kochleárny implantát je druh ušného implantátu (implantovaného prístroja určeného na pomoc sluchovo postihnutých ľudí), ktorý sa vkladá do vnútorného ucha (stimuluje nervy vo vnútornom uchu) a nahrádza funkciu slimáka (kochley). Prvý implantát bol navrhnutý na Univerzite v Melbourne v Austrálii a firmou Cochlear Limited.
História ušného implantátu
V 50. až 60. rokoch 20. storočia americkí a austrálski fyziológovia spoločne s otolaryngológmi robili prvé pokusy na experimentálnych zvieratách, ktorým elektricky dráždili vlákna sluchového nervu. Vyvolané elektrické potenciály v sluchovej dráhe a v mozgovej kôre sa takmer nelíšili od tých, ktoré zaznamenali u zdravých kontrolných zvierat. Úspech pokusov primäl koncom 70. rokov vedeckých pracovníkov zo skupiny Williama F. Housea v Los Angeles a zo skupiny profesora Graemea Clarka z Melbourne k tomu, že najskôr skúšali elektricky stimulovať sluchový systém pacientov prostredníctvom elektródy zavedenej skrz bubienok na povrch vnútorného ucha a neskôr implantovali jednoduchý aparát priamo do oblasti spánkovej kosti a vnútorného ucha.
Súbežne prebiehali desiatky pokusov na experimentálnych zvieratách, predovšetkým na mačkách a opiciach. Výsledky pokusov boli povzbudivé, a tak v roku 1980 existovalo na svete už niekoľko pracovísk, ktoré sa vydali na cestu vývoja moderného ušného implantátu. Súbežne s hľadaním optimálnej chirurgickej techniky sa v Los Angeles, Melbourne, Viedni a Paríži intenzívne vyvíjala technika implantátu. Až na výnimky sa všetci rozhodli pre bezdrôtový prenos informácie cez kožu.
Stavba implantátu
Kochleárny implantát sa skladá z 2 komponentov:
- prijímací stimulátor,
- rečový procesor.
Prijímací stimulátor
Prijímací stimulátor je umiestnený pod pacientovu kožu počas operácie. Obsahuje elektronickú súčiastku, ktorá kontroluje prúd elektrických impulzov do ucha. Obsahuje tiež anténu, ktorá prijíma frekvenčný signál z vonkajšej cievky a magnet, ktorý drží vonkajšiu cievku na mieste. K balíčku sú pripojene miniatúrne drôtiky, ktoré sú spojené s elektródami. Zväzok elektród je vložený do vnútorného ucha. Plošná elektróda je umiestnená pod svalom blízko ucha.
Rečový procesor
Rečový procesor sa nachádza mimo tela. Cievku rečového procesora udržiava pri pokožke magnet. Mikrofón je umiestnený za uchom. Väčší rečový procesor SprintTM sa môže nosiť vo vrecku alebo v kapsičke za opaskom. Menší ESPrintTM sa nosí za uchom.
Umiestnenie ušného implantátu
Vlastný orgán sluchu je u človeka uložený vo výbežku stočeného blanitého útvaru nazývaného slimák (lat. cochlea), ktorý je vyplnený endolymfou. Všetko, spolu s polkruhovitými kanálikmi statokinetického orgánu, je uložené v kostenej dutine - labyrinte, ktorý je vyplnený tekutou perilymfou. Dno blanitého labyrintu slimáka tvorí bazilárna membrána, na ktorej je uložený Cortiho orgán. Jeho najdôležitejšou časťou sú zmyslové bunky s citlivými výbežkami (vláskové bunky). Nad Cortiho orgánom sa vznáša rôsolovitá membrána - tektoria. Zvukové vlnenie zachytené bubienkom sa cez sluchové kostičky prenáša na perilymfu a ďalej na bazilárnu membránu. Charakter kmitania membrány závisí na výške tónu. Dráždia sa prevažne vláskové bunky na báze. Hlboké tóny podráždia zmyslové bunky na vrchole slimáka.
Princíp implantátu
Bezdrôtový prenos informácie cez kožu sa v tomto prípade uskutočňuje na magnetoindukčnom princípe, medzi vysielacou cievkou za uchom a prijímacou cievkou, ktorá je vhojená pod kožou do vyhĺbeného priestoru v spánkovej kosti. Spracovanie zvuku a jeho prevedenie na optimálny binárny kód elektrických impulzov sa deje v rečovom procesore, ktorý je spojení káblom s vysielacou cievkou. Miniaturizácia rečového procesoru pokročila dnes tak ďaleko, že v najmodernejších implantátoch firmy Nucleus (Esprit - Nucleus 24) sa rečový procesor umiestňuje ako závesný aparát za ucho. Hlavnou úlohou rečového procesoru je previesť spektrálnu analýzu vstupujúceho zvuku, t. j. pomocou filtrov rozdeliť komplexný zvuk, akým je napríklad reč, na jednotlivé frekvenčné zložky. Zvukový analógový signál je potom prevádzaný na sériu impulzov na výstup z jednotlivých filtrov. Rečový procesor tak vykonáva podobnú funkciu ako systém receptorov zdravého vnútorného ucha. Elektrické impulzy sú z vyhojenej prijímacej časti vedené na elektródy, ktoré predstavujú miniatúrne izolované platinoirídiové drôtiky o priemere niekoľkých mikrometrov. Zväzok miniatúrnych elektród je zasunutý cez okrúhle okienko asi 15 až 20 mm do vnútra slimáka. Jednotlivé elektródy sú zakončené v rôznych vzdialenostiach od začiatku slimáka, a tak môžu pri podráždení elektrickým impulzom aktivovať špecifické skupiny vlákien sluchového nervu. Nahradzuje sa tým tonotopický princíp analýzy zvuku vo vnútornom uchu, kde na vysoké frekvencie zvuku reagujú receptory (a s nimi i spojené vlákna) vo vstupnej časti slimáka a na tóny nízke reagujú receptory vo vzdialenej časti slimáka.
Implantácia
Implantácii predchádza podrobné predoperačné vyšetrenie. Nevyhnutnou podmienkou pre implantáciu je funkčnosť minimálneho množstva vlákien sluchového nervu. Tá sa skúma dráždením vnútorného ucha z elektródy, ktorá je skrz bubienok zavedená na vyklenutie slimáka. Elektrická stimulácia musí vyvolať vnemy, ktoré odpovedajú zvukovému vnemu. Vlastná operácia, pri ktorej sa implantuje prijímacia cievka s dekóderom a zavádza sa okrúhlym okienkom zväzok elektród do jedného z kanálikov slimáka (lat. scala tympani), trvá skúsenému operatérovi asi tri hodiny. Rečové procesory ušných implantátov sú bežne nositeľné po dvoch týždňoch po operácii.
Zdroj
Umelé orgány – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Bolesť
Choroby
Dejiny medicíny
Diagnostika
Eponymické termíny v medicíne
Fytoterapia
Fyzioterapia
Genetika
Lekárska štatistika
Lekárska terminológia
Lekárske fakulty
Únava organizmu
Úraz
Štatistika
Švédska masáž
Abstinencia
Algézia
Alternatívna medicína
Ambulancia
Anatómia
Andrológia
Anestéziológia
Angina pectoris
Angiológia
Apyrexia
Atestačný odbor (lekár)
Bezvedomie
Bioštatistika
Biochémia
Biofyzika
Chemoterapia
Chimérizmus
Chirurg
Chirurgia
Cholesterolémia
Choroba
Chronická obličková choroba
Cievna chirurgia
Cievne zásobenie mozgu
Civilizačné ochorenie
Cytológia
Dýchací plyn
Darovanie krvi
Defekt (defektológia)
Dejiny medicíny
Dermatológia
Diagnóza
Diagnostika
Dietológia
Dispenzarizácia
Doktor všeobecného lekárstva
Dorolológia
Dupuytrenova kontraktúra
Echokardiografia
Ekzém
Elektrokardiografia
Embryológia
Empíria
Encyklopédia medicíny
Endokrinológia
Endoskopia
Epidemiológia
Eponymum (medicína)
Epsitaxa
Etiopatogenéza
Farmácia
Farmakológia
Felinoterapia
Formálna patogenéza
Ftizeológia
Funkčná porucha
Fyziatria
Fyziológia
Gastroenterológia
Genetika
Gerontológia
Guľatý chrbát
Gynekológia
Hematológia
Hendikep (medicína)
Histológia
Hojenie rán
Hospic
Hygiena
Hypertýmia
Hypertermia (prehriatie)
Hypotyreóza
Imunológia
Infarkt myokardu
Intenzívna medicína
Interná medicína
Intoxikácia
Kancerológia
Kardiochirurgia
Kardiológia
Kastrácia (zoológia)
Katéter
Kauzálna patogenéza
Kauzálna terapia
Kazuistika (medicína)
Klinická biochémia
Klinika (lekárska fakulta)
Kochleárny implantát
Konizácia
Kontraindikácia
Konziliár
Kozmetika
Kozmická medicína
Krvný obeh
Kumbhaka
Lézia
Laparoskopia
Latinčina
Lege artis
Lekár
Lekáreň
Lekári bez hraníc
Lekárska fakulta
Lekársky test
Letecká medicína
Liečba
Liečebné kúpele
Limbická sústava
Logopatia
Logoterapia
Mäkké podnebie
Magen David Adom
Maladaptácia
Masáž
Mechanoterapia
Medicína
Medicína (rozlišovacia stránka)
Medicínska chémia
Medicina mentis
Medzinárodná klasifikácia chorôb
Meteoropatizmus
Migréna
Mikrobiológia
Mogifónia
Narkolepsia
Narkotikum
Nefrológia
Nemocničná medicína
Nemocnica
Neurochirurgia
Neurológia
Neuroleptikum
Nozológia
Nukleárna medicína
Obložnosť
Obriezka
Ochranný prípravok pred slnečným žiarením
Oftalmológia
Onkológia
Ortodoxný spánok
Ortopédia
Osteopatia
Otorinolaryngológia
Pacient
Pacientúra
Paliatívna medicína
Paradoxný spánok
Patogén
Patológia
Patologická anatómia
Pediatria
Peracidita
Plaketa profesora MUDr. Jana Janského
Pneumológia
Podtlakové uzatváranie rán
Portál:Medicína
Potrat
Pozitrónová emisná tomografia
Pracovné lekárstvo
Praxia
Prevencia (medicína)
Prirodzený potrat
Profylaxia (zdravotníctvo)
Prognóza (medicína)
Prokop Málek
Prvá pomoc
Psychiatria
Pulz
Pulzová oxymetria
Punkcia
Pupočníková krv
Pyrogén
Pyroterapia
Rádiológia
Rádioterapia
Reumatológia
Rinológia
Rinoplastika
Rozum
Súdne lekárstvo
Sivý zákal
Slabinová oblasť
Somatológia
Sonogram
Spánok
Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky
Struma (hrvoľ)
Symptomatológia
Syndróm
Terapeutika (medicína)
Terapia
Toxikológia
Turgor
Ušný implantát
Ultrasonografia (medicína)
Umieranie
Všeobecná chirurgia
Veda
Venerológia
Veterinárna medicína
Vigilancia
Vitium artis
Vred
Vykĺbenie
Závrat
Zdravie
Zdravotnícka pomôcka
Zmyslový orgán
Zubné lekárstvo
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk